BRATISLAVA – Kandidát na primátora Bratislavy Martin Winkler v utorok 8. septembra od 10. hodiny na tlačovom brífingu pred hlavnou železničnou stanicou otvoril tému konkurzu spoločnosti Transprojekt a jej niekdajšieho projektu prestavby predstaničného priestoru. Odvolával sa pritom na trestné oznámenie bývalého správcu konkurznej podstaty, ktoré podľa neho obsahuje závažné podozrenia týkajúce sa priebehu konkurzu a osôb spojených s hlavným mestom. Tvrdenia z trestného oznámenia zatiaľ nie sú právoplatnými závermi orgánov činných v trestnom konaní. Bratislavský Večerník sa brífingu osobne nezúčastnil. Článok sme spracovali zo záznamu, ktorý zverejnil portál Topky.sk. Článok sme aktualizovali o vyjadrenie Romana Kvasnicu.
Winkler na úvod pripomenul spoločnosť Transprojekt, ktorá podľa jeho slov v minulosti vlastnila pozemky v lokalite predstaničného námestia a pripravovala projekt rekonštrukcie hlavnej stanice a jej okolia. Tvrdí, že projekt bol financovaný a následne bola s vtedajším primátorom Milanom Ftáčnikom uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Projekt sa však napokon nezačal realizovať.
Podľa Winklera vznikol v súvislosti so zmarenou investíciou nárok voči hlavnému mestu na náhradu škody a ušlého zisku vo výške približne 17 miliónov eur plus príslušenstvo. Celkovú súčasnú hodnotu nároku odhadol najmenej na približne 20 miliónov eur.
Mesto je zároveň dlžníkom aj veriteľom
Winkler upozornil na nezvyčajnú situáciu, keď je Bratislava podľa neho na jednej strane dlžníkom v spore o milióny eur a súčasne veriteľom Transprojektu. Firma totiž mestu nezaplatila dane z nehnuteľností približne za 27-tisíc eur.
Práve s touto pohľadávkou spojil jednu z hlavných otázok svojho vystúpenia. S odvolaním sa na trestné oznámenie tvrdil, že mesto malo odmietať prijať stopercentný výťažok zo svojej prihlásenej pohľadávky. „Aký môže mať mesto dôvod na to, aby neprijalo peniaze, ktoré mu niekto ponúka?“ pýtal sa Winkler. Podľa jeho interpretácie mohlo ísť o snahu zachovať si postavenie účastníka konkurzného konania a možnosť ovplyvňovať jeho ďalší priebeh.
Winkler hovorí o trestnom oznámení na Kvasnicu a Kratochvílovú
Kandidát na primátora uviedol, že sa k nemu dostalo trestné oznámenie, ktoré mal podať bývalý správca konkurznej podstaty Transprojektu. Podľa Winklera smeruje na advokáta Romana Kvasnicu, prvú námestníčku primátora Bratislavy Tatianu Kratochvílovú a ďalšie osoby.
V oznámení sa podľa jeho slov uvádzajú podozrenia z machinácií v súvislosti s konkurzným konaním, marenia konkurzného konania a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Winkler následne prezentoval časť obsahu trestného oznámenia. Podľa neho bývalý správca tvrdí, že ho Kvasnica mal na osobnom stretnutí informovať o aktivitách týkajúcich sa projektu a mal sa ho pokúšať motivovať možnosťou finančného zárobku.
Podľa citovaného oznámenia mal Kvasnica hovoriť aj o komunikácii s Tatianou Kratochvílovou. Projektová dokumentácia mala byť podľa týchto tvrdení získaná zo stavebného úradu, následne upravená a speňažená zahraničnému investorovi. Hodnotu projektu predstaničného námestia mal odhadovať na približne 10 miliónov eur, pričom samotná stavba mala podľa prezentovaných tvrdení presiahnuť 250 miliónov eur.
Ide o tvrdenia obsiahnuté v trestnom oznámení a prezentované Winklerom. Samy osebe nepreukazujú, že k opisovanému konaniu došlo alebo že sa menované osoby dopustili trestnej činnosti.
