Starý železničný most cez Váh v Trenčíne, ktorému kedysi hrozilo rozobratie a skončenie v šrote, dostal úplne nový život. Historická oceľová konštrukcia sa premenila na moderný verejný priestor s pešou promenádou, cyklotrasou, oddychovými terasami a športoviskami. Fiesta most, ako sa nové miesto nazýva, otvorili pre verejnosť 13. novembra 2026.
Trenčín získal netradičnú atrakciu, ktorá spája priemyselné dedičstvo s modernou architektúrou a mestským životom. Namiesto vlakov sa po historickom železničnom moste prechádzajú ľudia, cyklisti a návštevníci, ktorí si môžu vychutnať výhľady na rieku Váh či dominantu mesta – Trenčiansky hrad. Na zaujímavú premenu upozornil na sociálnej sieti aj bratislavský komunálny politik Michal Feik, ktorý predstavil históriu mosta aj jeho nové využitie.
Železničná história siaha až do roku 1883

História železničného premostenia Váhu v Trenčíne siaha do roku 1883. V roku 1907 pribudol vedľa pôvodného mosta druhý, aby mohli vlaky premávať po dvoch koľajach. Obidva mosty boli na konci druhej svetovej vojny zničené ustupujúcou nemeckou armádou. Nasledovala ich obnova a v ďalších desaťročiach aj výmeny oceľových konštrukcií.
Železničnej doprave slúžili až do roku 2017, keď sa vlaky presunuli na nové premostenie vybudované v rámci modernizácie železničnej trate. Budúcnosť pôvodných mostov bola neistá. Hrozilo ich rozobratie a likvidácia, napokon však dostali druhú šancu. V roku 2020 ich získalo mesto Trenčín, ktoré sa rozhodlo zachovať historické konštrukcie a nájsť im nové využitie.
Z mosta sa stala živá mestská ulica

Výsledkom prestavby je priestor, ktorý svojím charakterom pripomína skôr mestský park či promenádu než niekdajší železničný most. „Výsledkom je verejný priestor, aký na Slovensku len tak nenájdete,“ uviedol Michal Feik vo svojom príspevku na sociálnej sieti.
Návštevníci majú k dispozícii pešiu promenádu, samostatnú rozšírenú cyklotrasu, horné terasy s lavičkami a vyhliadkové miesta. Súčasťou projektu sú aj priestory určené na šport, spoločenské aktivity a oddych. Architekti pritom využili pôvodnú oceľovú konštrukciu mosta, ktorá zostala výrazným vizuálnym prvkom celého priestoru. Vznikla tak zaujímavá kombinácia historickej technickej stavby, modernej architektúry a zelene.
Na moste vysadili 81 stromov a tisíce rastlín

Jedným z najvýraznejších prvkov premeny je rozsiahla výsadba zelene. Podľa informácií zverejnených Michalom Feikom pribudlo na moste 81 stromov, tisíce trvaliek a tráv a približne 35-tisíc cibuľovín. Práve tie by mali naplno ukázať svoju krásu počas jarných mesiacov. Zeleň dopĺňajú lavičky, drevené povrchy, oddychové zóny a vyhliadkové terasy, z ktorých sa otvárajú pohľady na rieku a okolitú krajinu. Večernú atmosféru má dotvárať približne 450 LED svietidiel, ktoré zvýrazňujú oceľovú konštrukciu mosta.
Pribudnú kaviarne, reštaurácia aj klubovňa pre mladých

Otvorením mosta sa jeho premena ešte nekončí. Postupne sa tu pripravuje otvorenie viacerých prevádzok a zariadení, ktoré majú rozšíriť možnosti využitia priestoru. Počíta sa s kaviarňami, bistrom, reštauráciou, servisom pre cyklistov, multimediálnym zážitkovým priestorom aj klubovňou pre mladých. Športové možnosti majú zahŕňať basketbal, petang, šach či workout. Z fotografií je zrejmé, že jednotlivé aktivity sú rozmiestnené priamo na konštrukcii historického mosta. Návštevníci tak môžu športovať alebo oddychovať doslova nad hladinou Váhu.
Otvorili ho 13. novembra, niektoré časti zostanú cez zimu uzavreté
Fiesta most sprístupnili verejnosti v piatok 13. novembra 2026. Nie všetky priestory sú však dokončené a pripravené na celoročnú prevádzku. Podľa zverejnených informácií budú jednotlivé prevádzky pribúdať postupne a niektoré časti mosta zostanú počas zimného obdobia uzavreté. Návštevníci preto musia počítať s tým, že rozsah prístupných priestorov sa môže v nasledujúcich mesiacoch meniť.
Inšpirácia aj pre Bratislavu?
Premena trenčianskeho železničného mosta ukazuje, že historické dopravné stavby nemusia po skončení svojej pôvodnej funkcie automaticky zaniknúť. Naopak, pri vhodnom architektonickom riešení môžu získať nové využitie a stať sa atraktívnou súčasťou verejného priestoru. Projekt Fiesta most zároveň otvára zaujímavú diskusiu o tom, ako slovenské mestá pristupujú k svojmu technickému dedičstvu.
Aj Bratislava má množstvo historických priemyselných a dopravných objektov, pri ktorých je otázka zachovania a nového využitia aktuálna. Trenčiansky príklad ukazuje jednu z možností, ako možno pôvodne čisto technickú stavbu premeniť na miesto stretávania, oddychu, športu a kultúry. Namiesto likvidácie tak vznikol verejný priestor, ktorý môže slúžiť ďalším generáciám.



