3.4 C
Bratislava
štvrtok, 8. decembra 2022

Filiálka, obchvat obcí Malokarpatska, električky. Župa bojuje o miliardu z eurofondov

Najčítanejšie

„Chudobný bohatý región.“ Je to názov kampane, ktorou sa Bratislavský samosprávny kraj (BSK) snaží presvedčiť Európsku komisiu, že územie potrebuje viac eurofondov. K tejto snahe sa pridali aj župní a mestskí poslanci svojím otvoreným listom Európskej komisii.

„V prvom rade je dôležité, aby Európska únia zmenila kritériá, podľa ktorých hodnotí bohatstvo regiónov,“ hovorí predseda BSK Juraj Droba.

Podľa štatistík je Bratislavský kraj 13. najbohatší región v Európskej únii. „Áno, schopnosti obyvateľov nášho regiónu sú obdivuhodné, náš kraj vyprodukuje skoro 30% HDP celého Slovenska. Avšak iná metodika na základe socioekonomických ukazovateľov zaradila náš región až na 162. miesto. A táto pozícia oveľa viac zodpovedá každodennej realite,” vysvetľuje poslanec Bratislavského kraja a predseda Komisie dopravy Ján Buocik, ktorý otvorený list poslancov Európskej komisií inicioval.

Problém, ktorý región Bratislavského kraja páli najviac, je doprava a jej environmentálny dopad. Na realizáciu kľúčových projektov, potrebuje BSK zabojovať až o jednu miliardu eur. Bez externých zdrojov to možné nebude. Podiel osobnej dopravy voči verejnej je v Bratislavskom kraji 73:27.

Objem emisií automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavuje skoro 40% celého Slovenska. Čím viac obyvateľov nášho kraja prestúpi na koľajovú dopravu, tým zdravšie prostredie budeme mať.

„V otvorenom liste nebojujeme len za financovanie župných projektov, čo je napríklad obchvat Malokarpatska, ale aj za mestské a štátne projekty. Či štát, mesto alebo župa, žijeme tu všetci spoločne. A preto aj bojovať musíme spoločne,“ upresňuje Ján Buocik.

„Bez zhruba miliardy eur z eurofondov sa náš kraj v naplánovaných projektoch žiaľ nepohne. Verím, že aj vďaka našej snahe bude môcť významné dopravné projekty realizovať župa, bratislavský magistrát aj štát,“ uzatvára Ján Buocik.

V otvorenom liste sa poslanci uchádzajú o eurofondy na všetky kľúčové dopravné stavby v kraji:

• Rekonštrukcia a skapacitnenie koľajovej dopravy na území mesta Bratislava a vybudovanie prestupných terminálov. Súčasťou tohto projektu je vybudovanie novej železničnej stanice Filiálka, na miestach odkiaľ z Bratislavy vyšiel prvý vlak s konským pohonom v Uhorsku smerom na Trnavu.

• Skapacitnenie koľajovej dopravy na tratiach smer Pezinok, smer Senec a smer Dunajská Streda. Dnešná železničná infraštruktúra na uvedených tratiach už nepostačuje na potrebné zvýšenie frekvencie vlakov. Napríklad v smere na Dunajskú Stredu je táto trať jednokoľajná a neelektrifikovaná.

• Cestný obchvat Malokarpatska, ktorý významne zníži environmentálnu záťaž v dotknutých mestách a obciach. Ide o významný župný projekt. Prvá etapa je financovaná z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a starého programového obdobia. Po dokončení ďalších dvoch etáp by obchvat pokračoval až do Pezinka. Na ich stavbu však župa peniaze v rozpočte nemá, potrebuje eurofondy.

• Rozšírenie existujúcej siete električkovej dopravy v meste Bratislava. Vzhľadom k nikdy nerozbehnutej výstavbe metra sú nosným dopravným systémom Bratislavy električky. Z fondov EÚ bola financovaná aj jediná nová električková trať za posledných 30 rokov, do Petržalky.

Najpotrebnejšou chýbajúcou električkovou radiálou je trať do Podunajských Biskupíc a Vrakune, kde žije viac ako 70.000 obyvateľov, či rekonštrukcie Ružinovskej a Vajnorskej radiály. Plány existujú aj na predĺženie trate Dúbravsko-Karloveskej radiály v smere na Bory.

(ts)

Redakcia
Redakcia Bratislavského večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne