Mestské pozemky na brehu Zlatých pieskov pri vstupe do vody sa oplotiť nemajú a verejný prístup k pláži má zostať zachovaný. Starosta Ružinova Martin Chren tvrdí, že sa na tom zhodol s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. Autorka petície proti oploteniu Gabika Gogora jeho verejné vyjadrenie privítala, zároveň však avizuje, že ďalší vývoj projektu bude sledovať.
Téma sa týka pripravovaného projektu spoločnosti Kooperativa na jej pozemkoch vedľa obchodného centra STYLA pri Zlatých pieskoch. Chren vo svojom príspevku na sociálnej sieti vysvetlil, že investor plánuje na dnes nevyužívanom a zarastenom pozemku výstavbu športovísk. Podľa starostu však boli v nákrese projektu zahrnuté nielen pozemky investora, ale aj mestské parcely priamo na brehu pri vstupe do vody.
Chren: Mesto s oplotením svojich pozemkov nesúhlasí
Ružinov podľa Chrena už vo svojom oficiálnom stanovisku k pripravovanej výstavbe požadoval jednoznačné oddelenie mestských pozemkov od pozemkov investora a zachovanie voľného prístupu k pláži a vode.
Starosta zároveň upozornil, že samotná mestská časť nemôže rozhodnúť o prípadnom oplotení pozemkov patriacich hlavnému mestu. Rozhodujúce slovo má ich vlastník – Bratislava.
„Dnes sme si však s primátorom mesta potvrdili to, čo som už dávno vedel: mesto s oplotením svojich pozemkov nesúhlasí. Nikdy takýto súhlas nevydalo a mám jasné slovo primátora, že nič také ani neplánoval urobiť a ani neurobí,“ uviedol Martin Chren.
Starosta preto zverejnil jednoznačný odkaz: „Zlaté piesky sa oplocovať nebudú.“ Doplnil však, že toto tvrdenie platí minimálne počas obdobia, keď je on starostom Ružinova a Matúš Vallo primátorom Bratislavy.
Samotnú výstavbu športovísk na súkromných pozemkoch Chren nespochybňuje. Podľa neho môže byť nový projekt pre lokalitu dokonca prínosom, pokiaľ zostane na pozemkoch investora a nebude obmedzený prístup verejnosti k mestskému brehu.
„Investor si na svojich pozemkoch môže športoviská s plavárňou postaviť, je to jeho majetok a je to v súlade s územným plánom, Zlatým pieskom to dokonca zrejme pomôže. Ale môže sa realizovať len na svojom vlastnom pozemku – a ak navrhne, že popri tom skvalitní aj mestské pozemky a upraví ich, budeme radi, ale len bez plota a bez akéhokoľvek obmedzenia prístupu na ne (a k vode),“ uviedol Chren.
Spor bol podľa starostu aj komunikačným nedorozumením
Chren zároveň reagoval na petičnú iniciatívu. Podľa jeho interpretácie petícia požadovala v zásade to isté, čo už predtým žiadala mestská časť vo svojom oficiálnom stanovisku. Kriticky preto vnímal následné vystupovanie autorky petície voči Ružinovu.
„Veľmi sa teším z aktivity ľudí, ktorým záleží na mieste, kde žijú, na Zlatých pieskoch a na zachovaní verejného priestoru. A beriem to tak, že aj keď v tomto konkrétnom prípade tak trošku išlo o komunikačné nedorozumenie, samotný cieľ a verejný záujem sú a budú naplnené a nič zlé nehrozí,“ napísal starosta.
Dodal, že si nevie predstaviť mestského poslanca, ktorý by podporil „privatizáciu“ mestských pozemkov priamo na brehu Zlatých pieskov pri vstupe do vody.
Gogora: Je to víťazstvo ľudí, ktorí petíciu podporili
Autorka petície Gabika Gogora následne Chrenovo verejné vyjadrenie privítala. Podľa nej petíciu podporilo viac ako 2 500 ľudí a výsledok vníma ako úspech verejnosti, ktorá sa postavila za zachovanie verejného charakteru Zlatých pieskov.
„Starosta Ružinova Martin Chren včera dal verejný prísľub, že mestské pozemky na brehu Zlatých pieskov sa oplocovať nebudú a prístup k vode zostane zachovaný. Za toto verejné uistenie sa mu chcem poďakovať v mene viac ako 2 500 ľudí, ktorí podporili našu petíciu,“ uviedla Gogora.
Podľa nej k otvoreniu témy prispeli nielen signatári, ale aj ľudia, ktorí petíciu zdieľali a diskutovali o budúcnosti lokality. „Vnímam to ako malé / veľké víťazstvo nás všetkých, ktorým na Zlatých pieskoch záleží. Som rada, že v tejto otázke zvíťazil zdravý rozum a verejný záujem. Viac ako 2 500 ľudí podporilo petíciu svojím podpisom, ďalší ju zdieľali, diskutovali o nej a pomáhali šíriť informácie,“ dodala.
Z vyjadrení oboch strán tak vyplýva zhoda na výsledku – mestské pozemky pri vode majú zostať verejne prístupné a bez oplotenia. Rozdielna zostáva najmä interpretácia predchádzajúceho vývoja. Chren zdôrazňuje, že Ružinov zachovanie prístupu požadoval ešte pred petíciou a spor považuje sčasti za komunikačné nedorozumenie. Gogora naopak pripisuje významnú úlohu tlaku verejnosti a viac ako 2 500 podporovateľom petície.
Autorka petície zároveň upozornila, že vec nepovažuje za definitívne uzavretú. Čaká na oficiálne stanovisko hlavného mesta k petícii a podľa jej slov zatiaľ nebolo zverejnené ani samostatné verejné vyjadrenie primátora Matúša Valla k tejto téme.
Avizovala preto ďalšie sledovanie projektu – od povoľovacích procesov až po prípadnú realizáciu, vrátane podmienok týkajúcich sa zelene, stromov, živočíchov, rekreačnej funkcie územia, verejného priestoru a prístupu k vode.
Ak sa deklarované postoje pretavia aj do ďalších povoľovacích a majetkových krokov, výsledkom by mal byť kompromis: investor bude môcť rozvíjať športový projekt na svojich pozemkoch, zatiaľ čo mestský breh Zlatých pieskov a prístup k vode zostanú otvorené verejnosti.
Prečítajte si tiež:
