V prípade proti magistrátu hlavného mesta, ktorý vedie Matúš Vallo, súd vydal v auguste 2025 platobný rozkaz na viac ako 4,3 milióna eur, lebo mesto si malo neoprávnene ponechať prostriedky určené materským školám v Petržalke. Pozoruhodné je, že právnickú kanceláriu TaylorWessing, ktorú Vallo využíva, mesto podľa Petra Cmoreja vyplatilo za jeho obdobie viac ako 450 000 eur. Radovan Pala z TaylorWessing je zakladajúci člen Progresívneho Slovenska. Vallo dnes zdôrazňuje chyby spojené s Hrčkovým odchodom z úradu a s právnikmi, keď sám v minulosti financoval externú advokátsku kanceláriu z vlastného výberu.
Druhý prípad sa týka bývalého starostu Petržalky Jána Hrčku, ktorý pred koncom volebného obdobia uzavrel zmluvu s advokátskou kanceláriou A.K.F. Legal. Odmena za zastupovanie je v nej nastavená ako 20 % z vymoženej sumy, čo by pri požadovaných 4,2 milióna eur mohlo predstavovať až 840 000 eur z verejných peňazí. Magistrát túto zmluvu označil za neštandardnú a výšku odmeny spochybňuje.
V oboch prípadoch ide o vysoké sumy zaplatené právnikom za zastupovanie vo veciach verejného záujmu. A v oboch prípadoch sa objavuje rovnaký problém: nejasné kritériá výberu, absencia súťaže a prepojenia na verejných činiteľov. Kým v Hrčkovom prípade ide o odmenu viazanú na úspech v spore, Vallo zaplatil státisíce aj bez známeho výsledku – právnikovi, s ktorým má údajne osobné väzby.
Zvlášť zarážajúce však je, že Matúš Vallo uplatňuje dvojitý meter: na jednej strane kritizuje Petržalku za údajne netransparentný výber právnikov, no sám bez súťaže zadal právnu zákazku za 450-tisíc eur údajne vlastnému známemu. Verejnosť tak oprávnene žiada odpovede: aké sú pravidlá pri míňaní verejných peňazí a pre koho vlastne platia?
Otázka teda znie: Čo je dôležitejšie – transparentnosť a zodpovednosť pri výbere externých právnikov, alebo krátkodobé riešenia poháňané politickými preferenciami? V oboch prípadoch hrozí, že verejné financie sú predmetom interných hier a klientelizmu, miesto toho, aby slúžili občanom. Verejné obstarávanie a kontrola by mali byť štandardom, nie výnimkou.
