Nielen Račania si veľmi vážia popredného ľudového maliara Vojtecha Polakoviča a jeho zásluhy a prácu, ktorú robí pre Mestskú časť Bratislava-Rača, je laureátom ocenenia Račianske srdce 2006.

Namaľoval niekoľko stoviek pozoruhodných obrazov. Ako techniku používa najmä olejomaľbu a maľbu akrylom na sololite a na plátne, pričom dosahuje vysokú umeleckú kvalitu. Podnety k tvorbe čerpá najmä zo svojho rodiska.

Narodili ste sa v Rači 19. augusta 1946 v roľnícko-vinohradníckej rodine ako
posledný z piatich detí. V bratislavskej Rači žijete dodnes, čo Vám na nej
najviac učarovalo?

Vojtech Polakovič: Už ako mladý som pomáhal rodičom na poli a vo vinohrade. Rača bola typickou malebnou dedinkou so všetkými štyrmi ročnými obdobiami. V zime vŕzgajúci sneh pod nohami, vôňa dymu z komínov, sánkovanie, korčuľovanie, guľovanie a stavanie snehuliakov.

V lete kúpanie sa na rybníku, neskôr na Zlatých pieskoch. Jar s vôňou snežienok, konvaliniek a fialiek a jeseň s krásnymi farbami lístia.

Od mlada som vyrastal s dobrými kamarátmi, s ktorými sme zažili veľa krásnych, ale niekedy aj nebezpečných chvíľ. Našim ihriskom bola ulica, kde neboli žiadne autá, len občas po nich prešiel povoz s koňmi, alebo sa po nich presúvali kravy na pašu.

Vojtech Polakovič, Hrajúce sa deti na potoku (Alstrova ulica v roku 1952)

Hlavne som bol mladý, plný ideálov a očakávaní. Všetci sme sa tu poznali, pozdrav na ulici bol samozrejmosťou. V nedeľu sme si obliekli sviatočné šaty, väčšina z nás išla do kostola a k obedu nechýbala mäsová polievka a rezne.

Boli sme jednou veľkou rodinou so snahou vzájomne sa rešpektovať a pomáhať si.
Som veľmi rád, že Rača ako časť Bratislavy, si vo veľkej miere zachovala svoj osobitný dedinský ráz, so snahou zachovať zostávajúce historické pamiatky a vinárske tradície, napriek tomu, že sa tu vo veľkom rozbieha veľkokapacitná výstavba.

Toto všetko, s krásnou prírodou, ľudia aj teraz oceňujú. Noví Račania, ktorí sa sem prisťahovali, prinášajú so sebou nové myšlienky a zvyklosti skvalitňujúce a uľahčujúce náš spoločný život. Rača sa aj preto stáva čoraz viac vyhľadávanou lokalitou pre bývanie.

Vojtech Polakovič, Alstrova ulica v roku 1933

Na prijímacích skúškach na Školu umeleckého priemyslu v Bratislave ste
neuspeli, čo radikálne ovplyvnilo váš profesijný život. Vyučili ste sa za
automechanika. Neskôr ste vyštudovali Strednú priemyselnú školu strojnícku
a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Ašpirantské štúdium ste absolvovali
na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovali ste v oblasti manažmentu
vzdelávania, popri tom ste sa intenzívne venovali maľovaniu. Čo vás v živote
najviac ovplyvnilo?

Už ako mladý chlapec som rád maľoval a mojou túžbou bolo študovať tento odbor. Na vysnívanú školu som sa však nedostal, a preto som musel voliť iný študijný odbor.

Vo svojom živote som prešiel rôznymi zamestnaniami, ktoré vo mne zanechali teoretické, odborné aj životné skúsenosti. Začínal som ako automechanik, neskôr ako majster, vedúci, ekonomicky námestník či učiteľ na vysokej škole, až napokon ako súkromník v oblasti vzdelávania.

Popri práci som si plnil svoj sen už od mojej mladosti a z podnetu a vytvorení podmienok svojou manželkou som začal intenzívnejšie maľovať obrazy.

