Juraj Kušnierik bol na Reykjavíku na Islande, kde po náhlej srdcovej príhode musel podstúpiť operáciu srdca, skonal v piatok 13. novembra 2015. Správu priniesol denník SME.
„Pred týždňom odišiel náš kolega Juraj Kušnierik na služobnú cestu na svoj milovaný Island. Opäť tam počúval a skúmal miestnu hudbu, o ktorej napísal aj knihu. No Juraja zradilo srdce, a tak musel do nemocnice, kde absolvoval náročnú niekoľkohodinovú operáciu. Je to ťažká situácia najmä pre jeho manželku a dcéru. V myšlienkach sme stále s nimi, “ napísala pred niekoľkými dňami na svojom blogu kolegyňa Eva Čobejová z magazínu .týždeň.
Juraj Kušnierik bol nielen novinár, ale i veľký vyznávač umenia. Založil si kultovú sieť kníhkupectiev Artforum. Viedol magazín .týždeň, v ktorom pôsobil ako zástupca šéfredaktora.
V minulosti pravidelne písal aj do českého denníka Lidové noviny.
„Juraj Kušnierik sa narodil v roku 1964. Bol vyštudovaným elektrotechnikom, ale v tejto oblasti nikdy nepracoval. Radšej sa zaoberal literatúrou, vo verejnoprávnom rádiu mal reláciu Slová_FM,“ napísal denník SME.
Spoločne so Štefanom Hríbom, šéfredaktorom magazínu .týždeň, dlhé roky pripravovali a spolu moderovali kultovú reláciu Pod lampou na RTVS.
„Nemal som občas rád jeho optimizmus a prajnosť voči každému. Ale bol to prejav toho, ako on chápal milosrdenstvo. A chápal ho lepšie ako ja,“ napísal o Jurajovi Kušnierikovi 13. novembra Štefan Hríb na webe magazínu .týždeň.
„Viem, že celý svet teraz sleduje Paríž topiacu sa v krvi, ale moje myšlienky v tejto chvíli patria nášmu dobrému kamarátovi, skvelému láskavému človeku Jurajovi Kušnierikovi, ktorý dnes večer prehral svoj boj s vlastným srdcom. Nemôžem tomu uveriť, do poslednej chvíle som veril, že to Juraj zvládne. Napokon vydýchol v krajine, ktorú tak veľmi miloval. Raz, keď sa vrátil z jednej zo svojich početných ciest na Island, nadšene povedal: „To je zem, kde by som chcel zomrieť.“ Priskoro sa Ti to splnilo, Juraj, príliš priskoro… Bol si vzácny človek. Mal si ojedinelú vlastnosť biť sa aj za ľudí, s ktorými si nesúhlasil. Neraz, keď ma na sociálnych sieťach tupo napádali ľudia z Tvojho tábora, si ich zahriakol slovami: „Eda nechajte na pokoji, je to môj kamarát.“ A bol si aj Ty mojím. Nikdy nezabudnem na to, ako sme sa zoznámili v byte Egona Bondyho na Laurinskej ulici a ja som Ťa považoval za milého anarchistu. smile – emotikon Ďakujem za to, že si dal Slovensku najlepšiu sieť kníhkupectiev Artforum, ďakujem za naše rozhovory, ďakujem za Tvoj zmysel pre toleranciu. Mnohí už čoskoro zabudnú na to, čo si urobil, ale nikto z nás nezabudne, ako sme sa pri Tebe cítili. Česť Tvojej pamiatke, “ napísal Eduard Chmelár na Facebooku.
R.I.P. Juraj Kušnierik
Úprimnú sústrasť.
