Hlavné mesto zastavilo zámer spoločnosti Sliačska Residence, ktorá chcela vybudovať novú obojsmernú cestu v lokalite bratislavských Vinohradov. Podľa denníka SME/Index, ktorý o prípade informoval v článku Tomáša Vašutu, developer so svojím návrhom nepochodil najmä preto, že plánovaná komunikácia mala viesť cez územie, v ktorom sa nachádza vodojem Vtáčnik.
Magistrát hlavného mesta v reakcii na žiadosť developera skonštatoval, že zámer nie je v súlade s územným plánom. Ako uvádza SME/Index, mesto poukázalo na to, že cesta je naplánovaná cez územie vodojemu Vtáčnik, čo je z hľadiska územného plánu neakceptovateľné.
„Plochy dopravnej vybavenosti sú v tomto území neprípustné,“ uvádza sa v rozhodnutí, ktoré podľa SME/Index podpísal hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.
Plány sa týkajú projektu Sliačska Residence. Podľa SME/Index spoločnosť v roku 2022 kúpila pozemky v susedstve areálu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na Sliačskej ulici. Presné parametre pripravovaného realitného projektu nie sú známe, aktuálne sa však riešila práve infraštruktúra, konkrétne výstavba cesty k pozemkom.
Developer navrhoval obojsmernú komunikáciu v svahovitom teréne. Cesta mala slúžiť na obsluhu siedmich pozemkov určených na umiestnenie bytových budov. Podľa podkladov, ktoré firma poslala na magistrát, mala mať komunikácia spolu s obojstranným chodníkom šírku sedem metrov a celkovú dĺžku približne 222 metrov. Celková navrhovaná plocha komunikácií mala dosiahnuť 1684 štvorcových metrov.
Trasa mala byť rozdelená na hlavnú vetvu s dĺžkou 176 metrov a kratšiu slepú vetvu dlhú približne 46 metrov. Hlavná vetva sa mala napájať na existujúcu komunikáciu nadväzujúcu na Sliačsku ulicu, pokračovať cez areál vodojemu a končiť pripojením na Frankovskú ulicu. Práve vedenie komunikácie cez územie vodojemu sa stalo rozhodujúcim problémom.
Podľa SME/Index developer v dokumentácii uviedol, že svahovitosť terénu chcel riešiť systémom oporných múrov. Súčasťou návrhu malo byť aj odstránenie časti existujúceho oporného múru patriaceho k areálu vodojemu.
Magistrát však upozornil aj na širší dopravný kontext územia. Hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan podľa SME/Index uviedol, že developer má vychádzať z územného plánu. „Dopravná záťaž v území je vo výkresoch územného plánu rozložená do viacerých spádových vetiev, pričom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že Sliačska ulica s danými parametrami má v budúcnosti sprístupňovať aj územia, kde územnoplánovacia dokumentácia počíta s ďalšou výstavbou,“ uviedol Juraj Šujan podľa SME/Index.
Spoločnosť Sliačska Residence tak musí svoj návrh prepracovať. Rozhodnutie mesta je dôležité aj preto, že prístupové komunikácie bývajú pri developerských projektoch kľúčovým predpokladom ďalšej výstavby. Ak sa v území otvorí nová cesta, často to neznamená len lepšie dopravné napojenie, ale aj vytvorenie podmienok pre intenzívnejšie využitie pozemkov.
Vinohrady patria v Bratislave medzi územia, kde sa už roky opakuje rovnaký konflikt. Na jednej strane stoja vlastníci pozemkov a investori, ktorí argumentujú rozvojom mesta a potrebou bývania. Na druhej strane sú obyvatelia, samosprávy a odborná verejnosť, ktorí upozorňujú na úbytok zelene, zmenu charakteru svahovitých lokalít a zhoršovanie dopravnej situácie.
Práve dopravné napojenie je pri podobných zámeroch jednou z najcitlivejších otázok. Mnohé časti podhorského pásu a vinohradníckych lokalít už dnes nemajú komfortnú dopravnú kapacitu. Každý nový zásah preto vyvoláva otázku, či verejný záujem na ochrane územia neprevažuje nad súkromným investičným plánom.
Rozhodnutie magistrátu zároveň ukazuje, že pri projektoch v citlivých lokalitách nebude rozhodujúce iba vlastníctvo pozemkov, ale aj súlad s územným plánom, technickou infraštruktúrou a širším urbanistickým kontextom.
Prípad Vinohradov zároveň opäť pripomína, že Bratislava potrebuje jasné pravidlá pre rozvoj okrajových a svahovitých území. Bez nich sa budú podobné spory vracať opakovane – vždy pri ďalšom projekte, ďalšej ceste a ďalšom zásahu do územia, ktoré obyvatelia vnímajú ako jednu z posledných zelených rezerv mesta.