Vojtech Polakovič, Podzim na Alstrovej Ulici

Ako správny lokálpatriot som spomínal na moje detstvo, čo bolo aj inšpiráciou pre moju primárnu tvorbu. Maľoval som starú račiansku architektúru po jednotlivých uliciach, život a prácu obyvateľov na poli aj vo vinohrade, čím som zároveň vytváral kroniku Rače formou obrazu.

Popri tom som však maľoval aj iné motívy, ktoré má inšpirovali, ako kvetinové zátišia, portréty, akty, ale aj sakrálne výjavy.

Táto záľuba mi zostala až doteraz a veľmi má teší, že moja tvorba sa páči aj mnohým ďalším ľuďom. Pohodu pri mojej terajšej práci mi vytvára aj pokojné užívanie si dôchodku s manželkou, mojimi dvomi deťmi a “zatiaľ” dvomi, šikovnými vnukmi.

Vojtech Polakovič, Hájnik na kontrole

Ste nositeľ viacerých ocenení od Račianskeho srdca, po Výročnú cenu Samuela
Zocha, alebo ceny primátora Bratislavy. Ktoré si najviac ceníte a prečo?

Za svoju prácu by si zaslúžila vyznamenanie drvivá väčšina našich obyvateľov. U mňa ide o mimopracovnú činnosť, vytváranie kroniky tohoto regiónu formou obrazu, najmä Rači.

Všetky vyznamenania majú pre mňa veľkú hodnotu a veľmi si ich vážim a teší ma, že moja tvorba je osožná pre našu spoločnosť. Môjmu srdcu najbližšia je možno medaila Račianske srdce, pretože tu som sa narodil a vyrastal a k Rači som nadobudol skutočne vrúcny vzťah.

Mal som tu, a ešte stále mám, množstvo kamarátov a známych, s ktorými sa denne stretávam, ktorým sa moja práca páči a aj od nich získavam množstvo inšpirácii.

A tak túto moju prácu môžeme považovať za svoju spoločnú a spoločne sa môžeme tešiť z jej výsledkov. Ocenenie od Račanov, ktorí sú mi najbližší, a najmä ich slová uznania, sú pre mňa najvyšším vyznamenaním.

Vojtech Polakovič, Nový kostol v Krasňanoch

Žijete v Rači celý život a preto logicky vyplynula otázka, či sa nebudete v roku 2022 uchádzať v komunálnych voľbách o post starostu Rače?

Ja určite nie. Môj vek už nezaručuje kvalitne manažovať takú náročnú prácu. Našťastie tu máme veľa šikovných mladých ľudí, nasledujúcu generáciu, na ktorých sa môžeme v tomto smere spoľahnúť.

Dobrý starosta by mal mať v prvom rade veľký vzťah k Rači, poznať tento región a mať záujem o to, aby obyvatelia tejto mestskej časti tu mohli spokojne žiť. K tomu samozrejme je treba mať prislúchajúce teoretické vzdelanie a určitú skúsenosť s prácou Miestneho úradu.

Vytvoriť si okolo seba štáb odborníkov, ktorí majú záujem pracovať a okrem plánovaných činností iniciatívne predkladať návrhy riešenia vzniknutých problémov.

Veľmi dôležitou úlohou starostu by mal byť kontakt a komunikácia s ľuďmi, takto spoznávať ich problémy, ale aj získavať dobré rady pre lepšie fungovanie svojho úradu.

Predvolebný boj by mal byť korektný, poukazovať nie len na nedostatky, ale aj navrhovať riešenia, bez osobných útokov, pretože treba mať na pamäti, že po voľbách sa znovu budeme stretávať, aj keď len na ulici, a všetci spoločne by sme mali mať záujem o to, aby sa nám v Rači žilo dobre.

Ďakujeme za rozhovor.

Vojtech Polakovič, Račianske vinohrady
Vojtech Polakovič, Evanjelický kostol

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu