Peter Tóth: O slovenskú politiku na žiadnej úrovni nemám záujem

Keby Peter Tóth neposkytol vyšetrovateľom mobilný telefón Mariána Kočnera, asi by sme dnes nepoznali korupčné správanie sudcov, či pozadie prípadu vraždy Jána Kuciaka alebo falšovania zmeniek TV Markíza.

Musí sa ešte ukrývať? Ako sa predáva jeho posledná kniha „Šatan, teší ma!“? Chystá sa vstúpiť do politiky? O čom bude jeho nový projekt Ďateľ – Big Picture? Novinár Peter Tóth odpovedal na otázky pre Bratislavský večerník.

Stále sa zdržiavate mimo územia SR, kvôli hrozbe odplaty zo strany Mariána Kočnera, ktorého ste usvedčili na súde?

Peter Tóth: Už približne rok a pol som na území Slovenska. V zahraničí som sa neukrýval z obavy pred Mariánom Kočnerom, ale preto, lebo skupina ľudí okolo Petra Košča, Vladimíra Pčolinského a Borisa Beňu využívala svoj vplyv v SIS a v médiách na to, aby najprv odhalili moju identitu ako utajeného svedka a potom ma prinútili pod tlakom vypovedať proti nevinným osobám, ktoré mali v úmysle vydierať.

Keďže som sa odmietol podvoliť a nebol som ochotný vypovedať proti nevinným osobám, bolo lepšie, aby som pobudol nejaký čas v zahraničí.

Predovšetkým pred hlavným pojednávaním vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej som nechcel, aby mal ktokoľvek možnosť povedať, že sa so mnou stretol a ovplyvňoval ma v takom, alebo onakom smere.

Budete kandidovať v komunálnych voľbách v októbri za poslanca? Stále sa zaujímate o geopolitiku?

O slovenskú politiku na žiadnej úrovni nemám záujem. Nemám ani žiadne politické ambície. Kandidovať nebudem ani v komunálnych a VÚC voľbách, ani v parlamentných voľbách a nebudem sa ani uchádzať o žiadnu menovanú funkciu.

Ako ste správne poznamenali, venujem sa predovšetkým geopolitike. Táto oblasť bádania podľa mojej mienky dáva zmysel dejinám, a preto jej venujem veľa času.

Vaše statusy na sociálnej sieti na vašej stránke Ďateľ.sk nenechávajú respondentov ľahostajnými. Často vyvolajú debatu, kde však zaznievajú aj agresívne tóny. Myslím na anonymov, ktorí nevyberavo napádajú nielen vás, ale aj ostatných diskutujúcich. Ako sa s tým vyrovnávate?

Agresívnych a primitívnych útokov je čoraz menej. V minulosti ich bolo oveľa viac a stáli za nimi osoby napojené tak na Koščovu skupinu, ako aj na strany súčasnej vládnej koalície.

S ich verbálnou agresivitou som sa nemusel vyrovnávať nijako, pretože na mňa nemali a nemajú žiaden vplyv. Ich intelektuálna úbohosť je pre mňa menej ako bzukot múch nad trojdňovým lajnom.

Ako sa predáva vaša posledná kniha Satan, teší ma! Akú knihu aktuálne pripravujete?

Musím povedať, že knihe sa na trhu veľmi nedarí, ale tí, čo si ju prečítali, mi adresujú veľmi priaznivé spätné reakcie. Satan, teší ma! je čosi ako zakázaná kniha.

Korporátne kníhkupectvá ju spravidla nevystavujú, leží zaprášená v skladoch a k čitateľovi sa dostane vtedy, keď si ju objedná cez internet alebo v kamennej predajni vyslovene položí otázku, či majú Sata.

V takom prípade predavačka alebo predavač neochotne zájde do skladu či siahne do zadných, neviditeľných častí police a podá knihu zákazníkovi.

Tento bojkot spôsobili novinári z N, Aktualít a SME, ktorí telefonicky a emailami bombardovali kníhkupectvá sťažnosťami, keď sa dozvedeli, že kniha Satan, teší ma! ide do predaja. Kníhkupectvá ako Panta Rhei, Martinus a Gorila potom pustili do gatí, pretože sa báli negatívnej reakcie konšpirátorov hlavného prúdu.

Aktuálne nepripravujem žiadnu knihu, no chystám sa spustiť projekt o geopolitike. Bude sa volať Ďateľ – Big Picture a pôjde o platenú službu. Bude sa venovať takmer výhradne geopolitike, postaveniu Slovenska na geopolitickej šachovnici a okrajovo aj vplyvu médií na boj politických naratívov.

Sám som zvedavý, koľko ľudí na Slovensku prejaví záujem o produkt takéhoto druhu. Ak by sa projektu Ďateľ – Big Picture darilo, možno by som uvažoval o napísaní knihy na tému Slovensko a jeho geopolitika.

Aký je váš názor na slovenskú mediálnu scénu?

Slovenské médiá vo svojej podstate nie sú médiami, ale ideologicko-propagandistickými tribúnami.

Produkcia slovenských médií nemá nič spoločné s informovaním verejnosti. To, čo sa v nich objavuje, sú spravidla kampane zamerané buď na propagáciu ideológií a preferovaných politikov, alebo na likvidáciu vybraných terčov.

V slovenských médiách hlavného prúdu pracujú zväčša intelektuálne anemickí redaktori a z nejakého dôvodu priťahujú podliakov, pripravených robiť ľuďom zo života peklo formou mediálnych lynčov, pogromov a manipulácií.

Len si všimnite, čo v týchto dňoch “dorábajú” s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Dá sa zladiť práca spisovateľa so súkromím? Aký koníček obľubujete?

Nepovažujem sa za spisovateľa. Síce som napísal zopár kníh, to však zo mňa spisovateľa ešte nerobí.

Vzhľadom na to, že nedávno som sa presťahoval a vzhľadom na to, že vediem pomerne utiahnutý život, na nedostatok súkromia sa nemôžem sťažovať. Mojimi koníčkami sú šport – predovšetkým beh, geopolitika a čítanie kníh.

Ďakujeme za rozhovor.

Peter Tóth má za sebou bohatý profesijný život. V novinách začal pracovať v roku 1992. Pôsobil aj ako spravodajský dôstojník SIS. Okrem novinárskej práce si vyskúšal aj profesiu spisovateľa. Na svojom konte má už štyri knihy. A hoci ho pri rôznych príležitostiach predstavujú ako spisovateľa, on sám sa za spisovateľa nepovažuje. Je autorom kníh Krycie meno Bežec, Komando 52, Kauza Cervanová I., II. a Satan, teší ma!. Prevádzkuje informačno-analytický portál Ďateľ.sk.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu