Miesto, kde kedysi ostnaté drôty, strážne veže a ozbrojení pohraničníci oddeľovali Československo od slobodného sveta, sa stalo symbolom otvorených hraníc. Pri Pamätníku obetiam železnej opony pod Cyklomostom slobody v bratislavskej Devínskej Novej Vsi sa 17. novembra 2026 uskutočnila pietna spomienka na 42 ľudí, ktorí pri pokusoch prekonať hranice zaplatili životom. Podujatie zorganizoval Bratislavský samosprávny kraj pri príležitosti 37. výročia Nežnej revolúcie.
Na pietnom akte sa zúčastnili predstavitelia kraja, samospráv, študenti aj široká verejnosť. Bratislavský samosprávny kraj zastupoval jeho predseda Juraj Droba spolu s krajskými poslancami. Súčasťou programu bolo čítanie mien obetí sprevádzané čestnými výstrelmi, kladenie vencov a zapaľovanie sviečok. Organizátori venovali osobitnú pozornosť aj mladým ľuďom, ktorí obdobie neslobody poznajú už iba z rozprávania či učebníc dejepisu. Pred oficiálnym programom sa uskutočnila krátka prednáška určená školám. Do pietnej spomienky sa zapojili študenti Duálnej akadémie a Strednej odbornej školy Policajného zboru.
Hartmut Tautz zomrel len 22 metrov od vytúženej slobody
Jedným z najsilnejších momentov spomienky bolo pripomenutie tragického osudu mladého hudobníka Hartmuta Tautza, ktorý pochádzal z bývalej Nemeckej demokratickej republiky. V auguste 1986 sa pokúsil prekročiť československo-rakúsku hranicu v Bratislave. Od vytúženej slobody ho delilo približne 22 metrov, keď ho napadli služobné psy pohraničnej stráže.
Na následky vážnych zranení nasledujúce ráno zomrel v bratislavskej vojenskej nemocnici. Jeho príbeh pripomenul vo svojom príhovore aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. „To nie sú abstraktné čísla z učebnice dejepisu. Za každým z nich je človek. Rodina, ktorá na niekoho čakala. Život, ktorý sa už nemohol uskutočniť,“ uviedol Droba.
Príbeh Hartmuta Tautza pripomínajú aj dve informačné tabule, ktoré boli v Bratislave odhalené v auguste 2026 pri príležitosti 40. výročia jeho smrti. Až po páde komunistického režimu bolo možné okolnosti tragédie podrobnejšie preskúmať. Okresný súd Bratislava I. v marci 2017 Tautza súdnou rehabilitáciou očistil od obvinenia z nedovoleného opustenia republiky.
Železná opona rozdeľovala rodiny aj celé národy
Železná opona predstavovala počas studenej vojny hranicu medzi komunistickým východným blokom a západnými demokratickými krajinami. Na československom úseku hraníc ju tvorili rozsiahle bezpečnostné opatrenia vrátane zátarás, signalizačných zariadení, strážnych stanovíšť a ozbrojených hliadok. Občania nemohli slobodne rozhodovať o tom, kde budú žiť, pracovať či cestovať. Pokusy o nelegálne prekročenie hranice mohli viesť k väzeniu, vážnym zraneniam alebo smrti.
Medzi 42 obeťami, ktorých pamiatku si účastníci pripomenuli, boli občania Československa, Poľska, Maďarska aj bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Ich mená dnes pripomína pamätník v blízkosti Cyklomosta slobody.
November 1989 priniesol slobodu, ale aj zodpovednosť
Pietna spomienka sa uskutočnila symbolicky 17. novembra, teda v deň, ktorý sa spája s dvoma zásadnými udalosťami moderných dejín. V roku 1939 nacistické okupačné orgány po študentských protestoch zatvorili české vysoké školy, popravili deviatich predstaviteľov študentského hnutia a viac ako tisíc študentov deportovali do koncentračného tábora Sachsenhausen.