Otázky smeroval aj k právnym nákladom mesta
Winkler sa venoval aj externému právnemu zastupovaniu Bratislavy. Podľa údajov, ktoré prezentoval, mala advokátska kancelária Taylor Wessing poskytovať mestu právne služby súvisiace so sporom za hodinovú sadzbu 180 eur. Ešte pred prvým pojednávaním mala podľa neho vyfakturovať viac ako 50-tisíc eur. „A to je napriek tomu, že na magistráte máme vlastný právny odbor,“ kritizoval Winkler.
Za dôležité označil aj to, čo sa ďalej stane s pohľadávkou voči Bratislave. Upozornil, že pohľadávky v konkurzných konaniach možno postúpiť a ich predajná cena sa môže výrazne odlišovať od nominálnej hodnoty. Podľa Winklera by preto verejnosť mala sledovať, či dôjde k jej postúpeniu, komu bude postúpená, za akú cenu a ako bude nový vlastník následne postupovať voči mestu.
Zdroj dokumentu Winkler nezverejnil
Počas otázok novinárov Winkler priznal, že nevie, v akom štádiu sa trestné oznámenie nachádza. Dokument podľa vlastných slov dostal e-mailom od osoby, ktorej identitu odmietol zverejniť. „Dostal som ju od osoby, ktorej meno nemám potrebu zdieľať,“ povedal. Dodal, že s touto osobou o prípade diskutoval a dospel k názoru, že ide o natoľko vážnu záležitosť, že o nej treba hovoriť verejne.
Zároveň priznal, že nemá informáciu od polície o aktuálnom procesnom stave veci. Jeho očakávanie, že by sa na jeseň mohli začať ďalšie procesné úkony, označil fakticky iba za svoj predpoklad.
Reagoval aj na kauzu so Zoroslavom Kollárom
Novinári sa Winklera pýtali tiež na jeho aktuálny spor so Zuzanou Šubovou a financovanie jeho aktivít. Winkler opätovne odmietol, že by od podnikateľa Zoroslava Kollára prijal peniaze. „Neprijal som od neho ani cent,“ vyhlásil.
Súčasne však uviedol novú podrobnosť. Približne pred dvoma rokmi si podľa svojich slov nechal vypracovať prieskum verejnej mienky o témach, ktoré trápia Bratislavčanov. Prieskum mal stáť približne 10-tisíc eur a na jeho financovaní sa mali podieľať tri ďalšie osoby spolu s Winklerom. Jednou z nich bol podľa jeho slov Zoroslav Kollár. Winkler zdôraznil, že prieskum vznikol ešte dávno pred oficiálnym ohlásením jeho kandidatúry.
Winkler sa opäť odvolal aj na svoje vyšetrenie na polygrafe, o ktorom informoval už v pondelok. Tvrdí, že výsledok podporuje jeho verziu a odmieta obvinenia Zuzany Šubovej.
Tvrdí, že Šubová od neho žiadala 3-tisíc eur
Na ďalšiu otázku Winkler uviedol, že Zuzana Šubová od neho mala žiadať peniaze v súvislosti s prípadným odstúpením v jeho prospech a pokrytím svojich nákladov. „Bolo to vo výške 3-tisíc eur,“ povedal Winkler. Zároveň vyhlásil, že spor so Šubovou už nechce ďalej rozvíjať a svoju pozornosť chce venovať témam Bratislavy.
Otvoril aj tému ľudí bez domova
V závere brífingu sa kandidát na primátora venoval aj bezdomovectvu. Tvrdil, že ľudia bez domova, s ktorými sa osobne rozprával, nepochádzali z Bratislavy. Z toho vyvodzuje, že služby poskytované v hlavnom meste môžu ľudí bez domova priťahovať z iných častí Slovenska.
Winkler navrhuje presun časti služieb z centra mesta na perifériu. Hovoril tiež o možnosti, aby ľudia, ktorí nemajú trvalý pobyt v Bratislave, dostávali pri opakovaných priestupkoch zákaz pobytu v meste. Na to by podľa neho bola potrebná spolupráca so súdmi a parlamentom.
