Približne 50 dobrovoľníkov sa v sobotu 17. októbra stretlo vo vinici Tále nad bratislavskou Račou, aby pomohli so zberom Frankovky modrej. Slnečné jesenné počasie, spoločná práca, kotlíkový guláš a výhľady na Bratislavu vytvorili atmosféru tradičnej oberačky. Za príjemným komunitným podujatím sa však skrýva aj vážnejší príbeh – zápas miestnych vinohradníkov o zachovanie historických viníc, ktorým hrozí postupný zánik. Na mieste nechýbal ani Bratislavský Večerník, ktorý prináša reportáž a rozsiahlu fotogalériu.
Už od rána sa medzi radmi viniča ozývali rozhovory dobrovoľníkov a zvuky záhradníckych nožníc. Ľudia postupne napĺňali vedrá a prepravky tmavomodrými strapcami Frankovky modrej, ktoré následne vysýpali na vlečku zapriahnutú za traktorom. Do oberačky sa zapojili skúsení vinohradníci, rodiny s deťmi aj ľudia, ktorí si zber hrozna prišli vyskúšať prvýkrát. Podujatie pripravili ľudia okolo projektu Račanský vinohradnícky chodník, ktorý sa dlhodobo venuje propagácii miestneho vinohradníctva a podpore zachovania račianskych viníc.
Rekordná účasť a krásna úroda
Jedným z hlavných organizátorov bol Ján Bednarič, zástupca šéfredaktorky denníka Nový čas, z občianskeho združenia Račiansky vinohradnícky chodník, ktorý sa o vinicu Tále celoročne stará spolu s bývalým starostom Rače Petrom Pilinským. Ako vysvetlil v rozhovore pre Bratislavský Večerník, verejné oberačky organizujú pravidelne už od revitalizácie vinohradu. „Robievame to roky, odkedy sme vlastne túto vinicu zrevitalizovali. Je to obrovská plocha, dva a pol hektára, čiže tu sa naoberajú tony a tony hrozna. Odvtedy voláme ľudí, ktorí sa nás cez rok pýtajú, či bude aj verejná oberačka. Dávame im možnosť zažiť atmosféru oberačky so všetkým, čo k tomu patrí, aj s troškou stresu, ale aj s jedlom,“ povedal Bednarič.
Tohtoročná účasť ho príjemne prekvapila. „Zatiaľ nám vychádza počasie a úroda je krásna tento rok, takže všetci sa tešíme. Odhadujem, že je tu okolo 50 ľudí, čo je naozaj rekordná účasť. Všetkým veľmi pekne ďakujem, že prišli,“ uviedol. Podľa jeho odhadov by mohla tohtoročná úroda vo vinici dosiahnuť približne 13 ton hrozna.
Historická vinica, ktorú zachránili pred zánikom
Vinica Tále má rozlohu približne 2,5 hektára a patrí medzi historické vinohradnícke lokality Rače. Jej história siaha najmenej do 18. storočia. Podľa informácií Račanského vinohradníckeho chodníka sa vinohrad objavuje na starých mapách Račišdorfu pod názvami Zwei Teil a Két Rész. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1768.
Po roku 1989 vinohrad postupne pustol. Zmenu priniesla až iniciatíva nadšencov združených v Združení Thall, ktoré si vinicu v roku 2011 prenajalo a začalo s jej obnovou. Podľa Bednariča sa vo vinici dodnes nachádzajú korene viniča vysadené v roku 1964. Ďalšia výsadba pribudla približne v roku 2012. „Vinica Tále má dva a pol hektára výsadby. Je tu výsadba aj z roku 1964, ďalšiu sme podsádzali okolo roku 2012. Keďže už aj tie mladé korene rodia, odhadujem, že tento rok to bude okolo 13 ton hrozna,“ priblížil. Obnova historického vinohradu tak priniesla nielen návrat produkcie hrozna, ale aj možnosť sprístupniť toto miesto verejnosti.
Frankovka modrá zo žulového podložia má osobitý charakter
Vo vinici Tále sa pestuje predovšetkým Frankovka modrá, ktorá patrí k najznámejším odrodám račianskeho vinohradníctva. Bednarič vysvetlil, že osobitý charakter miestneho vína vytvárajú prírodné podmienky. „Odroda je výnimočná tým, že má špeciálne v Rači vynikajúce podmienky, krásne slnečné svahy a najmä pôdu, ktorá je žulového základu. Tá dodáva račianskej frankovke špecifickú chuť,“ uviedol.
Nazbierané hrozno spracováva račiansky vinár Miloš Máťuš, ktorý bol prítomný aj na sobotňajšej oberačke. Počas zberu pomáhal pri traktore s vlečkou, na ktorú dobrovoľníci postupne vysýpali nazbierané hrozno. „Našu frankovku dorába Miloš Máťuš vo svojom vinárstve tradičnou metódou. Je to naozaj výstavná frankovka a sme na ňu pyšní,“ dodal Bednarič. Víno z tejto historickej vinice sa predáva aj pod označením Kamenná frankovka.
O dva a pol hektára vinohradu sa starajú predovšetkým dvaja ľudia
Za každoročnou úrodou sa skrývajú stovky hodín práce. Ján Bednarič a Peter Pilinský zabezpečujú väčšinu celoročnej starostlivosti o vinohrad sami. Pomáha im vlastná mechanizácia a pri náročnejších prácach aj brigádnici. „O tú vinicu sa staráme v podstate dvaja ľudia, ja a Peťo Pilinský. Máme nejakú mechanizáciu, malé traktory, ktorými mulčujeme, plečkujeme, a zelené práce si robíme sami. Keď nestíhame, voláme brigádnikov, ktorí sú schopní pri niektorých odborných prácach priložiť ruku k dielu,“ vysvetlil Bednarič. Aj preto majú verejné oberačky praktický význam. Dobrovoľníci pomáhajú zvládnuť jednu z najdôležitejších etáp vinohradníckeho roka.
Polakovič: Oberačka bola kedysi spoločenskou udalosťou
Medzi dobrovoľníkmi nechýbal ani kandidát na starostu Rače Ján Polakovič, ktorý sa podľa vlastných slov zúčastňuje oberačiek pravidelne. „Ja chodím oberať každý rok a vždy je to také veľmi príjemné komunitné podujatie. Musím povedať, že ma prekvapilo, že dnes prišlo strašne veľa ľudí. Určite je to aj počasím,“ povedal pre Bratislavský Večerník.
Podľa Polakoviča podobné stretnutia pripomínajú časy, keď oberačky neboli iba poľnohospodárskou prácou. „V minulosti to takto bývalo, že sa naozaj stretli rodiny, známi, urobili si krásne podujatie, také priateľské, aj s občerstvením. A naozaj tá oberačka nebola práca, ale bola to spoločenská udalosť,“ dodal.
Michael Augustín: Oberačka je pre mňa psychohygienou
Pomôcť prišiel aj Michael Augustín, kandidát na miestneho poslanca za Spoločný cieľ. S vinohradníctvom má osobné skúsenosti. V minulosti sa spolu s kamarátom staral o dva vinohrady – jeden na Peknej ceste v lokalite Špigle a druhý na Koziarke. „Vtedy to bola lopota, lebo človek si musel vedieť všetko zariadiť, zohnať ľudí a v podstate zabezpečiť všetko až po spracovanie. Teraz už pre iné povinnosti tie vinohrady nemám,“ priblížil Augustín.
K vinohradníctvu sa však rád vracia aspoň prostredníctvom dobrovoľníckych oberačiek. „Teraz už je to taká psychohygiena, povedal by som, že taký oddych. Chodím viac-menej len kamarátom pomáhať oberať. Verím, že sa k tomu raz rád vrátim, lebo technológiu mám stále kúpenú, stojí doma. Možno keď deti odrastú,“ povedal.
Augustín ocenil aj účasť rodín s deťmi. „Určite to pomáha udržiavať tradíciu. Je tu veľa nových ľudí, ktorí možno v živote neoberali a chceli si to vyskúšať. Je tu aj kopec detí. Tá skúsenosť je dôležitá a pomáha prenášať identitu na mladšie generácie,“ zdôraznil.
Medzi dobrovoľníkmi bol aj novinár Ján Füle, ktorý v minulosti pôsobil ako hovorca prezidenta Rudolfa Schustera.
Po práci prišiel na rad kotlíkový guláš
Súčasťou sobotňajšej oberačky bolo aj spoločné občerstvenie, ktoré organizátori pripravili pre dobrovoľníkov. O kotlíkový guláš sa postaral Lukáš Dörnhöfer, kandidát na miestneho poslanca, ktorý bol zároveň kuchárom víťazného tímu Jána Polakoviča na tohtoročnej súťaži Račiansky kotlík. Tá sa konala 26. septembra v amfiteátri v Knižkovej doline a v konkurencii 26 tímov si práve ich guláš odniesol prvenstvo. O podujatí informoval aj Bratislavský Večerník v článku.
Po práci vo vinohrade si účastníci mohli pochutnať na kotlíkovom guláši s čerstvým pečivom, ochutnať miestne vína alebo si oddýchnuť pri nealkoholických nápojoch. Ako odmenu za pomoc dostali aj produkty organizátorov a hrozno. Príjemnú atmosféru dotvárali výhľady na Bratislavu a jesenne sfarbené vinohrady. Nechýbala ani spoločná fotografia účastníkov.
