Referendum, ktoré sa konalo v sobotu 4. júla 2026, je podľa oficiálnych výsledkov neplatné. Rozhodla o tom nízka účasť voličov, ktorá dosiahla iba 16,13 percenta. Výsledky v nedeľu 5. júla potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Na hlasovaní sa z celkového počtu 4 369 989 zapísaných voličov zúčastnilo 705 227 oprávnených voličov. Platných hlasovacích lístkov bolo odovzdaných 698 757. Podľa Ústavy SR je referendum platné iba vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie podporí nadpolovičná väčšina účastníkov referenda.
Bratislavský Večerník už pred hlasovaním informoval o organizácii referenda, vrátane zmien volebných okrskov v bratislavskej Rači a podmienkach hlasovania.
Štátna komisia: Potrebná účasť dosiahnutá nebola
„Môžem konštatovať, že výsledky referenda nedosiahli potrebnú 50-percentnú účasť voličov na to, aby mohlo byť toto referendum vnímané ako platné,“ uviedol predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Burda.
Referendum bolo v poradí desiatym celoštátnym referendom v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Občania rozhodovali o dvoch otázkach – zrušení tzv. doživotnej renty pre niektorých bývalých ústavných činiteľov a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Referendum vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini po doručení petície občanov.
Hlasovanie prebehlo pokojne
Podľa Ministerstva vnútra SR prebehlo referendum bez vážnejších komplikácií. Krátke predĺženie hlasovania nastalo iba v dvoch volebných okrskoch – v obci Blhovce o 30 minút a v Hurbanove o 15 minút, pričom nešlo o pochybenie volebných komisií.
„Priebeh referenda bol úplne bezproblémový, bez nejakých rušivých momentov. Všetko prebehlo úplne hladko,“ uviedol riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra SR Martin Gajdoš.
Na bezpečnosť dohliadal Policajný zbor. Viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič informoval, že polícia nezaznamenala žiadny trestný čin súvisiaci s referendom. Evidované boli len dva priestupky – alkohol u člena okrskovej volebnej komisie v Žiari nad Hronom a nevhodné správanie podnapitého voliča v Ružomberku.
Výsledky boli spracované za niečo viac ako tri hodiny
Štatistický úrad SR uviedol, že spracovanie výsledkov prebehlo bez komplikácií. „Celý proces prebehol korektne, bez komplikácií a plne v súlade s platnou legislatívou. Výsledky sme spracovali spoľahlivo, nezávisle a bez akýchkoľvek incidentov. Celý proces spracovania výsledkov od prvej okrskovej zápisnice až po republikovú zápisnicu trval 3 hodiny a 11 minút,“ povedal predseda Štatistického úradu SR Martin Nemky.
Zber podpisov Demokratom viditeľne pomohol v teréne
Politický význam podpisovej akcie však tým úplne nezaniká. Aj keď otázka na predčasné voľby do referenda neprešla, a referendum bolo nakoniec i s dvomi otázkami neplatné, zber podpisov Demokratom viditeľne pomohol v teréne. Strana sama zdôrazňovala, že podpisy prišli „od Sobraniec až po Kúty“, teda z množstva regiónov Slovenska. Práve takáto kontaktná kampaň mohla popri samotnej referendovej téme poslúžiť aj na posilnenie straníckych štruktúr, aktivizáciu dobrovoľníkov a zvýšenie politickej viditeľnosti mimo parlamentu. To je vecné pozorovanie vyplývajúce z rozsahu kampane, nie oficiálne potvrdený dôvod neskorších koaličných dohôd.
Časová následnosť je však zaujímavá. Len niekoľko dní pred odovzdaním podpisov, 2. marca 2026, oznámili Matúš Vallo a Juraj Droba v Bratislave spoločnú predvolebnú spoluprácu strán Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati. Vallo vtedy otvorene hovoril o tom, že cieľom je ukázať schopnosť demokratických strán spolupracovať nielen v komunálnej a krajskej politike, ale aj ako možný model do budúcnosti. Preto sa dá opatrne povedať, že referendum a s ním spojená mobilizácia mohli Demokratom zlepšiť vyjednávaciu pozíciu a posilniť ich relevanciu pri vzniku tejto bratislavskej štvorkoalície. Priamy kauzálny vzťah medzi petíciou a koalíciou však zatiaľ nikto z aktérov explicitne nepotvrdil.
Pre Demokratov tak rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda a samotné konanie referenda predstavuje zároveň úspech aj limit. Uspeli v tom, že po vyzbieraní státisícov podpisov dotlačili tému referenda až k oficiálnemu vyhláseniu hlasovania. Zároveň však nepresadili jeho politicky najvýbušnejšiu časť – otázku na predčasné voľby, ktorá bola od začiatku hlavným motorom kampane. V praxi to znamená, že 4. júla sa nehlasovalo o konci Ficovej vlády, ale o dvoch témach, cez ktoré sa opozícia bude snažiť udržať mobilizáciu svojich voličov aj počas leta.
Sledujte rubriku Komunálne voľby na Bratislavskom Večerníku, kde vám budeme aj naďalej prinášať aktuálne informácie o kandidátoch, ich programoch a dianí pred komunálnymi voľbami.
