Hladina Dunaja v Budapešti sa opäť priblížila k historickým minimám. Podľa odborníka na dopravu a kandidáta na bratislavského mestského poslanca za Raču Michala Feika dosahuje rieka v maďarskej metropole približne 40 centimetrov, čo pripomína extrémne sucho z roku 2018. Vývoj na Dunaji pritom nie je len problémom Maďarska, ale upozorňuje na meniace sa klimatické podmienky v celom povodí rieky vrátane Slovenska.
„V roku 2013 zažila Budapešť najvyššiu hladinu Dunaja vo svojej histórii. O päť rokov neskôr, v roku 2018, prišlo historické minimum. A dnes sa rieka opäť pohybuje blízko minima – na úrovni približne 40 centimetrov,“ upozornil Michal Feik.
Za niečo viac ako desať rokov sa tak Dunaj dostal od jedného extrému k druhému. Kým v minulosti boli veľké povodne výnimočnými udalosťami, v posledných rokoch sa čoraz častejšie striedajú s dlhými obdobiami sucha.
Klimatická zmena mení režim rieky
Podľa Feika klimatická zmena neznamená iba menej zrážok. Prináša najmä väčšie výkyvy počasia, dlhšie obdobia vysokých teplôt a následne intenzívne prívalové dažde.
Dôsledky nízkej hladiny sú pritom viditeľné okamžite. Neovplyvňujú len lodnú dopravu, ale aj samotný riečny ekosystém. Voda sa rýchlejšie prehrieva, obsahuje menej kyslíka a menia sa podmienky pre ryby, vodné živočíchy aj lužné lesy. Na mnohých miestach sa zároveň objavujú rozsiahle nánosy piesku, štrku a sedimentov či nové plytčiny.
Hladový kameň sa objavuje čoraz častejšie
Jedným zo symbolov nízkych hladín Dunaja je takzvaný hladový kameň, v maďarčine Ínség-szikla. Ide o skalu, ktorá je pri bežnom stave rieky ukrytá pod hladinou a objaví sa len počas mimoriadne nízkych vodných stavov.
Jej názov odkazuje na obdobia sucha, neúrody a nedostatku, ktoré v minulosti sprevádzali extrémne nízke hladiny rieky. Kým kedysi sa objavovala len výnimočne, dnes je viditeľná takmer každý rok. Podľa odborníkov sa stáva jedným zo symbolov meniaceho sa režimu Dunaja a klimatických zmien v strednej Európe.
Vývoj sledujú aj v Bratislave
Výška hladiny Dunaja v Budapešti je dôležitým ukazovateľom aj pre ďalšie krajiny ležiace na toku rieky. Hoci vodné stavy v Bratislave ovplyvňuje viacero faktorov vrátane prítokov a vodných diel, dlhodobý trend častejších období sucha sledujú hydrológovia aj ochranári na celom povodí Dunaja.
Extrémne nízke hladiny môžu mať v budúcnosti významný vplyv na riečnu dopravu, zásobovanie vodou, fungovanie ekosystémov aj rekreačné využitie rieky.
Prečítajte si tiež:
Ľadové medvede si užili tradičný slnovrat na Rieke. Dunaj ich niesol viac ako šesť kilometrov
„Mesto Paks, vzadu atómová elektráreň, ktorú chladia vodou z Dunaja. Lode nechodili vôbec, ani výletné ani naložené nákladné,“ napísala nám naša čitateľka Andy Ostrihoňová.