V Rači zostáva podľa Bednariča už len 30 až 35 aktívnych vinohradníkov
Hoci sobotňajšia oberačka ukázala, že záujem verejnosti o vinohradnícke tradície stále existuje, samotní pestovatelia čelia vážnym problémom. Ján Bednarič upozornil, že počet ľudí, ktorí v Rači skutočne obhospodarujú väčšie vinohradnícke plochy a produkujú víno či hroznovú šťavu, je dnes pomerne nízky. „Povedal by som, že je tu takých 30 až 35 posledných mohykánov, ktorí reálne obrábajú nejaké výmery, ktoré sú väčšie ako záhrada, a produkujú z nich víno alebo iné výrobky, napríklad hroznovú šťavu,“ uviedol.
Za jeden z najväčších problémov považuje vysoké ceny pozemkov. „Najväčším problémom vinohradníctva v Rači je cena pozemkov, ktorá sa vyšplhala do neúnosných výšok. Aj keby chcel nejaký mladý vinohradník začať niečo robiť, nemá šancu kúpiť si pozemok, alebo by naňho celý život robil. Možno aj ďalšia generácia,“ upozornil.
Majitelia pozemkov podľa vinohradníkov často čakajú na výstavbu
Situáciu komplikuje aj neochota niektorých vlastníkov prenajímať nevyužívané vinohrady. Podľa Bednariča časť majiteľov počíta s tým, že pozemky budú môcť v budúcnosti predať na výstavbu. „Prenájmy takisto nie sú riešením, pretože vlastníci častokrát nechcú prenajímať, lebo si myslia, že to v budúcnosti predajú na výstavbu. V tom prípade, keby tam mali nejakého nájomcu, bol by pre nich problém dostať ho odtiaľ preč,“ vysvetlil. Ďalším problémom sú dlhodobo zanedbané a zarastené vinice.
Ich obnova predstavuje náročnú investíciu, ktorá sa nemusí vrátiť ani po niekoľkých rokoch. „Sú tu vinice, ktoré sú extrémne zarastené, a to je naozaj päť až šesť rokov práce, kým budete mať prvú úrodu. Kto sa dnes do toho pustí s rizikom, že mu jedného dňa vlastník zruší zmluvu a zostane so všetkou tou robotou bez akéhokoľvek finančného príjmu?“ pýta sa Bednarič.
Račanský vinohradnícky chodník chce dostať ľudí priamo medzi vinice
Jednou z iniciatív, ktoré sa snažia pomáhať miestnym vinohradníkom, je Račanský vinohradnícky chodník. Projekt predstavil Račiansky spolok verejnosti v roku 2018. Jeho cieľom je približovať miestne vinohradníctvo obyvateľom Bratislavy a návštevníkom mesta. Postupne pribudli informačné tabule, vinohradnícke prístrešky, podujatia a možnosti navštíviť vybrané vinice.
Podľa Bednariča však nejde iba o turistickú atrakciu. „Snažíme sa podporovať miestnych vinohradníkov vo forme propagácie. Ten názov je ako keby virtuálny, ten chodník. Nie je to nejaká fyzická trasa, ktorou by ste sa prešli, ale je to jednoducho výzva pre ľudí z Bratislavy a okolia, aby sa vybrali do tých viníc,“ vysvetlil.
Dôležité je podľa neho, aby návštevníci podporovali miestnych producentov aj nákupom ich výrobkov. „Keď sú niektoré vinice otvorené, keď producenti ponúkajú degustáciu alebo svoje produkty, aby sa ľudia prišli v rámci prechádzky pozrieť, vychutnať si pekné výhľady, atmosféru a pomôcť producentom nejakou tržbou, aby mohli ďalej tie vinice obrábať,“ povedal.
Bez odbytu budú ďalšie vinice chátrať
Záverečné slová Jána Bednariča vystihujú jeden z najväčších problémov súčasného račianskeho vinohradníctva. „Najväčším problémom je práve odbyt. Keď ten nebude a vinohradníci nebudú mať odbyt svojich výrobkov, tak ďalšie vinice budú chátrať,“ upozornil.
Sobotňajšia oberačka vo vinici Tále ukázala, že tradičné vinohradníctvo môže aj dnes spájať generácie a vytvárať priestor na spoločné zážitky. Približne päťdesiat dobrovoľníkov svojou účasťou pomohlo nielen pri zbere hrozna, ale symbolicky podporilo aj zachovanie jednej z najvýraznejších súčastí račianskej identity. A práve podobné stretnutia môžu pripomínať, že vinohrady nie sú iba pozemkami s potenciálnou stavebnou hodnotou, ale aj súčasťou histórie, kultúry a charakteru Rače.
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
Všetky fotografie môžete nájsť na našej stránke na Facebooku: foto 1/8, foto 2/8, foto 3/8, foto 4/8, foto 5/8, foto 6/8, foto 7/8 a foto 8/8.
Foto: Marián Luha / Bratislavský Večerník
