Oslovil som so žiadosťou o rozhovor rodeného Bratislavčana, bohéma – vyštudovaného herca, ktorý absolvoval v roku 1971 – Vysokú školu múzických umení – VŠMU v Bratislave.
Kariéru však začal na ďalekom východe – v Košickom štátnom divadle, odtiaľ po niekoľkých rokoch prišiel späť do Bratislavy a to do Novej scény, kde pôsobil nielen ako herec, ale napokon i ako jej riaditeľ…
Hral v šiestich desiatkach filmov, vyše dva a poltisíc postáv v dubbingu, množstva televíznych a aj rozhlasových inscenáciách… takých ako, „Sebechlebskí hudci, Keby som mal dievča, Pustý dvor, Tisícročná včela, Sladké starosti, Zabudnite na Mozarta, Galoše šťastia, Utekajme, už ide!, Pehavý Max a strašidlá, Černí baróni, Kamarád do deště, Sedím na konári a je mi dobre, Kamarád do deště I.- II – Příběh z Brooklynu, Císařovy nové šaty, Na krásnom modrom Dunaji, Vášnivý bozk, Pasáž, Rivers of Babylon, Útek do Budína, Tma, Habbermanov mlyn, Druhý dych, Ulice v TV NOVA“….
Bol a je aj podnikateľom. Hneď po revolúcii si založil a šéfoval Rádiu TWIST, ktoré v tej dobe, ako jediné nezávislé médium na Slovensku bojovalo s vládnou garnitúrou Vladimíra Mečiara… Boj sa po rokoch skončil s nalomeným zdravím a s dezilúziou, a tiež aj koncom TWIST-u a odmlčaním sa na verejnosti…
Môj hosť ale stále pôsobí aj ako honorárny konzul Seychelskej republiky na Slovensku. …Vrátil sa do centra mediálneho diania. Chtiac, či nechtiac to docielil tak – že napísal knihu, ktorá ešte pred svojím uvedením na trh vyvolávala otázky. Autobiografia má všetky obsahové parametre a predpoklady, aby sa stala bestsellerom. Opisuje v nej dopodrobna ľudí z mediálnej a spoločenskej brandže – je tak jeho štipľavým autobiografickým dielom, ktoré nazval príznačne – „INVENTÚRA“.
Opäť teda začína? – alebo sa takto svojsky lúči?… Odmlčí sa z mediálneho života a obklopí sa len ozajstnými priateľmi, ktorých každý z nás napočíta len na prstoch oboch rúk…? Ktovie?! Prečítajte si jeho novú knižku Inventúra…. a možno sa dozviete viac!
Do mojej rubriky „Interview“ v ktorej spovedám aj ľudí z mediálnej brandže – prijal pozvanie pán Andrej Hryc (64), ktorému som položil už tradične desať otázok.
/po kliknutí na obrázok sa tapeta zväčší/
Blogujete? Čo si, myslíte o blogovaní, ako o spôsobe publikovania?
– blog, ako nový fenomén mi je veľmi sympatický. občas si niečo na ňom prečítam a väčšinou ma to donúti zamyslieť sa. nad tým, čo som prečítal i nad sebou,ako na prečítané reagujem. nikdy som sa aktívne tejto novej komunikácii nezúčastnil. asi preto, že som si nie veľmi istý, či niekoho zaujímajú moje myšlienkové pochody.
Vraj už nemáte rád, keď Vás volajú Andy. Ste totiž Andrej –Slovensky – írečite. Vydali ste autobiografiu, ktorá opisuje 740 ľudí, ktorí Vás v živote „nasrali“. Zmenili ste sa… Vyzeráte inak, rozprávate inak… Je to trvalá zmena? Čo ju spôsobilo?
– nie je to tak. som krstený ako Andrej. kamaráti mi však hovoria Andy a tak mi bude hovoriť aj môj vnuk. v mojej knihe spomínam 740 mien, to je pravda, ale nie sú to len tí, ktorí ma nasrali. tých je pochopiteľne viac, ale spomínam si aj na ľudí, ktorí ma inšpirovali, podporili a ktorí mi pomohli. bez nich by som nebol tam, kde dnes som a nebol by som taký, aký som.
Ktoré veci Vás najviac ovplyvnili pri výbere povolania? Pôsobili ste v top manažmente významného rádia na Slovensku – Rádia TWIST, ktoré ste založili a vlastnili…Čo tomu teda predchádzalo, že ste si v dávnej minulosti zvolili za svoje profesijné smerovanie práve túto časť mediálnej brandže a nepokračovali ste v herectve, v ktorom ste v tom čase patrili medzi najúspešnejších?
– keďže som toho v živote veľa precestoval, najmä po tzv. kapitalistickej cudzine, po prevrate mi bolo jasné, že kultúra sa v tejto bohom skúšanej krajine dostane na okraj záujmu spoločnosti. napriek všetkým problémom, ktoré so mnou zdieľala väčšina našej populácie, vybudoval som si za socializmu celkom slušnú životnú úroveň a nechcel som ju stratiť. preto som začal podnikať a moje herectvo som praktizoval na úrovni vznešeného „hobby“. bolo to určité riziko, ale ja som ho rád podstúpil.
Ako by ste teda, opísali Váš vzťah k médiám?
…A prečo ste organizovali petíciu za oslobodenie právoplatne odsúdeného – herca Dušana Cinkotu? Nebol to len šikovný marketingový ťah, ako pritiahnuť pozornosť médií a hneď vzápätí vydať pripravovanú knihu INVENTÚRA?!
– celý môj profesný život som bol organickou súčasťou mediálneho sveta, to vyplývalo z mojej pôvodnej profesie. keď som založil a vybudoval TWIST bol som pätnásť rokov jedným z tých, ktorí ten svet priamo a intenzívne ovplyvňovali. keď som z tejto aktívnej pozície odišiel a vrátil sa k svojej pôvodnej profesii, ostal som naďalej v centre medialneho života, ovšem v inej roli. aký je teda môj vzťah k médiam ? myslím, že sa vzájomne rešpektujeme.
petíciu za udelenie milosti pre cinkotu som zorganizoval preto že som cítil vnútornú potrebu tomu úbožiakovi pomôcť pracoval som s ním, ako jeho režisér i ako kolega herec. cinky sa „pošmykol“ urobil veľkú fatálnu chybu, keď pred rokmi padol do osídiel drogového sveta. právom ho zavreli a trest, ktorý dostal a ktorý si odsedel, ho vrátil do reality každodenného života. vyliečil sa od svojej drogovej závislosti a začal žiť tak, ako sa to má. našiel si lásku, oženil sa a naplno sa začlenil do normálneho života. je to veľmi talentovaný chlapec. ale kde mu pánboh dal, inde mu zjavne ubral, lebo inak sa nedá pochopiť, že sa dal nahovoriť na naivnú spoluprácu s políciou, na ktorú napokon doplatil. výpovedi policajta, ktorý si s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou chránil vlastnú kožu, neverím. súd mu uveril. tak, ako uveril napríklad mellovi a mnohým iným, ktorí sa po dokázaných zločinoch,ktoré spáchali, rôznymi spôsobmi dostali na slobodu. neviem, nečítal som cinkotov spis a nechcem spochybňovať stanovisko ministerstva spravodlivosti ( asi vedia viac, ako ja ) ale osem rokov „na tvrdo“ v tomto prípade mi pripadá, ako neprimeraný trest. v trestnom práve platí zásada „in re dubio, pro reo“ , čo znamená, že akákoľvek pochybnosť v procese, musí byť v prospech obvineného. keďže moje právne vedomie má vzhľadom na množstvo právnych káuz v ktorých som figuroval a figurujem, slušné zázemie, uvedomil som si že prezidentská milosť je jediným inštitútom, ktorá môže tento verdikt zvrátiť. preto som okamžite potom, ako som si prečítal rozsudok súdu zorganizoval tu petíciu. a štrnásť tisíc ľudí mi v priebehu jedného týždňa dalo za pravdu. to je všetko.
akákoľvek konštrukcia nejakých súvislostí s mojou knihou je „zhovadilosť“ . ani v päte som takúto myšlienku nemal. urobil som to , čo som považoval v danej chvíli za správne a je mi úplne jedno, kto si o tom čo myslí.
Opíšete prosím, ako vyzerá jeden Váš „bežný“ pracovný deň?!
– nemám „bežný“ pracovný deň. každý môj deň je jedinečný, je originál. niekedy nevystrčím nos z domu, niekedy sa dvadsaťštyri hodín nezastavím. dožil som sa toho privilégia, že môžem robiť len to čo chcem, s ľuďmi, ktorých mám rád a ktorí su mi sympatickí. celý život som o tom sníval a to sa mi chvála bohu splnilo.
Ľudia z médií, zvlášť z rádií majú taký zvyk – nahrávajú si všetky rozhovory… Mohla by teda Vaša autobiografia vyjsť aj ako audio kniha? A nemáte strach z reakcie ľudí, ktorých vo Vašej knihe INVENTÚRA spomínate? Aj písmená „čierne na bielom“, totiž môžu vyvolať veľa rôznych reakcií…
– áno. aj ja som si všeličo v živote odložil a aj nahral. mám veľmi dobre usporiadaný a zorganizovaný archív. autentické nahrávky, fotografie, videa, dokumenty. pre každý prípad je to všetko uložené na bezpečnom mieste. preto je moja INVENTÚRA neotrasiteľná
Akú knihu, ktorá stojí za zmienku, ste v poslednom čase čítali? A nechystáte už aj pokračovanie autobiografie INVENTÚRA? …A ak by ste dostali ponuku prednášať na niektorej z masmediálnych univerzít, zvažovali by ste ju ?
– v poslednom čase čítam len literatúru faktu, memoáre , autobiografie. beletrie mám dosť. zažil som toho toľko, že by som sám mohol písať romány. pokračovanie INVENTÚRY ? asi nie, ale „never say never“. posledná pod otázka vzbudila na mojej tvári úsmev. koho by to zaujímalo a kto by ma oslovil ?
Zhruba pred tromi rokmi ste účinkovali v televíznej show „Let´s Dance“ s tanečnou partnerkou Michaelou Markovou. Kto Vás na to nahovoril? …teraz to už môžete prezradiť!… 🙂
A ako s odstupom času hodnotíte účinkovanie v tejto show a zážitky z jej nakrúcania ?
– navrhol mi to vtedajší riaditeľ Markízy Vašo Mika. túto ponuku som som od neho dostal už v predchádzajúcom ročníku, ale po tragickom odchode môjho syna mi do tancu vôbec nebolo. s odstupom času som zopakovanú ponuku pod vplyvom mojej dcéry i manželky napokon prijal. som rád, že som to podstúpil, pretože som nazrel do sveta, ktorý bol pre mňa veľkou neznámou. musím sa priznať, že som kategóriu „ spoločenský tanec“ predtým akosi podceňoval. dostal som sa do spoločnosti úžasných mladých kultivovaných a vzdelaných ľudí. prijali ma medzi seba bez akýchkoľvek predsudkov a strávil som s nimi úžasný čas. moja tanečná partnerka miša markova sa napriek priepastnému vekovému rozdielu stala mojou kamarátkou. táto absolventka diplomacie na viedenskej univerzite je momentálne na humanitárnej misii v irackom erbile a som na ňu veľmi hrdý.
Ako relaxujete? Ako oddychujete po práci?
…Čo máte rád? …Cigara je znakom úspešného muža? 🙂 Stále fajčíte!? …A zistil som, že mnoho ľudí z mediálnej brandže obľubuje práve značku APPLE … Ste teda aj Vy fanúšik komunity značky APPLE? Prečo? …A chodíte stále rád na rybačku? …Hráte golf? A aký máte „hcp/handicap“ ?
– relaxujem v práci. no a po tomto „relaxe“ relaxujem. už tridsiaty štvrtý rok nefajčím. ani cigary. riekanku o „ úspešnom mužovi s cigarou“ považujem za cliché. áno som fanúšik apple. mam iphone, ipod, ipad a odpovedám vám na najväčšom „mac-u“ aký existuje. nič lepšie totiž zatiaľ nevymysleli. na rybačku som nikdy nechodil. to sú tie „mediálne legendy“. golf samozrejme hrám roky a rád. pretože sa handicapovým turnajom úspešne vyhýbam, už asi desať rokov mam handicup 36.
pán Hryc, máte profil na Twitteri, ci LinkedIn? Máte osobnú web stránku? Je na Vás nejaký kontakt, e-mail? …na ktorom by Vás mohli prípadne naši čitatelia zastihnúť? Rozhovor by tak, ale už s nimi individuálne, mohol pokračovať aj ďalej!
– nie som na Twitteri, ani na Linkedln. nemám osobnú web stránku.
načo ? samozrejme, že mám e-mailovú adresu, ktorú poznáte, ale považujem ju za osobný údaj, takže nie je verejná. som na FB, ktorý mi pomáha vo všeobecnej informovanosti. to je všetko.
Ďakujem za rozhovor.
Marián Luha