O päťdesiat rokov neskôr, 17. novembra 1989, brutálny zásah bezpečnostných zložiek proti študentskému pochodu v Prahe odštartoval udalosti, ktoré vyústili do pádu komunistického režimu. Významnú úlohu zohrali aj bratislavskí vysokoškoláci, ktorí vyšli do ulíc už 16. novembra 1989.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba vo svojom príhovore zdôraznil, že sloboda neznamená automaticky dokonalú spoločnosť. „November ’89 nám nesľúbil dokonalú krajinu. Ale dal nám možnosť meniť ju,“ pripomenul. Podľa Drobu je prirodzené, že občania demokratickej krajiny majú rozdielne názory a môžu byť nespokojní s jej smerovaním.
Demokracia im však umožňuje vyjadrovať nesúhlas, kritizovať predstaviteľov štátu, pokojne protestovať a rozhodovať o budúcnosti prostredníctvom slobodných volieb. „Ani dnes sa nepotrebujeme hádať či urážať, aby sme dali dôraz nášmu nesúhlasu. Obhajujme svoj názor úctivo, s rešpektom. Aby sme žili v slušnej krajine,“ odkázal predseda BSK.
Cyklomost slobody ako symbol zmeny
Miesto konania pietnej spomienky má mimoriadnu symboliku. Cyklomost slobody spája Devínsku Novú Ves s rakúskym Schlosshofom. Preklenuje rieku Moravu, ktorá kedysi tvorila súčasť prísne stráženej hranice medzi Československom a Rakúskom. Kým pred rokom 1989 sa ľudia pri pokusoch o jej prekročenie vystavovali smrteľnému nebezpečenstvu, v súčasnosti tadiaľ denne prechádzajú cyklisti, turisti aj rodiny s deťmi.
Z miesta rozdelenia sa stal priestor stretávania.
Bratislavský samosprávny kraj preto považuje zachovávanie historickej pamäti za dôležitú súčasť vzdelávania mladých generácií. Pamätníky, pietne podujatia a autentické príbehy obetí majú pripomínať, že sloboda pohybu, prejavu a rozhodovania nie je samozrejmosťou. „Našou úlohou je žiť vo svete, v ktorom už nikto nemusí riskovať život len preto, aby mohol byť slobodný,“ uzavrel svoj príhovor Juraj Droba.
Spomienky na obete železnej opony majú v Bratislave tradíciu
Pietne podujatia pri Cyklomoste slobody sa organizujú už niekoľko rokov. Ústav pamäti národa napríklad v roku 2018 informoval o podujatí Víkend zatvorených hraníc, počas ktorého organizátori symbolicky obnovili režim hraničných kontrol.
Návštevníci mohli prejsť cez hranicu iba s dobovou výjazdnou doložkou, ktorú dostávali od dobrovoľníkov. Cieľom bolo priblížiť najmä mladšej generácii, ako fungovali obmedzenia cestovania v komunistickom Československu. Aj vtedy pietna spomienka vyvrcholila čítaním mien obetí a zapaľovaním sviečok. Podobné aktivity pripomínajú, že dnešná možnosť slobodne prekračovať hranice bola ešte pred niekoľkými desaťročiami pre mnohých obyvateľov Československa nedosiahnuteľným snom.
Foto: Monika Kováčová / BSK
Zdroje:
Bratislavský samosprávny kraj, Michal Feik, 17. novembra 2026:
https://bratislavskykraj.sk/november-1989-nam-dal-moznost-menit-krajinu-bratislavsky-kraj-si-uctil-obete-zeleznej-opony/
Ústav pamäti národa – Mená obetí železnej opony zazneli na Cyklomoste slobody:
https://www.upn.gov.sk/sk/mena-obeti-zeleznej-opony-zazneli-na-cyklomoste-slobody/
Ústav pamäti národa – XI. ročník Festivalu slobody:
https://www.upn.gov.sk/sk/xi-rocnik-festivalu-slobody-pripomenul-obete-holokaustu-aj-zeleznej-opony-i-jana-langosa/
Obecné noviny – Hartmutovi Tautzovi chýbalo k slobode 22 metrov:
https://www.obecne-noviny.sk/clanky/bsk-hartmutovi-tautzovi-chybalo-k-slobode-22-metrov-styridsat-rokov-od-smrti-pripominaju-nove-pamatne-tabule/















