Podľa článku portálu Nový Čas, ktorý cituje článok tvnoviny.sk, zazneli varovné slová experta, podľa ktorého „sa musíme pripraviť na možnosť, že nás Rusko napadne“. V čase, keď sa v spoločnosti čoraz viac šíri neistota a polarizácia, takéto vyhlásenia pôsobia skôr ako súčasť psychologickej vojny než serióznej bezpečnostnej analýzy.
Slová o tom, že „sa máme pripraviť na vojnu“, môžu mať u mnohých ľudí opačný účinok – namiesto zodpovednej pripravenosti vyvolávajú úzkosť, odpor, či ešte väčšiu nedôveru voči štátu a inštitúciám. Ľudia, ktorí sú po rokoch pandémie, kríz a neustálych konfliktov unavení, sú čoraz viac citliví na výstražné slová bez konkrétnych riešení. Ak niekto oznamuje hrozbu vojny, mal by zároveň povedať, čo máme reálne robiť – a najmä prečo.
Otázkou zostáva, či je skutočným cieľom informovať, alebo manipulovať verejnú mienku strachom. Alarmizmus bez kontextu alebo alternatívneho pohľadu môže byť rovnako nebezpečný ako bagatelizovanie hrozieb.
Slovensko je členským štátom NATO aj EÚ. Máme zmluvné bezpečnostné záruky a zatiaľ neexistujú žiadne oficiálne indície, že by našej krajine hrozila priama vojenská agresia. Reálna bezpečnostná analýza sa nerobí cez výkričníky v titulkoch. Odbornosť sa prejavuje argumentmi, dátami a schopnosťou informovať bez zbytočnej paniky.
V geopoliticky napätej dobe by si mali odborníci aj médiá uvedomovať zodpovednosť za slová. Pretože slová majú váhu. A ak sa opakovane používa strach ako komunikačný nástroj, nie je to prejav starostlivosti, ale skôr symptóm zúfalej snahy ovládať verejnú náladu.
Spoločnosť, ktorá je neustále strašená, nie je viac pripravená. Je len unavenejšia. A unavení ľudia robia chyby – aj pri voľbách, aj v živote, aj vo vzťahu k pravde.
