Hospodárenie hlavného mesta za rok 2025 sa po schválení záverečného účtu na mestskom zastupiteľstve stalo aj politickou témou. Diskusiu rozprúdil verejný príspevok Jozefa Chajdiaka v skupine Aha, Bratislava!, ktorý upozornil, že pri hodnotení financií Bratislavy nestačí hovoriť iba o percentuálnej zadlženosti, ale treba sledovať aj nominálnu výšku dlhu a rast príjmov mesta.
Materiál k záverečnému účtu hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2025 bol prerokovaný na zasadnutí mestského zastupiteľstva 28. mája 2026, podľa zverejnených podkladov na stránke zastupitelstvo.bratislava.sk.
Chajdiak vo svojom príspevku reagoval na verejnú komunikáciu magistrátu o dobrom hospodárení mesta. Upozornil, že zadlženosť v percentách síce klesla, no dlh v eurách podľa neho nie. Z priloženej grafiky vyplýva, že nominálny dlh Bratislavy sa zvýšil zo 142,3 milióna eur v roku 2018 na 232,2 milióna eur v roku 2025. Zároveň klesol pomer dlhu k bežným príjmom z 51,66 percenta na 45,91 percenta.
„Zadlženosť v percentách síce klesla, ale dlh v eurách nie. Nominálny dlh Bratislavy narástol zo 142,3 milióna eur v roku 2018 na 232,2 milióna eur v roku 2025. To je plus 63 percent,“ uviedol Jozef Chajdiak vo verejnom príspevku.
Podstatou jeho kritiky je rozdiel medzi absolútnou výškou dlhu a pomerovým ukazovateľom zadlženosti. Kým nominálny dlh podľa grafiky rástol, bežné príjmy mesta rástli ešte výraznejšie. Práve to spôsobilo, že pomer dlhu k príjmom mohol klesnúť, hoci samotný dlh v eurách bol vyšší.
Chajdiak zároveň upozornil, že rast príjmov mesta súvisel aj s vyšším výberom miestnych daní a poplatkov. Podľa údajov uvedených v grafike sa výnos dane z nehnuteľnosti zvýšil z 34,0 milióna eur v roku 2019 na 68,4 milióna eur v roku 2025. Výnos z poplatku za komunálny odpad vzrástol z 27,0 milióna eur na 34,1 milióna eur a daň za ubytovanie zo 4,7 milióna eur na 8,5 milióna eur.
„Bratislava neznižovala dlh. Bratislava zvýšila dlh a zároveň jej narástli príjmy. Preto pomerová zadlženosť vyzerá lepšie. To nie je oddlžovanie mesta. To je hra s menovateľom. Nejeden z nás po rokoch bačovania primátora Valla platí za svoj byt dvojnásobnú daň z nehnuteľnosti. Áno, to je o 100 % viac. Čiže Bratislava neznižovala dlh. Bratislava zvýšila dlh a zároveň jej narástli príjmy. Preto pomerová zadlženosť vyzerá lepšie,“ napísal Chajdiak, ktorý pôsobí v občianskom združení Zjednotená Bratislava.
V príspevku spochybnil aj spôsob, akým sa komunikuje prebytok hospodárenia. Uviedol, že bez finančných operácií skončil bežný a kapitálový rozpočet spolu v mínuse 13,2 milióna eur a výsledný prebytok vznikol až po započítaní finančných operácií. Túto časť bude možné presne vyhodnotiť iba na základe detailného záverečného účtu a štruktúry rozpočtového hospodárenia.
Téma sa tak pravdepodobne stane súčasťou širšej predvolebnej diskusie o riadení Bratislavy. Spor nie je iba o samotné čísla, ale najmä o ich interpretáciu. Magistrát môže argumentovať nižším pomerom zadlženosti k príjmom, kritici však upozorňujú, že obyvatelia zároveň platia vyššie miestne dane a poplatky a absolútny dlh mesta stúpol.
Bratislavský Večerník bude tému hospodárenia hlavného mesta ďalej sledovať, nielen v rubrike Komunálne voľby.
