Diskusia o nových volebných obvodoch v Bratislave pokračuje aj po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý zrušil časť zákona garantujúcu každej mestskej časti minimálne jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve. Najnovšie sa do nej zapojil aj aktivista a kandidát na starostu Ružinova Ivor Švihran. Vo svojom stanovisku upozorňuje na rozdiel medzi výkladom odporúčaní Benátskej komisie Rady Európy a spôsobom, akým ich podľa neho interpretuje slovenský ombudsman a Ústavný súd.
Švihran tvrdí, že práve odlišný výklad pravidiel môže výrazne ovplyvniť podobu budúcich volebných obvodov v Bratislave a v konečnom dôsledku aj zastúpenie jednotlivých mestských častí v mestskom zastupiteľstve.
Spor o výklad 15-percentnej odchýlky
Podľa Švihrana sa odporúčania Benátskej komisie opierajú o priemerný počet obyvateľov pripadajúcich na jeden mandát vo volebnom obvode. Slovenský výklad podľa neho naopak porovnáva rozdiel medzi najväčším a najmenším volebným obvodom.
„Zdá sa to maličkosť, ale je to pomerne podstatné,“ uvádza Švihran. Podľa jeho názoru tak slovenský prístup vytvára výrazne prísnejšie podmienky, než aké odporúča Benátska komisia alebo používajú viaceré európske krajiny.
Ako príklad uvádza Bratislavu, kde pri priemernom počte 10 687 obyvateľov na jeden mandát navrhuje model desiatich volebných obvodov rešpektujúcich hranice mestských častí. V tomto modeli by podľa jeho výpočtov získali po jednom dodatočnom mandáte Petržalka a Ružinov, zatiaľ čo Jarovce, Rusovce a Čunovo by zdieľali spoločný mandát.
Navrhuje spájanie menších mestských častí
Súčasťou návrhu je spojenie viacerých menších mestských častí do spoločných volebných obvodov. Vzniknúť by tak mali napríklad obvody Rača – Vajnory, Dúbravka – Lamač či Devín – Devínska Nová Ves – Záhorská Bystrica.
Podľa Švihrana by takýto model rešpektoval urbanistické, historické aj kultúrne väzby medzi mestskými časťami a zároveň by sa zmestil do odporúčanej odchýlky podľa výkladu Benátskej komisie.
Práve slovenský spôsob výpočtu však podľa neho spôsobuje, že takýto model by už požiadavky nespĺňal.
Upozorňuje aj na situáciu v Ružinove
Vo svojom stanovisku sa Švihran vracia aj k nedávnemu rozhodnutiu ružinovského miestneho zastupiteľstva, ktoré schválilo zmenu z deviatich volebných obvodov na štyri.
Podľa kandidáta na starostu tým zanikol samostatný volebný obvod Trnávka, ktorý bol zlúčený s Ostredkami a Pošňou. Takýto postup podľa neho môže obmedziť politickú pluralitu a približuje sa fenoménu označovanému ako gerrymandering, teda účelovému vytváraniu volebných obvodov s cieľom ovplyvniť volebné výsledky.
Žiada vysvetlenie slovenského prístupu
Na záver Švihran vyzýva na odbornú diskusiu o tom, prečo Slovensko podľa neho používa pri posudzovaní veľkosti volebných obvodov prísnejší výklad ako odporúčania Benátskej komisie. Podľa jeho názoru môže mať súčasný prístup negatívny vplyv na politickú pluralitu v komunálnej politike a sťažiť vytváranie prirodzených volebných obvodov v Bratislave.
Bratislavský Večerník bude tému ďalšieho vývoja volebných obvodov a príprav komunálnych volieb naďalej sledovať. Sledujte našu rubriku Komunálne voľby, v ktorej prinášame aktuálne informácie, stanoviská kandidátov aj rozhodnutia samospráv.
Prečítajte si tiež:
Rača ponechala volebný model 10 – 3 – 2. Rozhodnutie Ústavného súdu však otvára širšiu debatu