Kritizoval tiež občianske združenie Vagus. Tvrdil, že približne 75 až 80 percent finančných prostriedkov smeruje na mzdy zamestnancov a iba menšia časť na priamu pomoc ľuďom bez domova. Ide o Winklerovo tvrdenie z brífingu, ktoré Bratislavský Večerník v čase spracovania článku nezávisle neoveroval.
Bratislavský Večerník osloví dotknuté strany
Tvrdenia prezentované Martinom Winklerom sú závažné a v tejto chvíli vychádzajú predovšetkým z dokumentu, ktorý kandidát označuje za trestné oznámenie bývalého správcu konkurznej podstaty. Samotné podanie trestného oznámenia neznamená preukázanie trestnej činnosti.
Bratislavský Večerník preto osloví hlavné mesto Bratislava, prvú námestníčku primátora Tatianu Kratochvílovú, Romana Kvasnicu a podľa možností aj ďalšie dotknuté subjekty so žiadosťou o stanovisko. Ich reakcie po doručení doplníme do článku.
Článok sme aktualizovali o vyjadrenie Romana Kvasnicu:
Kvasnica Winklerove tvrdenia odmieta. Hovorí o „nezmysloch“ a avizuje právne kroky
Bratislavský Večerník po tlačovom brífingu oslovil advokáta JUDr. Romana Kvasnicu so žiadosťou o stanovisko k tvrdeniam, ktoré na jeho adresu prezentoval Martin Winkler. Kvasnica popoludní zaslal redakcii rozsiahle písomné vyjadrenie, v ktorom Winklerovu interpretáciu udalostí zásadne odmieta a zároveň opisuje vlastnú verziu priebehu konkurzného konania spoločnosti Transprojekt.
Kvasnica uviedol, že Winklera osobne nepozná a komunálnu politiku v Bratislave nesleduje. Jeho advokátska kancelária podľa neho v minulosti zastupovala a naďalej zastupuje jedného z veriteľov spoločnosti Transprojekt. Kvasnica zároveň tvrdí, že práve jeho kancelária upozorňovala na možné protiprávne konanie niekdajšieho správcu konkurznej podstaty Mgr. Petra Podolského.
Podľa Kvasnicovho stanoviska podala jeho advokátska kancelária 10. februára 2025 v mene klienta Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie na vtedajšieho správcu Podolského pre dôvodné podozrenie z protiprávnej činnosti. Oznámenie malo podľa Kvasnicu obsahovať deväť skutkov súvisiacich s nakladaním s majetkom Transprojektu v konkurze.
Nasledujúci deň, 11. februára 2025, mala kancelária podať Mestskému súdu Bratislava III podnet na výkon dohľadu nad správcovskou činnosťou a na odvolanie správcu. Obdobný podnet podľa Kvasnicu smeroval aj na Ministerstvo spravodlivosti SR.
Kvasnica tvrdí, že jeho kancelária mala so správcom Podolským viacero rokovaní. Podľa jeho verzie sa ešte pred vyhlásením konkurzu dozvedeli, že z majetku Transprojektu mal byť odpredaný pozemok. Zo stretnutí podľa neho vyplynulo aj to, že Podolský „nemá ujasnenú koncepciu, čo bude ako správca v konkurze robiť“. Kvasnica ďalej tvrdí, že Podolský mal ich klientovi opakovane ponúkať sprostredkovanie predaja domovej nehnuteľnosti. Kancelária ho podľa stanoviska žiadala, aby s majetkom nenakladal do prvej schôdze veriteľov a ustanovenia veriteľského výboru.
Podľa Kvasnicu správca túto požiadavku nerešpektoval a niekoľko dní po poslednom stretnutí mal nehnuteľnosť predať osobe „nepriamo prepojenej na úpadcu“.
Kvasnica zároveň uviedol, že preverovanie trestného oznámenia jeho kancelárie bolo ukončené tým, že vyšetrovateľ 27. októbra 2025 odovzdal vec Ministerstvu spravodlivosti SR na prejednanie správneho deliktu. Správnosť tohto postupu mali podľa jeho vyjadrenia následne potvrdiť prokurátori. Ministerstvo spravodlivosti potom podľa Kvasnicu 6. februára 2026 upovedomilo Podolského o začatí správneho konania pre porušenie povinností správcu. Toto konanie podľa informácií advokátskej kancelárie dosiaľ nebolo ukončené.
Za dôležité Kvasnica považuje aj to, že Podolský bol z funkcie správcu Transprojektu odvolaný rozhodnutím súdu z 18. júna 2025. Kvasnica tvrdí, že súd vo svojom rozhodnutí konštatoval závažné porušenia zákona, respektíve povinností správcu konkurznej podstaty.
Kvasnica sa osobitne vyjadril aj k prvej námestníčke primátora Bratislavy Tatiane Kratochvílovej, ktorú Winkler spomínal na tlačovom brífingu. „Pani námestníčku primátora Tatianu Kratochvílovú poznám ako čestnú osobu,“ uviedol Kvasnica. Podľa neho Kratochvílová nemala a nemá dosah na priebeh konkurzného konania a už vôbec nie na nakladanie s majetkom patriacim do konkurznej podstaty.
Potvrdil však, že jeho kancelária v minulosti komunikovala s právnym zástupcom hlavného mesta Bratislava o priebehu konkurzného konania a v prípade potreby s ním bude komunikovať aj naďalej. Zdôraznil, že Bratislava je v konkurze zabezpečeným veriteľom a podľa jeho názoru je štandardné, aby konkurzní veritelia presadzovali uspokojenie svojich pohľadávok.
„Sú to nezmysly,“ reaguje Kvasnica na konkrétne tvrdenia
Kvasnica sa následne priamo vyjadril k tvrdeniam prezentovaným Winklerom – že mal byť „hlavným organizátorom“ konania súvisiaceho s majetkom Transprojektu alebo jeho pohľadávkou voči mestu, komunikovať s Tatianou Kratochvílovou o Transprojekte, hovoriť o získaní projektovej dokumentácie zo stavebného úradu a jej následnom speňažení zahraničnému investorovi, hovoriť o hodnote projektu predstaničného námestia či deklarovať schopnosť vybaviť záležitosti na Ministerstve dopravy SR a Železniciach SR.
„Sú to tvrdenia pána Winklera alebo pána Mgr. Podolského a úprimne konštatujem, že sú to nezmysly,“ reagoval Kvasnica. Zároveň Winklera vyzval, aby verejne vysvetlil, „ako sa to všetko, čo sme mali organizovať, malo procesne uskutočniť“, a poukázal na pravidlá konkurzného konania.
Kvasnica tiež uviedol, že predpokladá, že cieľom zverejnených informácií môže byť „ochrana“ majetku, ktorý bol podľa názoru jeho kancelárie neoprávnene odňatý z majetku Transprojektu ešte pred vyhlásením konkurzu alebo počas neho. Podľa neho však takýto postup môže ovplyvniť prebiehajúce správne konanie a môže byť aj snahou ovplyvniť konkurzné konanie.
V závere stanoviska Kvasnica avizoval možné právne kroky. „Predpokladáme, že zásah do dobrého mena našej advokátskej kancelárie, a to zverejnenými dezinformáciami o právnom zastupovaní našich klientov, budeme právne riešiť,“ uviedol.
V sprievodnom e-maile zároveň zdôraznil, že zaslané stanovisko nepovažuje za reakciu podľa zákona č. 265/2022 Z. z. a nemá podľa neho súvis s prípadným budúcim uplatňovaním ochrany dobrého mena kancelárie či nárokov na majetkovú alebo nemajetkovú ujmu.
Poznámka redakcie: Bratislavský Večerník v pôvodnom texte prezentoval sporné informácie ako tvrdenia Martina Winklera a obsah dokumentu, ktorý Winkler na tlačovom brífingu označil za trestné oznámenie. Redakcia zároveň výslovne uviedla, že samotné podanie trestného oznámenia nepreukazuje spáchanie trestnej činnosti, a dotknuté osoby oslovila so žiadosťou o stanovisko.
Pozrite si záznam tlačového brífingu, ktorý zverejnil portál Topky.sk:
