Na Slovensku sa deje tichá revolúcia. Nie tá, o ktorej rozprávajú mimovládky či zahraničné agentúry. Ale revolúcia hlasov, ktoré boli dlhé roky umlčiavané. Hlasov, ktoré si dovolili spochybniť takzvaných „nedotknuteľných“. A jedným z tých najhlasnejších je Daniel Lipšic.
Kniha publicistu Petra Tótha Lipšic – Príbeh politického podvodníka nie je len kritikou jednej osoby. Je to rozsudok nad celým systémom, ktorý Lipšic dlhé roky spoluvytváral – systém trestného stíhania na objednávku, mediálneho lynču a justície, ktorá sa viac bála reputácie v liberálnych kruhoch ako pravdy.
Krst knihy, ktorý sa konal v hoteli Crowne Plaza, sa niesol v úplne inom duchu, než na aký bola verejnosť zvyknutá. Nebol to večer pseudointelektuálov, ale ľudí, ktorí si prešli skutočným peklom. V sále sedel Štefan Harabin – človek, ktorý roky upozorňuje na rozpad právneho štátu. Vedľa neho sedel Daniel Bombic – symbol odporu proti mocenskému aparátu. A na pódiu stál Peter Tóth – bývalý elitný novinár, ktorý sa rozhodol prehovoriť.
Nie, nešlo o zraz „konšpirátorov“. Práve naopak. Išlo o večer, kde sa pravda nepodávala cez PR agentúry, ale cez osobnú skúsenosť. Tóth jasne vysvetlil, prečo Lipšica nazval politickým podvodníkom. Zbieral dôkazy, študoval archívy, rozprával sa s obeťami. Až nakoniec napísal knihu, ktorú by si mal prečítať každý, kto verí, že médiá majú vždy pravdu.
Harabin vo svojom príhovore zarezonoval, keď povedal, že by knihu nazval ešte tvrdšie – príbehom politického kriminálnika. A netreba si klamať – nie je to len silné slovo. Sú za tým konkrétne skutky, konkrétne rozhodnutia a konkrétne škody.
Krst knihy ukázal, že verejnosť už nie je ochotná prijímať „oficiálnu pravdu“ bez otázok. A že mená ako Harabin, Tóth či Bombic prestávajú byť len terčom útokov – stávajú sa hlasmi tej druhej polovice Slovenska. Tej, ktorá sa roky bála hovoriť. Ale dnes už mlčať nebude.
