Predstavujeme vám ďalšiu osobnosť z Rače, kvetinárku a aranžérku Alžbetu Alexandrovú, ktorá prevádzkuje kvetinárstvo Bella na ulici Barónka 14 v historickej časti Starej Rače, v bočnej uličke vedľa Nemeckého kultúrneho domu, neďaleko Pálffyho kúrie.
Pochádza z Martina, ale Raču si zamilovala a žije v nej s prestávkou už skoro 40 rokov. Robí vychýrené vence, známe široko-ďaleko, aranžovaniu sa vyučila už v 80-tich rokoch, počas štúdií na strednej škole.
Prečo práve kvety? Čím vás očarili?
Od malička som inklinovala k prírode. Pochádzam z Martina a prázdniny som trávievala u starej mamy na juhu Slovenska. Bola to veľmi múdra žena, skoro ovdovela a na pleciach jej ostalo hospodárstvo a 2 dcéry. Pestovala vinič, kukuricu, ľan, chovala hydinu a hospodárske zvieratá, tkala a vyšívala, rozumela bylinkám, pomáhala ľuďom.
V mojich očiach bola veľmi múdra a srdečná, taká som chcela byť aj ja, aj vďaka nej bola voľba budúceho povolania jednoduchšia. V roku 1980 som ukončila odbornú školu v Želovciach v odbore – Záhradníctvo, špecializácia na kvetinárstvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo a sadovníctvo.
V roku 1982 som maturovala v Zemianskych sadoch v tomto istom odbore. Obe školy boli spojené s praxou, kvety mi učarovali najviac. Základy aranžovania siahajú do študentských čias.
O čo majú Račania najväčší záujem? Kto je váš typický zákazník? Aký je váš najobľúbenejší kvet? Čo si myslíte o umelých kvetoch?
Kvety namiesto slov. Je mottom mojej firmy. Preto aj Račania nájdu u mňa kvety k akejkoľvek príležitosti. Nájdu u mňa kvety pre všetkých, pre byt, dom aj záhradu, či balkón. Spolupracujem s rokmi overenými pestovateľmi kvetov určených na výsadbu, od jarných až po chryzantémy.
Typickým zákazníkom je každý, kto príde ku mne. Niekedy potrebujú len poradiť, inokedy len prehodiť pár slov alebo potešiť pohľadom na kvety. Sú pre mňa všetci dôležitý, bez nich by to nešlo.
Viacerí sa poznáme a sú už viac ako len „zákazníci“. Obľúbený kvet vyslovene nemám. Pre mňa sú všetky výnimočné a krásne. Umelé kvety, no aj tie prešli vývojom. Račania sú skôr za prírodné materiály. Využívam všetko, čo príroda, les a záhrada dá. Chápem, že nie všetci môžu živé alebo sušené kvety. Alergici, astmatici a mnohí ďalší fungujú na umelých kvetoch, prevedením aj kvalitou sú na vysokej úrovni.
Robíte vychýrené vence, známe široko-ďaleko. Na akú príležitosť sú najčastejšie určené? Ako ste sa dostali k ich viazaniu, aranžovaniu?
V skratke, dlhé roky som pracovala v kvetinárstvach, kde bolo veľa smútku. Viac ako 4 roky dozadu som zmenila pôsobisko a z nevyužitej garáže sme s manželom urobili obchodík, ktorý som rokmi doviedla do tejto podoby.
Tu vznikajú vence na každú príležitosť, uvítacie na vchodové dvere, spomienkové na „dušičky“, alebo rozlúčkové na poslednú cestu. Spomienkový – padlým hrdinom, národovcom, neznámym vojakom, tak toto sú vence pre všetkých, ktorí takto vzdajú hold.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň v kvetinárstve?
Môj pracovný deň záleží od ročného obdobia, v zime je to kľudnejšie, ale o to viac aranžovania, jar prepukne jarnými výsadbami. Leto je príprava na dušičky. Tým, že do práce necestujem, nemám zbytočné prestoje a som v podstate doma. Rok pred dôchodkom si tento stav pochvaľujem. Toto pre mňa nie je práca, ale veľký koníček.
Čo sa vám na Rači najviac páči?
V Rači žijem s malou prestávkou skoro 40 rokov. Blízkosť Karpát, vinohradov, lesov, kde sa viete stratiť a načerpať silu, zrelaxovať, si neviem vynachváliť. Nemenila by som.
Mnohé informácie o Rači som čerpala z rodinných kníh, spomienok mojich svokrovcov. Začiatok nebol jednoduchý, mnohým výrazom som nerozumela, ale časom sa to dalo zvládnuť. Odjakživa sa mi najviac páčilo Račianske Vinobranie.
Ďakujeme za rozhovor.
