Martina Dulajová z iniciatívy Odvážne s rozumom síce oficiálne ešte neohlásila kandidatúru na primátorku hlavného mesta, ale podľa našich informácií sa snaží od podnikateľov získať prostriedky na kampaň a následne svoju kandidatúru ohlási. Na sociálnej sieti sa zatiaľ márne snaží mútiť vodu v pohári, po tom čo zverejnila hoax o prezervatívoch a lubrikačných géloch, sa snažila aktuálne poukázať na hospodárenie magistrátu, ale opäť prezentovala čísla nesprávne a poukázala len na svoju nekompetentnosť.
Tentoraz Dulajová zverejnila informáciu: „Pamätám si, ako pán primátor Vallo v predvolebnej kampani kritizoval svojho predchodcu Nesrovnala za to, že nehospodárne nakladá s financiami hlavného mesta a on by to robil lepšie. Mimochodom, to bol aj jeden z dôvodov, prečo som aktuálneho pána primátora volila. Pretože naozaj hospodárne nakladanie s peniazmi mesta, je pre mňa osobne veľmi dôležité.
Dnes sme sa preto v Odvážne s Rozumom pozreli bližšie na čísla magistrátu. Blížia sa nám komunálne voľby, bolo by dobre sa zorientovať a porovnať výsledky.
Bývalý pán primátor Nesrovnal:
• 2015 – 2018 bežné príjmy navýšenie o 66 169 925 Eur
• Zadĺženosť mesta vzrástla o 15 000 000 Eur
• Stav rezervného fondu k 31.12.2018 = 23 457 489 Eur
• Dlh HMBA po prepočte na jedného bratislavčana bol v roku 2018 vo výške 328,77 Eur.
Súčasný pán primátor Vallo:
• 2018 – 2021 bežné príjmy navýšenie o 58.573.027 Eur
• Zadĺženosť do roku 2021 mesta vzrástla o 14 244 500 Eur
• Vedenie mesta predložilo na zastupiteľstvo, ktoré sa bude konať 28/4/2022 poslancom návrh na odsúhlasenie ďalších úverov v celkovej výške 30 miliónov Eur, čo v prípade schválenia znamená, že zadĺženosť mesta v roku 2022 pri predpoklade, že mesto načerpá úvery, vzrastie na 36 347 538 Eur.
• „ Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 1066/2021 zo dňa 16.12.2021 schválilo Návrh rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2022 – 2024, ktorého súčasťou bolo čerpanie NOVÝCH ÚVEROV v celkovej sume 30.000.000 Eur.“
• Stav rezervného fondu k aprílu 2022 = 5.441.633 Eur
• Dlh HMBA po prepočte na jedného bratislavčana bude v roku 2022 vo výške 375,73 Eur.
Suma sumárum = za aktuálneho pána primátora Valla, nám ubudlo v rezervnom fonde 18 miliónov Eur a zadĺženosť mesta, sa podľa toho ako predkladá zmeny k rozpočtu v roku 2022, navýši o 36 miliónov Eur.
V nedávnej diskusii na sociálnych sieťach nám aktuálny pán primátor napísal, citujem: „ Mesto pravdepodobne odovzdáme s nižším dlhom, ako sme ho prevzali“. Hmm, je možné toto vyjadrenie pána primátora považovať za HOAX?
Na záver také malé zamyslenie: Hlavné mesto Bratislava, MÍŇA REZERVNÝ FOND, ČERPÁ NOVÉ ÚVERY, každý rok sa mestu navyšujú BEŽNÉ PRÍJMY… a stále nám je málo? Myslím, že dobrý primátor by mal byť v prvom rade dobrý „gazda“.
Všetky informácie, z ktorých sme čerpali sú dohľadateľné v záverečnom účte hlavného mesta SR Bratislavy a v podkladoch zo zasadnutia mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava,“ uviedla na sociálnej sieti Martina Dulajová z iniciatívy Odvážne s rozumom.
