Podľa informácií Račianskeho Večerníka získala riaditeľka ZŠ s MŠ J. A. Komenského na Hubeného ulici v Rači, Mgr. Tatiana Kizivatová, ocenenie Račianske srdce za dlhoročnú prácu v oblasti pedagogiky a angažovanosť v miestnej komunite. V rozhovore pre Račiansky Večerník prezradila, čo pre ňu znamená toto uznanie, ktoré momenty z profesijného života sú pre ňu najdojímavejšie a aké má plány do budúcnosti.
Ako ste sa cítili, keď ste sa dozvedeli, že získate ocenenie Račianske srdce? A aký bol váš dojem priamo pri jeho preberaní 31. marca?
Keď sa človek dozvie, že jeho práca bude verejne ocenená, určite ním prebehne pocit vďačnosti, že si niekto všimol jeho zanietenosť pre vec, jeho úsilie. Je to príjemné a lichotivé.
Osobne nemám rada vystúpenia na verejnosti a pred davmi ľudí. Zneisťuje ma to, som v rozpakoch. Napriek tejto povahovej črte, ako riaditeľka školy musím predstupovať pred masy, kamery, médiá a vyjadrovať svoje myšlienky. Pomáha mi, keď začnem opisom mojich pocitov. Pri preberaní ocenenia to bola hlavne radosť a hrdosť z uznania 16-ročnej práce na Hubenke nielen mňa ako riaditeľky školy, ale aj celého tímu mojich skvelých kolegov, bez ktorých by som nepreberala z rúk pána starostu Račianske srdce.
V samotnom NKD bola veľmi pozitívna atmosféra. Stretla sa tam skupina príjemných a dobrosrdečných ľudí, ocenených, rodinných príslušníkov a zástupcov MČ. Všetci boli pozitívne naladení, vysielali milé úsmevy, a tak všetky obavy sa vytratili. Večer bol veľmi príjemný a pre mňa NEZABUDNUTEĽNÝ.
Čo pre vás znamená takéto uznanie od mestskej časti a komunity, v ktorej pôsobíte?
Do Rače som prišla v roku 2009. Odvtedy je Hubenka mojím 2. domovom. Pracovala som takmer 24/7. Rodina mi pomáhala, tolerovala moje neskoré príchody domov, večerné sadanie k počítaču, neustále vyzváňanie telefónu, skoršie ukončenie dovoleniek, nočné signalizácie hlásení narušeného alarmu v budove školy, víkendové školské podujatia, večerné pracovné stretnutia, porady, neustále štúdium, rozširovanie vzdelania, ….
Zástupcovia MČ to určite navnímali, či už vedenie úradu, poslanci, rodičia, celá komunita. S mnohými som si vybudovala aj osobnejšie vzťahy. Navzájom si pomáhame, podporujeme sa, ale hlavne, POČÚVAME SA. A výsledkom toho všetkého je ocenenie, ktoré si nesmierne cením a samotná soška dnes spríjemňuje atmosféru nášho bytu.
Ocenenie ste získali za dlhoročnú prácu v oblasti pedagogiky. Ktoré momenty z vašej praxe – či už ako učiteľky alebo riaditeľky – vám utkveli v pamäti ako najdôležitejšie alebo najdojímavejšie?
Naj je veľmi náročné hľadať 🙂
Ako mladá začínajúca učiteľka som v malej vidieckej školičke viedla muzikálovo tanečné divadlo detí a „kočovali“ sme po kultúrnych domoch v okrese Nitra a vystupovali s ním pred deťmi rôznych základných škôl.
Po príchode do Bratislavy som sa každoročne tešila do niekoľkých škôl v prírode, lyžiarske kurzy, kam sme s deťmi chodili aj na 3 týždne. Boli to úžasné chvíle plné zážitkov, smiechu, budovania krásny vzťahov s deťmi i kolegami.
Po materskej dovolenke to bola zase veľká zmena, množstvo nových poznatkov v oblasti pedagogiky, psychológie, ponúknutá možnosť osobnostne i profesionálne rásť, množstvo mnohých profesijných príležitostí, ktorých som sa okamžite chytala.
Po príchode na Hubenku sú to každoročné júnové Motýlikové slávnosti, keď naši deviataci ukončujú štúdium na Hubenke a v NKD sa lúčia so svojimi pedagógmi a spolužiakmi v prítomnosti svojich rodičov. Nezabudnuteľnou bola aj chvíľa, keď sme v roku 2011 z rúk vtedajšieho ministra školstva preberali ocenenie za kvalitnú prácu v podobe udelenia čestného názvu škola Jána Amosa Komenského.
Hrdosť prišla aj pri ocenení firmou Microsoft v roku 2013, kedy sme dostali ocenenie za najtvorivejšiu školu roka. Dojímavé boli oslavy okrúhlych výročí školy pri príležitosti 40 a 50 rokov jej vzniku. Nezabudnuteľným sa stalo standing ovation od kolegov a rodičov po mojom príhovore v NKD pri oslavách polstoročnice školy.
