Na petržalskom brehu Dunaja sa na vybraných miestach postupne objavujú úseky, ktoré sa svojím charakterom približujú prirodzenému riečnemu pobrežiu. Namiesto súvislého kamenného opevnenia tu vznikajú štrkové a piesočnaté brehy. Na zmenu upozornil Michal Feik, ktorý ju označil za návrat priestoru rieke po desaťročiach technických zásahov do jej koryta.
Zdrojom informácií je verejný príspevok Michala Feika a dostupné materiály k revitalizácii bratislavského úseku Dunaja. Podrobnosti o koncepcii Bratislavského dunajského parku a pripravovaných zásahoch sú dostupné na stránke bdp.sk – odborná štúdia revitalizácie úseku Dunaja medzi riečnymi kilometrami 1871,5 a 1855,9.
Dunaj kedysi nebol jedným pevným korytom
Podoba Dunaja v Bratislave sa počas stáročí výrazne menila. Rieka nebola iba jedným presne ohraničeným tokom. Tvorila systém ramien, ostrovov, štrkových lavíc a pravidelne zaplavovaných území, ktorých podoba sa menila podľa prietoku, výšky hladiny a množstva sedimentov.
Zásadný zlom priniesla regulácia rieky v 19. storočí. Jej cieľom bolo okrem iného vytvoriť stabilnejšie podmienky pre lodnú dopravu, znížiť riziká spojené s ľadovými zátarasami a chrániť územie pred povodňami. Brehy boli preto na mnohých miestach spevňované lomovým kameňom a rieka dostávala podstatne pevnejšie hranice.
„Na svoju dobu to bol obrovský technický výkon. Ekologické fungovanie rieky však vtedy nebolo prioritou. Dunaj sa vnímal najmä ako dopravná cesta, ktorú treba skrotiť a udržať v presne vymedzenom priestore,“ uviedol Michal Feik.
Technické úpravy rieky mali zásadný význam pre rozvoj Bratislavy aj plavbu, súčasne však zmenili prirodzenú dynamiku riečneho prostredia. Aj preto sa dnes pri vhodných úsekoch Dunaja hľadajú možnosti, ako časť prirodzených procesov obnoviť bez toho, aby bola ohrozená protipovodňová ochrana či plavba.
Na petržalskom brehu ustupujú balvany
Práve takýto prístup je viditeľný na niektorých miestach petržalského brehu. Podľa Feika Slovenský vodohospodársky podnik na piatich miestach odstránil mohutné lomové balvany a upravil sklon brehu tak, aby mal prirodzenejší charakter. Na miestach pôvodného súvislého opevnenia sa tak objavujú štrkové a piesočnaté úseky.
Samotné odstránenie kameňov neznamená, že breh zostane v dnešnej podobe. Práve naopak. Jedným zo zmyslov takéhoto zásahu je umožniť rieke, aby časť ďalšej práce vykonala sama.
„Najdôležitejšiu časť teraz urobí samotný Dunaj. Pri zmenách hladiny bude presúvať štrk a piesok, vytvárať plytčiny, menšie pláže aj strmšie časti brehu. Výsledkom nemá byť upravené mestské kúpalisko, ale živé pobrežie, ktoré sa bude prirodzene meniť,“ vysvetľuje Feik.
Podobný princíp revitalizácie nie je na bratislavskom úseku Dunaja úplnou novinkou. Bratislavské regionálne ochranárske združenie BROZ napríklad uvádza, že na petržalskom brehu Dunaja bol už v roku 2021 obnovený približne 420 metrov dlhý úsek kolmého brehu s cieľom vytvoriť vhodnejšie podmienky pre brehule hnedé. V nasledujúcej hniezdnej sezóne tam podľa združenia zahniezdilo približne 500 párov týchto vtákov.
Prirodzenejšia rieka má význam aj pre klímu a biodiverzitu
Revitalizácia riečnych brehov nie je iba estetickou úpravou. Prirodzenejšie brehy, ramená, mokrade a inundačné územia vytvárajú rozmanitejšie biotopy a môžu zlepšovať podmienky pre ryby, vtáctvo, rastliny a ďalšie organizmy.
Koncepcia Bratislavského dunajského parku počíta okrem revitalizácie vybraných brehov aj s obnovou a opätovným prepojením bočných ramien s Dunajom. Medzi deklarované ciele patrí zlepšenie podmienok pre rybie spoločenstvá, obnova vodných plôch a mokradí či lepšie fungovanie inundačného územia.
Bratislavský dunajský park pritom predstavuje širšiu víziu územia pozdĺž približne 28-kilometrového úseku Dunaja medzi Devínom a Čunovom. Nemá ísť o klasický mestský park, ale o prepájanie ochrany prírody, prirodzeného riečneho prostredia a možností rekreácie obyvateľov.
Pilotné zásahy sú iba začiatkom
Podľa Feika sú aktuálne zásahy súčasťou širšie pripravovanej revitalizácie Dunaja. Upozorňuje však, že ďalšie plánované opatrenia vrátane obnovy Starohájskeho ramena zatiaľ nemajú zabezpečené všetky potrebné podmienky na realizáciu.
„Aktuálne ide o dva skúšobné úseky väčšieho projektu revitalizácie Dunaja od Mosta Lanfranconi po Čunovo. Obnova Starohájskeho ramena ani ďalšie plánované zásahy zatiaľ nemajú zabezpečené financovanie a potrebné povolenia. Aj preto je dôležité, aby sa po prvých pilotných úsekoch pokračovalo ďalej,“ uviedol.
Štúdia revitalizácie bratislavského úseku Dunaja skutočne počíta s viacerými typmi zásahov. Materiál vznikal v spolupráci a po konzultáciách s viacerými organizáciami a inštitúciami vrátane Slovenského vodohospodárskeho podniku, Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, WWF Slovensko či vodáckych organizácií.
Odstraňovanie kamenného opevnenia na niekoľkých vhodných miestach samo osebe nevyrieši problémy spojené s povodňami, suchom ani nízkymi prietokmi Dunaja. Ide však o viditeľnú zmenu filozofie práce s riekou – tam, kde to bezpečnostné a vodohospodárske podmienky umožňujú, nemusí byť rieka všade uzavretá medzi technicky upravenými brehmi.
„Hoci môže tento projekt na prvý pohľad pôsobiť nenápadne a zostať v tieni väčších stavieb, v skutočnosti ide o mimoriadne významný a odvážny počin. Po viac než storočí, keď sme sa Dunaj usilovali najmä skrotiť, mu dnes na vhodných miestach vraciame priestor, aby mohol opäť fungovať prirodzene,“ uzatvára Michal Feik.
Prečítajte si tiež:
