Štatistický úrad SR dnes zverejnil januárový vývoj cien tovarov a služieb. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 8,4 %, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie a výrazné zrýchlenie tempa zdražovania. Inflácia tak dosiahla vyše 17-ročný rekord.
V porovnaní s januárom 2021 zdraželi najviac ceny v reštauráciách a hoteloch a to o 14,3 %. Stalo sa tak v dôsledku zmien vo financovaní obedov na základných školách ešte v septembri 2021. V prípade dopravy bol v januári 2022 zaznamenaný medziročný nárast cien o 11,5 % a to pod vplyvom nárastu cien pohonných látok (o vyše 23 %).
V úvode roka si ale Slováci naďalej medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak a to 9,3 %. Dôvodom boli najmä tabakové výrobky, ktoré si pripisujú už niekoľko mesiacov na svoje konto prudší medziročný nárast cien kvôli vyššej spotrebnej dani.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov.
Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v januári zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v januári 2022.
Oproti januáru 2021 zaznamenali výrazný nárast cien potraviny a nealkoholické nápoje a to o 8,1 %. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky (24,6 %), zeleninu (15,3 %), mlieko, syry a vajcia (9,4 %) a chlieb a obilniny (9,1 %). Slováci si tak za „novoročné“ nákupy potravín priplatili medziročne o vyše osem percent.
To v praxi znamená, že kým v úvode roka 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v januári 2022 to už bolo za viac ako 108 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary.
Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v januári 2022 zaznamenala medziročný nárast cien o 12,6 %. Aj v tomto prípade prišlo oproti predchádzajúcim mesiacom k zrýchleniu tempa zvyšovania cien. Dôvodom je prudký nárast cien energií, nakoľko ceny plynu vzrástli o 19,6 %, elektriny o 11,7 %, tepla o 11,8 % a pevných palív o 8,2 %.
Drahšie boli naďalej aj stavebné materiály, čo sa odrazilo na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 14,7 %. O 14 % sme si priplácali aj za údržbu a opravu obydlia.
POTRAVINY: Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja cien potravín aj na pultoch v našich obchodoch. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne.
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Čoraz viac producenti ako dôvod číslo jeden uvádzajú drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť.
Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva). Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch.
Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
SUROVINOVÁ KRÍZA: Už je to približne rok, kedy sa aj na Slovensku začalo hovoriť o „surovinovej kríze“. Tá súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie a zasiahla veľkú časť produkcie.
Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobujú pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tá už dva roky ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov.
VÝHĽAD: Kým v januári 2021 dosahovala inflácia úroveň 0,7 %, v máji 2021 spoľahlivo prekročila 2 % , pričom v decembri 2021 dosiahla až 5,8 %. Celoročná inflácia pre rok 2021 tak dosiahla úroveň 3,2 %. Očakávame, že v prvom štvrťroku 2022 bude ešte vyššia, dokonca vyššia ako 7 %.
V ďalších kvartáloch tohto roka by zdražovanie malo postupne spomaľovať. Priemernú infláciu za rok 2022 momentálne očakávame na úrovni 5 – 6 %, zrejme bližšie k 6 %. Podobný cenový vývoj očakávame aj v prípade potravín. Najvyššiu úroveň by inflácia potravín mala dosiahnuť v prvom kvartáli a to okolo 7 %.
Následne by už malo prísť k spomaleniu medziročného tempa rastu cien potravín a nealkoholických nápojov. Kým v v roku 2021 boli energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočil a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch počas vlaňajšieho roka.
Slovákom tak náklady na bývanie v tomto roku rastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu. Aj v roku 2022, najmä v najbližších mesiacoch, budeme ešte v inflácii pociťovať efekt drahšieho tabaku, pohonných látok či stavebných materiálov.
KTORÉ DOMÁCNOSTI POCIŤUJÚ ZDRAŽOVANIE NAJVIAC: Očakávame, že platy Slovákov a Sloveniek v tomto roku porastú v priemere približne rovnakým tempom ako ceny v obchodoch. To v praxi znamená, že zamestnanci by si mali zo svojich tohtoročných miezd dovoliť rovnaké množstvo tovarov a služieb ako vlani.
Zdražovanie výraznejšie ale pocítia domácnosti seniorov, ktorým sa v tomto roku valorizovali dôchodky v priemere o 1,3 %, čo je podstatne menej v porovnaní s očakávanou infláciou.
Ako pandémiou, tak i výraznejším zdražovaním v krajine sú ohrozené ale aj nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi.
INFLÁCIA A JEJ DOPAD NA ÚSPORY SLOVÁKOV: Rýchle zdražovanie nie je dobrou správou pre naše peňaženky. Vysoká inflácia nielenže oslabuje reálny rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách.
Nakoľko účty v bankách sú úročené nulou a vklady sotva jedným percentom v priemere. Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe (zahŕňajúc už aj rok 2022). Počas predchádzajúcich 5 rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch.
Priemerný rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 %. V roku 2022 tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia blízka 6 % -ám spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch.
Eva Sadovská, analytička WOOD & Company
