„Potápanie považujem za jeden z najväčších úspechov ľudstva, rovnako ako lietanie či cesty do kozmu. Potápanie je pre mňa predovšetkým o pokore, o úcte k vodnému živlu, k jeho prirodzeným obyvateľom… Teda žiadny adrenalín, „pokorenie“ hĺbky či navyšovanie rizika. Človek pod vodou je veľmi „krehká nádoba“ a ak chce prežiť, musí sa okrem vhodnej techniky vyzbrojiť aj serióznymi vedomosťami o sebe samom. Aj preto vznikla táto kniha,“ hovorí prof. František Novomeský o unikátnej monografii, ktorá je výsledkom jeho dlhodobého systematického výskumu.
Rekreačnému potápaniu sa podľa celosvetových odhadov venujú až tri milióny ľudí. Druhou početnou skupinou sú profesionálni potápači (polícia, armáda, záchranné zložky, pracovní potápači na vodných tokoch, v energetike atď.). Zdravotnou problematikou týchto skupín sa zaoberá potápačská medicína – ako súčasť lekárskych vied.
V slovenskej i českej medicínskej literatúre doposiaľ chýbal ucelený knižný text komplexne sa zaoberajúci problematikou potápania.
Kniha, ktorá má 415 strán, je určená širokému spektru rôznych odborníkov medicíny (športoví lekári, fyziológovia, internisti, všeobecní lekári, gynekológovia, súdni lekári, patológovia atď.). Je tiež vhodným učebným textom pre študentov lekárskych fakúlt.
Prof. MUDr. František Novomeský, PhD. pôsobí ako prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin. Medicíne potápania sa venuje od ukončenia štúdia na Lekárskej fakulte UK (1975). V oblasti forenznej expertízy nehôd pri potápaní je jediným súdnym znalcom na Slovensku i v Čechách. Viac ako 50 rokov je aktívnym potápačom a medzinárodne certifikovaným inštruktorom potápania.
Vedeli ste, že…?
- priemerný človek vydrží bez dychu pod vodou 2-3 minúty, špičkový nádychový potápač (t. j. potápanie bez dýchacieho prístroja) až 10 minút (rekord je muži 11:35 min., ženy 8:23 min.);
- najväčšia hĺbka experimentálneho ponoru dosiahnutá potápačom pri dýchaní zmesi vodík – hélium – kyslík bola 701 metrov;
- k najväčším zmenám tlaku dochádza v hĺbke do 10 metrov pod hladinou;
- dusík ako súčasť vdychovaného vzduchu môže mať v hĺbkach pod 50 metrov až halucinogénny efekt;
- kyslík ako súčasť vdychovaného vzduchu sa v hĺbkach pod 50 metrov stáva pre organizmus toxickým;
- jedným z najväčších nepriateľov potápača je podchladenie (hypotermia);
- dekompresná choroba (t. j. vytváranie bubliniek dusíka alebo iného v tele rozpusteného inertného plynu v krvi alebo tkanivách potápača počas vynárania sa na hladinu) môže postihnúť aj nádychových potápačov.
Článok bol publikovaný v internetovom magazíne – www.globalmagazin.sk
