Výstava sa koná v rámci X. ročníka podujatia Bratislava pre všetkých.
Koncepcia výstavy a kurátorka:
Mgr. Zsófia Kiss-Szemán, kurátorka zbierky maľby a sochy 20. a 21. storočia v GMB
Miesto konania výstavy: Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác
Trvanie výstavy: 20. 4. – 9. 6. 2013
Vyše polovica populácie na zemi žije dnes v mestách. Rôzne mestá majú rôzne tváre. Výstava Mesto Bratislava. Rytmus mesta je prvou časťou dlhodobo plánovaného výskumu zameraného na náčrt portrétu nášho mesta.
Podtitul výstavy je požičaný z maľby Alojza Klima s názvom Rytmus mesta, ktorá vznikla v roku 1971 (sololit, tempera, 52,5 x 74,5 cm, značené vpravo dole: A. Klimo 71; GMB, inventárne číslo A 5597).
Koncepcia výstavy: Mgr. Zsófia Kiss-Szemán,
Galéria mesta Bratislavy (GMB) je mestskou inštitúciou, ktorá má vo svojom štatúte aj akvizíciu a uchovávanie diel s témou Bratislavy. Projekt je postavený ako vedecko-výskumná úloha, ktorá je v súlade s odborným zameraním a špecializáciou GMB.
Prvoradým cieľom projektu je prezentovať mesto Bratislava iným spôsobom, ako sme zvyknutí v galériách. Zámerom je iným okom sa pozrieť na vývoj mesta, na spôsob života zachytenom vo výtvarných dielach. Výskumná úloha s témou Bratislavy je mimoriadne zaujímavá z hľadiska výtvarného umenia. Okrem klasických vedút sa nachádza v zbierkach množstvo diel s tematikou života v meste. Zmapovanie a prezentácia tejto scény za kulisami Bratislavy je prvoradým zámerom projektu.
Výstava podáva prierez témou života v meste na základe výtvarných diel 2. polovice 20. storočia a súčasnosti v zbierkach GMB.
Výber diel tentokrát sa nesústreďuje na mestské veduty Bratislavy, ale na život v meste, na spôsob mestského života a hlavne na životný pocit v meste, ktoré nám sprostredkujú autori v slovenskom výtvarnom umení v 2. polovici 20. a na začiatku 21. storočia.
Výstava prezentuje Bratislavu ako mesto s pulzujúcim životom, ktorý vytvára množstvo pestrofarebných komponentov rozličných tvarov a tvoria spolu harmonický, resp. menej harmonický celok (Alojz Klimo: Križovatka I; Miroslav Cipár: Mesto na predaj; Svetozár Abel: Mesto I). Rytmus, ruch a neustály pohyb je zachytený v obraze Ladislava Bergera (Na trh), ktorému kontrastuje široký záber na rieku Dunaj od bratislavskej rodáčky, Ester Martinčekovej-Šimerovej. Na organizovanosť v meste poukazujú diela Viktora Hulíka (cyklus Človek a mesto), na chlad a sivosť zas maľba Jozefa Srnu (Križovatka). Momentky obyčajného života odohrávajúceho sa na bratislavských uliciach sú zaznamenané verne na plátnach Veroniky Rónaiovej (Mestský motív II, Z bratislavských ulíc). Július Koller sa zas venoval uchopeniu reality nového životného priestoru a životnej situácie so sídliskami (Zima v meste; Sídlisková situácia) alebo výtvarnému konštatovaniu rozdieľov životného priestoru v histórii mesta (PRÍTOMNOSŤ 1974 v. MINULOSŤ 1944). Mesto ako kultúrne centrum a ako scéna, na ktorej sa odohráva umelecký život vystupuje na mnohých maľbách s výjavmi realistickejšími alebo približujúcimi atmosféru danej udalosti (Ján Berger: Scéna z opery II; Albín Brunovský: Tretí variant k super veľkému záhradnému divadlu; Ľudovít Hološka: Čelista; Daniel Brunovský: Jazzová nálada). Pocit osamelosti a životný pocit cudzoty vo veľkomeste, v neistom medzipriestore zažijeme pri maľbe mladej výtvarníčky Oľgy Paštékovej (Medzi II). Budovy v meste vystupujú niekedy v úlohe symbolu: pohľady na ne u predstaviteľa mladej generácie maliarov, v maľbe Juraja Kollára demonštrujú politickú moc (Prezidentský palác, Úrad vlády). Výstava predstaví aj vízie mesta, jednak od Viliama Chmela (Vízia mesta s oranžovým mesiacom), ktorá predpovedala podobu a charakter nepokojného mesta a života v ňom na hranici znesiteľnosti, jednak víziu mesta v globálnom svete s hrozbou na pomedzí nekontrolovateľnej komunikačnej technológie, totálnej spoločenskej kontroly a straty súkromného života (Michal Černušák: I see you).
Zdroj: GMB
