Nie každý konflikt s kolegom, nepríjemná poznámka od šéfa či hektický týždeň znamenajú, že pracujete v toxickom prostredí. Problém nastáva vtedy, keď sa nevhodné správanie opakuje, vytvára dlhodobý tlak a postupne zasahuje do vašej práce aj osobného života.
Niektoré formy psychického týrania na pracovisku sú navyše nenápadné. Nemusia zahŕňať krik či otvorené vyhrážky. Môžu sa prejavovať ignorovaním, ponižovaním, zadržiavaním informácií alebo zámerným vytváraním podmienok, v ktorých je takmer nemožné uspieť.
Ako spoznať, že situácia už prekračuje hranice bežného pracovného konfliktu?
Kedy už nejde iba o náročné pracovné prostredie?
Toxické pracovisko nie je právny pojem a ani nepríjemné správanie kolegu či nadriadeného automaticky neznamená porušenie zákona. Dôležitý je kontext, intenzita a najmä to, či ide o opakujúci sa vzorec.
Jednorazová ostrá výmena názorov je preto niečo iné ako situácia, keď je jeden zamestnanec celé mesiace systematicky ponižovaný, izolovaný alebo vystavovaný nátlaku.
Mobbing, bossing či staffing: Najčastejšie formy šikany na pracovisku
Šikana môže prichádzať z rôznych smerov. Pojmom mobbing sa bežne označuje šikanovanie medzi kolegami, zatiaľ čo pri bossingu prichádza nevhodné konanie zo strany nadriadeného. Menej známym pojmom je staffing, keď je terčom obdobného konania nadriadený zo strany podriadených.
Samotné označenie však nie je také dôležité ako konkrétne správanie. Psychický nátlak môže zahŕňať ponižovanie, zastrašovanie, sociálne vylučovanie, šírenie klebiet či systematické komplikovanie práce.
1. Ponižovanie sa stalo normálnou súčasťou práce
Konštruktívna kritika má v zdravom pracovnom prostredí svoje miesto. Zamestnanec potrebuje vedieť, čo urobil nesprávne a čo má zlepšiť.
Problémom je, keď sa spätná väzba zmení na pravidelné zosmiešňovanie, urážanie alebo zhadzovanie pred ostatnými.
Kritika práce verzus útok na človeka
„V tomto reporte chýbajú údaje“ je kritika konkrétneho pracovného výsledku. Opakované výroky o tom, že je zamestnanec neschopný alebo na svoju pozíciu „nemá“, už majú úplne iný charakter.
Varovným signálom je najmä situácia, keď sa osobné útoky opakujú a stávajú sa súčasťou firemnej kultúry.
2. Nadriadený vás zastrašuje alebo sa vám pravidelne vyhráža
Ďalším problémom je riadenie ľudí prostredníctvom strachu. Môže ísť o pravidelné vyhrážanie sa výpoveďou, degradovaním, odobratím odmien alebo inými následkami.
„Ak sa ti nepáči, môžeš odísť“ nie je zdravý spôsob riadenia
Obzvlášť pozorne treba vnímať situácie, keď je nátlak spojený s požiadavkou okamžite podpísať určitý dokument alebo súhlasiť s podmienkami, ktorým zamestnanec úplne nerozumie.
Podpis pod tlakom môže mať reálne následky. Pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru alebo iného významného dokumentu preto má zmysel najskôr zistiť, čo pre vás znamená.
3. Kolektív alebo nadriadený vás úmyselne izolujú
Šikana nemusí byť hlasná. Niekedy má podobu ticha.
Zamestnanec prestane dostávať pozvánky na porady, kolegovia ho ignorujú alebo sa k nemu nedostanú informácie, ktoré ostatní bežne dostávajú.
Keď vám izolácia začne znemožňovať pracovať
Zvlášť závažná je situácia, keď zadržiavanie informácií ovplyvňuje pracovný výkon. Zamestnanec napríklad nedostane dôležité podklady, následne urobí chybu a práve tá je neskôr použitá ako argument proti nemu.
Vtedy už nejde iba o zlé vzťahy medzi kolegami. Správanie môže mať konkrétny dopad na schopnosť človeka vykonávať svoju prácu.
4. Dostávate úlohy nastavené tak, aby ste zlyhali
Nereálne termíny, nejasné zadania, neustále meniace sa požiadavky alebo množstvo práce, ktoré nie je možné zvládnuť – aj tak môže vyzerať systematický tlak.
Samozrejme, občasný náročný deadline ešte neznamená šikanu. Pozornosť treba zbystriť, keď sa podobné situácie opakujú najmä pri jednom konkrétnom človeku.
Pozor aj na opačný extrém
Problémom môže byť aj postupné odoberanie všetkých kompetencií. Zamestnanec zrazu nedostáva zmysluplnú prácu, je vynechávaný z projektov alebo dostáva úlohy výrazne nezodpovedajúce jeho pozícii.
Aj tu je však potrebné posudzovať okolnosti konkrétneho prípadu, nie jednotlivú zmenu pracovného zadania izolovane.
5. Rovnaké pravidlá pre vás zrazu neplatia
Kolega príde päť minút neskôr a nič sa nedeje. Vy urobíte to isté a nasleduje okamžité napomenutie. Ostatným sa drobné chyby tolerujú, vaše sú detailne evidované.
