5.1 C
Bratislava
piatok, 29. marca 2024

Marián BALÁZS: „O kultúre a kultúrnosti“

Najčítanejšie

O kultúre a kultúrnosti

Pred vyše tridsiatimi rokmi na Západe zaznelo heslo: Nech žije zábavný priemysel!
Zotrela sa deliaca čiara medzi elitnou a komerčnou kultúrou, hodnoty sa začali rozpúšťať v konzume
a komercii a napokon sa vytvoril virtuálny svet, ktorý človeka nenúti premýšľať. V povrchnej, konzumnej
a masovej kultúre už nerozhoduje kvalita. Absencia slovnej zásoby ľudí za mikrofónmi je nahrádzaná primitívnymi dialógmi, trápnymi pokusmi o vtipnosť a rozhovormi na klinickej úrovni. Humor je nahradený uvrešťanou zábavou a miesto smiechu nastúpil rehot aktérov na pódiu i v sále.
Divadelné pódiá i nekonečne bezobsažné domáce seriály sú čoraz častejšie priestorom ukričaných scén, akoby sa nedalo rozprávať aj normálne.

Vo svete, kde sú kultúra i reč v kríze, je všetko možné a všetko je jedno, aké je. Takáto sterilná racionalita víťazila vo Francúzskej revolúcii uprostred stínania hláv, kde všetci popravení sú si rovní.

Masový človek uprednostňuje ilúzie a podlieha magickej moci jednoduchých slov. A myslí si, že on „vie“. Ortega y Gasset to nazýva duševnou vulgárnosťou. Hodnoty sú potláčané do úzadia ako neužitočné komponenty. Tak si budujeme náš vlastný svet, našu vlastnú kultúru a civilizáciu gýča, lacného konzumu
a povrchnej zábavy, svet, v ktorom sa dobre mienené varovania javia mnohým ako zbytočne panické výkriky niekoľkých intelektuálov.

Kvalita je nahradzovaná kvantitou. Už nerozmýšľame, ale kalkulujeme.
Keby Guttenberg dnes žil a začal by kalkulovať, bol by nanajvýš spokojný. Keby začal rozmýšľať, bol by zhrozený. Nietzscheovský „závan prázdna do našich tvárí“ sa stáva realitou.

Jaron Lanier, jeden z najznámejších vývojárov v oblasti informatiky a autor termínu „virtuálna realita“, kedysi patril medzi najnadšenejších protagonistov internetu, no dnes ho už toto nadšenie opustilo. Tento hudobný skladateľ a muzikant v internete kedysi videl možnosti šírenia poznatkov i kultúry. Dnes však už varuje pred vývojom, ktorý vytláča hodnoty a tvorivosť, poskytuje priestor pre anonymné, plytké a vulgárne diskusie, umožňuje šíriť nenávisť, znižuje úroveň verejných a spoločenských diskusií a podobne. V internetových diskusiách a na sociálnych sieťach sa vytvára „národ nenávistných trolov“, varuje Lanier. Toto všetko podľa neho spôsobuje čoraz väčšiu krízu jazyka, reči a komunikácie a ohrozuje budúcnosť našej kultúry
a kultúrnosti. V konečnom dôsledku to má negatívny vplyv aj na podobu našej spoločnosti, respektíve demokracie. Po ekonomickej, hospodárskej kríze tu Lanier vidí predzvesť spoločenskej krízy.

Lanier má dosť dôvodov varovať pred mentalitou masy, šírením anonymnej nenávisti a nekultúrnosti, pred vytláčaním hodnôt a krízou kultúry a kultúrnosti. Jeho matka prežila hrôzy koncentračného tábora, súrodenci však v tábore zahynuli. Ďalší jeho príbuzní v čase ruských pogromov boli nútení ujsť do Ameriky.

Ak sa slovo kultúra odvodzuje od latinského colere, pestovať, potom je zrejmé, že kultúra a kultúrnosť sa nedejú samy, ale je potrebné ich pestovať, vytrvalo, cieľavedome, zodpovedne sa o ne starať a rozvíjať ich. Dominik Tatarka v roku 1968 v článku Povedomie kultúry poznamenal, že „kultúra je vnútorný priestor každého z nás, priestor slobody“. Kultúra a umenie sú vyjadrením toho, čo sme, akí sme a akí by sme mohli, mali byť, ako aj toho, čím chceme, aby žili ďalšie generácie.

Ladislav Hanus už počas vojnových rokov hovorieval, že otázka kultúrnosti nie je len jedna z najzávažnejších, ale na Slovensku je aj veľkým problémom. Toto konštatovanie by bezpochyby zopakoval aj dnes.

Marián-Balázs_avatar-80x80 Marián BALÁZS, šéfredaktor AM Report


– článok bol publikovaný 12. januára 2013, v rubrike „Názory a komentáre“
v internetovom magazíne AM Report, uverejnený je so súhlasom šéfredaktora AM Report

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne