Spoločnosť OLO a. s. (Odvoz a likvidácia odpadu) má na území Bratislavy významné postavenie v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a nezastupiteľné postavenie v celom odpadovom hospodárstve hlavného mesta. Jediným akcionárom so 100 % podielom tejto spoločnosti je hlavné mesto Bratislava.
Do roku 2023 má OLO, a.s. povinnosť začať zbierať kuchynský odpad a kompost. Na území Podunajských Biskupíc v časti zvanej Hon Vekňa, ktorá tvorila súčasť širšej krajinárskej zelene v susedstve arcibiskupskej záhrady v Biskupiciach, chce vybudovať kompostáreň (zariadenie aeróbneho zhodnocovania odpadu).
Výstavbou kompostárne OLO, a.s. by sa malo, podľa aktivistov, vyrúbať až 1500 drevín, preto sú proti jej vybudovaniu a žiadajú, aby OLO, a.s. postavilo kompostáreň na inom nezalesnenom území. Vedenie dotknutej mestskej časti Podunajské Biskupice trvá na dopracovaní zámeru OLO, a.s..
„Reakcie aktivistov aj verejnosti samozrejme vnímame a sme im k dispozícii odpovedať na otázky ohľadne zámeru zriadenia aeróbneho zhodnocovania odpadu spoločnosti OLO, a.s. s ktorou momentálne prebiehajú rokovania. Na webovej stránke Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice je zverejnené naše stanovisko, v ktorom trváme na dopracovaní zámeru,“ uviedol pre Bratislavský večerník Mgr. Zoltán Pék, starosta mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice.
„Umiestnenie je v súlade s územným plánom hl. m. SR Bratislavy 2007 v znení zmien a doplnkov. Posledné ZaD 07 boli schválené Mestským zastupiteľstvom 21.10.2021 Uznesením 996/202,“ dodal starosta Zoltán Pék.
Zo stanoviska Mestskej časti Bratislava – Podunajské Biskupice k zámeru „Zariadenie aeróbneho zhodnocovania odpadu“ vydaného dňa 2.12.2021 vyberáme:
„Umiestnením aktivít odpadového hospodárstva na Vami definovanom území, vybudovaním kompostárne, vzhľadom na severozápadný smer prevládajúcich vetrov, ktorý trvá v priemere 283 dní v roku a z dôvodu zvýšeného zaťaženia prístupových komunikácií, sa znehodnotí, tohto charakteru jediné územie mestskej časti, pripravované pre jej obyvateľov na krátkodobý denný oddych, relax a rekreáciu“.
„Z predloženého materiálu nie je jasné skutočné dopravné priťaženie v území vyvolané uvažovanou činnosťou; (v materiály sa uvažuje s nákladnými vozidlami s nosnosťou 8-15t no pre výpočet je použitá najvyššia nosnosť počet 42 vozidiel. Pri použití najnižšej nosnosti vozidiel vzrastie počet vozidiel dvojnásobne), zvýši sa nárast dopravného zaťaženia na priľahlých komunikáciách a v križovatkách na nadradenej komunikačnej sieti (na Slovnaftskej ulici a Ulici svornosti). Takisto nie sú navrhnuté (z toho vyplývajúce) stavebno-technické a organizačné opatrenia na komunikačnej sieti. Považujeme za reálny predpoklad, že pre zabezpečenie výhľadových (resp. neuvedených) aktivít sa zvýši počet nákladných vozidiel potrebných pre zvoz odpadu. Pred výrubom uvažovaných drevín v ďalšom stupni projektovej dokumentácie spracovať dendrologický posudok o vhodnosti výrubu drevín,“ uviedla vo svojom stanovisku k zámeru OLO mestská časť Bratislava-Podunajké Biskupice. Vedenie dotknutej mestskej časti Podunajské Biskupice trvá na dopracovaní zámeru OLO, a.s..
Viac zelene je pritom jednou z priorít magistrátu hlavného mesta Bratislavy. Hlavné mesto už v roku 2019 spustilo iniciatívu za viac zelene v Bratislave pod názvom „10 000 stromov“. Doteraz sa magistrátu podarilo vysadiť až 2446 vzrastlých stromov, 6201 kríkov a 20 000 sadeníc.
„Vnímame aktívny záujem verejnosti, a preto bolo zorganizované online stretnutie za účasti verejnosti, samotných aktivistov a zástupcov magistrátu, na ktorom sme transparentne zodpovedali všetky položené otázky v súvislosti s výberom lokality či prínosom zámeru k zelenej transformácii odpadového hospodárstva v Bratislave,“ uviedla pre Bratislavský večerník Mgr. Katarína Rajčanová, hovorkyňa primátora Bratislavy Matúša Valla
„Prebiehalo niekoľkomesačné posudzovanie výberu lokality, ktorého sa zúčastnilo hlavné mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, ako aj odborníci so skúsenosťami zo zahraničia, s ktorými sme zvážili všetky aspekty. Po dôkladnom posúdení všetkých priamych aj nepriamych vplyvov, environmentálnych dopadov, ekonomickej náročnosti, blízkosti obydlí a vplyvu na komfort obyvateľov sme sa rozhodli pre výber súčasnej lokality,“ doplnila pre Bratislavský večerník Katarína Rajčanová.
„Uvedený počet 1 500 stromov pravdepodobne vychádza z predpokladu výrubu stromov na všetkých parcelách vo vlastníctve OLO, a.s. v spomínanej lokalite. Územie zasiahnuté výstavbou kompostárne však bude v rozsahu do 30 % plochy pozemkov vo vlastníctve OLO, a.s. Aj napriek tomu, že sa v danej oblasti nachádzajú predovšetkým náletové porasty, hlavné mesto Bratislava v rámci procesu EIA vyžaduje ako jednu z podmienok výstavby vykonanie dendrologického prieskumu. Na základe tohto prieskumu sa určí skutočný počet a druhy stromov, ktoré bude nevyhnuté odstrániť. Hlavné mesto Bratislava na základe neho zrealizuje náhradnú výsadbu a to minimálne v takom rozsahu, aký ukáže prieskum. Výstavbou kompostárne Bratislava získa nielen zariadenie na spracovanie bioodpadu, ale aj zariadenie, ktoré bude produkovať organické hnojivo využívané pri výsadbe zelene s cieľom zníženia dopadov na zmenu klímy v hlavnom meste,“ uzavrela Katarína Rajčanová.
Jedným z aktivistov, ktorý najviac bojuje za zmenu vybranej lokality je Ivor Švihran, Bratislavský večerník ho preto oslovil:
Prečo bojujete proti zriadeniu kompostárne (zariadenia aeróbneho zhodnocovania odpadu) spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO, a.s.)?
Ivor Švihran: Zámer je pripravený veľmi nešťastne. OLO, a.s. má od roku 2023 povinnosť zbierať kuchynský odpad a kompost, preto sa už rok hľadalo umiestnenie pre objekt kompostárne, ktorý bude svojim rozsahom najväčší na Slovensku.
Reálne sa zvažovali lokality v Biskupiciach, Čunove, Devínskej Novej Vsi, vo Vlčom hrdle a na Žabom majeri. Práve vybratá lokalita v Biskupiciach je z environmentálneho hľadiska zo všetkých najhoršia.
Magistrát vyberal však lokality, kde vlastní najviac pozemkov, aby sa nemuseli vykupovať a zároveň tie, kde sa očakával nízky občiansky odpor. Na predmetnom pozemku dnes rastie približne 1500 drevín. Viac ako tretina z nich sa v prvej etape výrube. Ak by magistrát na začiatku pripustil nákup pozemku, mohlo to výrazne rozšíriť počet lokalít.
Ktorí aktivisti sa postavili proti zámeru OLO, a.s.? Ste aktivista, ktorý pôsobí v mestskej časti Ružinov? Aké projekty sa vám doteraz podarilo zastaviť, alebo zmierniť ich dopady na životné prostredie?
Pri tvorbe pripomienok nás podporila pani Veronika Basta, miestna poslankyňa a aktivistka z Rovinky a pán Medveď z OZ Za lepšie Biskupice. Aktuálne pripomienkujeme napríklad konanie k asanácii pôvodnej Vojenskej nemocnice, kde sa nachádzajú viaceré umelecké diela ako súčasť stavby.
Prípad zatiaľ nie je ukončený. V minulosti sme sa s priateľmi viackrát zapájali do EIA, ale aj rozvojových dokumentov Hlavného mesta Bratislavy. Niektoré pripomienky boli akceptované.
OLO, a.s. má v pláne zriadiť kompostáreň v Podunajských Biskupiciach, vy navrhujete ako vhodné miesto bratislavskú časť Rača-Krasňany na Žabom majeri, prečo?
Lokalita na Žabom majeri sa spolu s lokalitou v Biskupiciach ako jediná dostala do zmien a doplnkov 07 Územného plánu Bratislavy, teda ako jediná z posudzovaných lokalít je vhodná na okamžitú výstavbu bez potreby ďalších zmien územného plánu.
Okrem toho, vzhľadom na modernú technológiu z Rakúska, by kompostáreň nemala vytvárať žiadne výrazné pachy, teda je vhodná aj na umiestnenie v blízkosti zástavby.
Plánujete sa angažovať v politike? Zúčastníte sa komunálnych volieb v roku 2022? Ako nezávislý kandidát?
Áno, plánujem sa, tak ako v minulých voľbách, zapojiť do komunálnych volieb v Ružinove, pravdepodobne ako nezávislý kandidát s podporou strán, zatiaľ je však pomerne predčasné o tom hovoril. Viacerí členovia našej iniciatívy sa zapájajú do komunálnych volieb vo svojich mestách a obciach.