Boli to všetky ukončené projekty a slávnostné otvárania nových priestorov, ako nová školská záhrada, školská klubovňa, ktorú sme vybudovali zo starej kotolne, prístrešok pred budovou školy, nová telocvičňa i posilňovňa pre deti i kolegov, … Dojímajú ma aj kvalitné prezentácie mojich kolegov a našich žiakov na medzinárodných i celonárodných konferenciách, kde reprezentujú prácu v našej škole, …
Určite však najväčšie zimomriavky mojím telom prebehli, keď som po prvýkrát počula profesionálnu nahrávku našej školskej hymny, ktorej slová vytvoril tím pedagógov tak, aby jej obsah zachytával život a filozofiu Hubenky. Jej zhudobnenie zabezpečili naši bývalí žiaci Maťko a Mimka Chovancoví a nahrávku zrealizoval Martin Chovanec, ktorý bol po celé roky môjho pôsobenia na Hubenke vo výbore rodičov i členom rady školy, až kým mu deti neodišli na gymnáziá.
V Rači ste dlhé roky aktívna – čo vás motivuje pokračovať a čo vám dáva najväčší zmysel vo vašej práci či angažovanosti?
Práca riaditeľky ma neskutočne baví. Mám možnosť napĺňať svoje vízie, svoje sny, ako by mala škola 21. storočia vyzerať, ako by sa v nej malo učiť.
V živote som mala veľké šťastie, že som pracovala vo výnimočných pedagogických kolektívoch. Po materskej dovolenke (po Nežnej revolúcii) som prišla učiť do školy, kde sa začal overovať alternatívny výchovno-vzdelávací model podporovaný Ministerstvom školstva Integrované tematické vyučovanie. 10 rokov som bola koučovaná kvalitnými supervízormi z USA i zo Slovenska.
Po 2 rokoch som sa stala členkou vedenia školy a dostala som možnosť skúšať, experimentovať, overovať, vymýšľať, tvoriť, … metódy inovačnej práce v kolektíve triedy, so žiakmi, čo ma veľmi bavilo. Veľa sme študovali, učili sa nielen v oblasti pedagogiky, ale hlavne psychológie.
Dostali sa k nám mnohé najnovšie výskumy z oblasti fungovania ľudského mozgu, čo nás zaujalo a pochopili sme, prečo treba začať učiť inak ako sme to robili doteraz. Prispôsobovať vzdelávací model americkej pedagogičky Susan Kovalik majúcej korene na Morave slovenskému školstvu a slovenskej kultúre bolo pre mňa fascinujúce. Dnes už viem, že keby vtedy celé Slovensko nabehlo na tento systém, dnes by bolo celé slovenské školstvo o 30 rokov popredu. Našťastie, sa o to už 16 rokov snažíme na Hubenke.
Popri učiteľskej a manažérskej práci som mala možnosť pričuchnúť aj vedeckej a žurnalistickej profesii. Na Štátnom pedagogickom ústave som pracovala v tíme ľudí, ktorý pripravoval reformu školstva v roku 2008. Pre Národný ústav certifikovaných meraní som 10 rokov bola autorkou testov v rámci celoslovenského testovania T9.
V MPC som lektorovala kolegov, slovenčinárov. Pre vydavateľstvo Dr. Josef Raabe Slovensko som dlhé roky pripravovala Právny kuriér pre školy a viaceré manažérske publikácie, v ktorých som sa chcela podeliť s kolegami o svoje skúsenosti člena vedenia školy a ďalšie pre mňa lákavé pracovné príležitosti. Všetky ma bavili, napĺňali, robili šťastnou a spokojnou.
Máte nejaké plány do budúcna, ktoré by ste chceli ešte v Rači alebo pre Raču uskutočniť?
Na Hubenke od septembra 2025 vstupujeme do ďalšieho reformného roku. Chceme zaviesť trojblokový systém vzdelávania od 1. ročníka pre celý 1. cyklus vzdelávania. Chceme naďalej realizovať program CLIL a pokračovať v našich kvalitných projektoch. V tomto roku nás už prvú júnovú sobotu (7.6.2025) čaká veľká komunitná akcia, ktorú organizujeme spoločne so Starou jedálňou, s Mládežou ulice a ďalšími račianskymi mimovládkami DEŇ AMOSÁKOV, na príprave ktorého už teraz aktívne pracujeme a pozývame všetkých obyvateľov Rače so svojimi deťmi stráviť veselé sobotňajšie dopoludnie v Krasňanoch.
Chceli by ste niečo odkázať ľuďom, ktorí vás nominovali alebo ocenili, prípadne mladšej generácii, ktorá prichádza po vás?
Tým, čo ma navrhli na ocenenie i tým, ktorí ma ocenili odkazujem: OCENENIE RAČIANSKE SRDCE JE PRE MŇA VEĽKÝM ZÁVÄZKOM. DÚFAM, ŽE NESKLAMEM VAŠU DÔVERU.
Všetkým ostatným:
Jediným testom správnosti pri vzdelávacom procese je šťastie dieťaťa.
(Maria Montessori)
Ľudia zabudnú, čo ste povedali, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.
(Neale Donald Walsh)
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
Pripomeňme si podujatie, ktoré sa uskutočnilo 8. júna 2024 na Hubeného ulici v športovom areáli a v okolí školy ZŠ a MŠ J. A. Komenského – spoločné podujatie školy a komunitného centra Stará jedáleň, pod názvom „Deň Amosákov a Starojedálenský trh“:
autor foto a videa: Marián Luha, Račiansky Večerník