Selektívna kontrola môže byť varovným signálom
Rozdielny prístup nemusí automaticky znamenať šikanu. Ak však dlhodobo sledujete, že ste bez objektívneho dôvodu kontrolovaní alebo postihovaní výrazne prísnejšie než porovnateľní kolegovia, stojí za to začať si konkrétne situácie zaznamenávať.
6. Problémy z práce si pravidelne nosíte domov
Jedným zo signálov, že situácia prekročila bežný pracovný konflikt, môže byť aj to, že pracovné problémy prestávajú zostať v práci.
Neustále premýšľate nad tým, čo sa stane nasledujúci deň, kontrolujete každé slovo v e-maile alebo máte pocit, že pri komunikácii musíte byť neustále v strehu.
Takéto dôsledky samy osebe neurčujú, či ide z právneho hľadiska o šikanu. Sú však dobrým dôvodom zamyslieť sa nad tým, či je problém naozaj iba krátkodobý.
7. Máte pocit, že jedinou možnosťou je odísť
Ak ste sa dostali do bodu, keď už nevidíte inú možnosť ako skončiť pracovný pomer, nerobte zásadné rozhodnutie v afekte.
Výpoveď nepodávajte impulzívne
Pred odchodom si skontrolujte svoje možnosti, pracovnú zmluvu a dokumenty, ktoré vám zamestnávateľ predkladá.
Najdôležitejšie je vedieť, že výpoveď zamestnanca musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Pri plánovaní odchodu treba počítať aj s príslušnou výpovednou dobou.
Toxické pracovisko môžete spoznať už pri nástupe
Najlepší čas začať si všímať firemnú kultúru nie je až vtedy, keď vznikne problém. Mnohé varovné signály možno zachytiť počas pohovoru alebo prvých týždňov v práci.
Všímajte si, ako firma hovorí o bývalých zamestnancoch
Ak boli podľa nadriadeného všetci vaši predchodcovia neschopní, leniví alebo problémoví, nemusí to nič dokazovať. Je to však informácia, ktorú sa oplatí vnímať v kontexte ďalších signálov.
Sledujte komunikáciu medzi ľuďmi
Ako nadriadení reagujú na chybu? Môžu zamestnanci nesúhlasiť? Ako sa komunikuje s nováčikmi?
Firemnú kultúru často lepšie odhalí bežná komunikácia než hodnoty napísané na kariérnej stránke.
Pýtajte sa, prečo je pozícia voľná
Časté striedanie ľudí na jednej pozícii môže mať množstvo legitímnych príčin. Ak však firma nedokáže rozumne vysvetliť, prečo sa na rovnakom mieste ľudia neustále menia, stojí za to zistiť viac.
Porovnávajte sľuby s realitou
Sledujte tiež, či pracovná náplň, pracovný režim, zodpovednosť a ďalšie podmienky zodpovedajú tomu, čo vám bolo prezentované pri nábore.
Rozhodli ste sa odísť? Výpoveď podajte správne
Odchod z toxického prostredia môže byť správnym rozhodnutím, ale výpoveď a dohoda o skončení pracovného pomeru nie sú to isté.
Ako podať výpoveď?
Zamestnanec môže pracovný pomer ukončiť výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí mať písomnú formu a musí byť zamestnávateľovi doručená. Pracovný pomer následne spravidla nekončí v deň odovzdania dokumentu, ale až po uplynutí výpovednej doby.
Pozor na rozdiel medzi výpoveďou a dohodou
Pri dohode sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na skončení pracovného pomeru ku konkrétnemu dňu. Nemusíte preto automaticky podpisovať „dohodu“, ktorú vám zamestnávateľ predloží.
Pred podpisom si vždy prečítajte jej obsah a zvážte dôsledky, ktoré pre vás môže mať.
Myslíte si, že vás šikanujú? Začnite si situácie dokumentovať
Pri dlhodobom probléme môže byť zásadný rozdiel medzi tvrdením „šéf ma mesiace šikanuje“ a schopnosťou opísať konkrétne udalosti.
Čo si zaznamenávať?
Uchovávajte relevantnú komunikáciu a dokumenty, ku ktorým máte oprávnený prístup. Môže ísť o e-maily, správy, pracovné zadania či písomné upozornenia.
Pomôcť môže aj jednoduchá chronológia: kedy sa incident stal, čo presne sa udialo, kto bol prítomný a či existujú ďalšie dôkazy alebo svedkovia.
Práve súvislosti medzi jednotlivými udalosťami môžu ukázať, či išlo o izolované konflikty alebo dlhodobejší vzorec správania.
Kedy už môže pomôcť právna poradňa?
Ak neviete, či správanie na pracovisku prekročilo aj právnu hranicu, môže vám právna poradňa pomôcť zorientovať sa v možnostiach ďalšieho postupu.
Odbornú pomoc má zmysel zvážiť najmä pri dlhodobej šikane, podozrení na diskrimináciu, nátlaku na podpísanie dohody alebo spore o skončenie pracovného pomeru. Právni experti z Advokátskej kancelárie Dobrovic môžu konkrétnu situáciu posúdiť a vysvetliť, aké možnosti ochrany máte.
Toxické pracovisko totiž nemusíte jednoducho tolerovať. Jeden konflikt či náročný mesiac ešte nemusia znamenať šikanu. Ak sa však ponižovanie, izolácia, zastrašovanie alebo ďalšie problematické správanie stávajú pravidlom, je rozumné začať situáciu riešiť skôr, než sa rozhodnete jednoducho zavrieť dvere a odísť.
(pr)
