Premiér Fico predstavil návrh ústavných zmien, ktoré sa týkajú nadradenosti ústavy nad právom EÚ, biologickej definície pohlavia a obmedzenia adopcií len na manželské páry. Odborníci varujú pred dopadmi na právny štát a postavenie Slovenska v Európe.
1. Návrh, ktorý polarizuje spoločnosť
Začiatkom roka 2025 vláda Roberta Fica predstavila súbor návrhov na zmenu Ústavy SR, ktoré označuje za „hodnotové ukotvenie“ základného zákona. Premiér ich verejne prezentoval 27. januára 2025 na tlačovej konferencii a návrh bol vzápätí zverejnený na portáli Slov-Lex.
Hoci o týchto témach hovoril už minulý rok, až teraz nadobudli konkrétnu legislatívnu podobu. Koalícia chce návrh prerokovať v máji, no na jeho schválenie potrebuje 90 hlasov – čo znamená, že bude musieť hľadať podporu aj mimo vlastných radov.
2. Ústava nad právom EÚ? Právnici varujú pred dôsledkami
Kľúčovým bodom návrhu je ustanovenie, že slovenská ústava bude nadradená právu EÚ aj medzinárodným dohodám. Podľa vlády je cieľom „zachovanie suverenity“, no viacerí odborníci varujú, že ide o právne nepresné a potenciálne konfliktné ustanovenie.
Slovensko ako členský štát EÚ prevzalo záväzok rešpektovať nadradenosť európskeho práva v oblastiach, kde má EÚ kompetencie.
Podľa vlády ide o reakciu na rozhodnutia európskych inštitúcií v otázkach, ako sú migrácia či LGBTI práva. Premiér to prezentoval ako „ochranu národného záujmu“.
3. Biologická definícia pohlavia: otázka identity alebo politický signál?
Návrh ústavne zakotviť biologické pohlavie ako jediné, ktoré štát uznáva, vyvolal silnú reakciu odbornej aj ľudsko-právnej verejnosti. Podľa návrhu by štát uznával len mužské a ženské pohlavie určené biologickými znakmi pri narodení. Zmena pohlavia by bola možná len vo výnimočných prípadoch a za presne stanovených podmienok.
Zástupcovia ľudskoprávnych organizácií to označili za priamy zásah do dôstojnosti a práv transrodových ľudí. Ide o krok späť, ktorý Slovensko radí medzi najrepresívnejšie krajiny v EÚ v oblasti práv menšín.
Návrh by znamenal koniec právneho uznávania rodovej identity, čo má praktické dopady na doklady, zdravotnú starostlivosť, zamestnanie či školské prostredie.
4. Adopcie len pre manželov: ochrana detí alebo obmedzenie súdnej autonómie?
Ďalšia navrhovaná zmena by umožnila adopcie výhradne manželským párom. Osamelé osoby alebo páry rovnakého pohlavia by boli z procesu prakticky vylúčené. Podľa vlády ide o „ochranu prirodzeného vývoja detí“.
Kritici návrhu tvrdia, že ide o politickú signalizáciu namierenú proti LGBTI komunite, nie o skutočnú snahu zlepšiť podmienky detí.
5. Európsky kontext: Slovensko môže nasledovať cestu Poľska a Maďarska
Podobné legislatívne kroky v posledných rokoch zaviedli Maďarsko a Poľsko, čo viedlo k napätiu medzi národnými vládami a inštitúciami EÚ. Európska komisia v týchto prípadoch viedla právne konania pre porušenie základných hodnôt EÚ.
Zmena pomeru medzi národnou ústavou a európskym právom by mohla znamenať prerušenie dôvery medzi SR a európskymi partnermi – najmä ak by slovenské súdy odmietli implementovať rozhodnutia súdneho dvora EÚ.
6. Kto rozhodne?
Koalícia má 79 hlasov, na prijatie ústavného zákona potrebuje 90. Premiér Fico rokuje s konzervatívnymi nezaradenými poslancami aj s KDH. Predseda KDH Milan Majerský podľa portálu Postoj.sk pripustil, že sú ochotní rokovať o „hodnotových témach“, no zároveň zdôraznil potrebu vecnosti a ústavnosti.
Otázkou zostáva, či sa nájde podpora pre všetky tri návrhy, alebo len niektoré – alebo či budú úplne prepracované.
7. Záver: Identita štátu, alebo ideologická hra?
Predložené návrhy ústavných zmien sa dotýkajú najhlbších otázok: kto sme ako spoločnosť, aké hodnoty považujeme za základné, a aký je náš vzťah k Európskej únii.
Podľa vlády ide o hrádzu proti tzv. progresivizmu, podľa opozície a právnych expertov o neodôvodnený zásah do práv jednotlivcov, ktorý môže Slovensko právne izolovať. Parlament bude rozhodovať v máji. O tom, aké hodnoty zvíťazia, rozhodne nie len hlasovanie, ale aj verejná debata.