Primátor reaguje: „Pustili ste sa do dôležitej témy, ktorej ale opäť nerozumiete, s faktami narábate nesprávne a účelovo. Vynechávate kľúčové fakty a vyvodzujete závery, ktoré sú, v lepšom prípade zavádzajúce. Ignorujete čoraz masívnejšiu infláciu, porovnávate obdobie ekonomickej prosperity s obdobím celospoločenských kríz. Pravda však je, že mesto by malo v 2022 mať nižšiu zadlženosť, ako v roku 2018. Chápem ale že, nerozumiete prečo to tak je.
Zo zákona o rozpočtových pravidlách je totiž jasné, že zadlženosť sa hodnotí z pohľadu percentuálneho pomeru dlhu k príjmom, nie porovnaním absolútnych čísel dlhu, ako to robíte Vy. Je to základné pravidlo hodnotenia hospodárenia na celoštátnej a európskej úrovni, podľa tohto kritéria je nastavená aj dlhová brzda. Je za tým rast ekonomiky, miezd, prirodzené zvyšovanie príjmov a výdavkov verejnej správy, inflácia.
Kým na konci 2018 malo mesto zadlženosť 51,26%, už v roku 2019 sa nám podarilo zadlženosť stiahnuť na 45,35%. Okrem iného vďaka tomu, že nové vedenie vyrokovalo s vládou odpustenie 10 mil. eur dlhu. Napriek rokom pandémie by sa nám v roku 2022 malo podariť udržať zadlženosť na 49,8%. Čiže menej než, keď mesto odovzdával predošlý primátor a stále pod kľúčovou hranicou 50%, nad ktorou sa spúšťa dlhová brzda.
Úplne ignorujete zvýšené výdavky od roku 2019 kvôli legislatívnym zmenám, o ktorých mesto nerozhodovalo, ale muselo ich zaplatiť. Napríklad dvakrát 10% valorizácia platov (kumulatívne 6-7 mil. eur ročne od 2020), financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb (1,5 mil. eur ročne od 2020), navýšenie financovania cirkevných a súkromných škôl (cca 2-3 mil. eur ročne od 2022).
Súčasné vedenie muselo v 2019 navyše doplatiť DPB 4,5 mil. eur dlh, ktorý predošlé vedenie neuhradilo za roky 2017 a 2018.
Ignorujete tiež reálne rozpočtové dopady protipandemických opatrení. V rokoch 2020 a 2021 muselo mesto hradiť 30 mil. eur výpadok tržieb DPB, ktoré vláda odmietla kompenzovať, na rozdiel od kompenzácie pre iných súkromných dopravcov. Po zarátaní ďalších ušlých daňových a nedaňových príjmov, bol priamy dopad pandémie na mestské financie na úrovni 55-60 mil. eur.
Áno, rezervný fond bol v rokoch 2020-2021 využívaný viac, ako v rokoch 2015-2018. Lebo práve rezervný fond je určený na financovanie mimoriadnych situácií, akou bola pandémia. Zákon 67/2020 povolil samospráve použiť rezervný fond práve na financovanie výpadkov bežných príjmov kvôli pandémii.
Snažíte sa navodiť dojem zlého hospodárenia, keď presný opak je pravdou. Napriek volebnému obdobiu definovanému celospoločenskými krízami a infláciou máme nižšiu zadlženosť, ako za predošlého vedenia.
Vďaka lepšiemu fungovaniu magistrátu šetríme milióny eur. Napríklad, len vďaka novému útvaru správy mestských podnikov, ktorý konečne zaviedol dohľad nad podnikmi, v ktorých je mesto akcionárom, sme za dva roky ušetrili 20 mil. eur. Ďalšie milióny ušetrené vďaka lepšiemu verejnému obstarávaniu, efektívnejším IT službám, efektívnejšej údržbe. Popritom všetkom sa nám podarilo konečne rozbehnúť a rozvíjať dlhé roky zanedbané agendy,“ uviedol Matúš Vallo.
