Štvrtkové búrky spôsobili v Bratislave množstvo problémov, Račianska ulica však tentoraz zostala bez rozsiahleho zaplavenia. Starosta Rače Michal Drotován pripisuje významnú úlohu lesoparku nad Krasňanmi a Račou, ktorý dokázal časť zrážkovej vody zadržať. Zároveň upozornil na miesto pri Peknej ceste, odkiaľ voda podľa neho odteká priamo do kanalizácie. Mestská časť chce hľadať možnosti, ako vodu v území zadržať.
Silné búrky vo štvrtok 20. augusta zamestnali hasičov najmä na západe Slovenska. Ako Bratislavský Večerník informoval, v Bratislavskom kraji zaznamenali hasiči 99 výjazdov.
Starosta Rače Michal Drotován sa počas búrky pohyboval v teréne a sledoval situáciu v lesoparku nad Krasňanmi a Račou, konkrétne v oblasti Malokrasňanskej a Peknej cesty, Horárne, Malej Bane, Vypáleniska a Sparísk.
Podľa jeho hodnotenia zohrala pri ochrane nižšie položených častí Rače významnú úlohu schopnosť lesoparku zadržiavať vodu. „Račiansku tentokrát zachránil lesopark a jeho vodozádržnosť – všimnite si, že problémy po celej Bratislave boli včera väčšinou na rovine. Lesopark tiež čiastočne zmiernil silu vetra,“ uviedol Drotován na sociálnej sieti.
Hladina Račianskeho potoka stúpla o 17 centimetrov
Starosta zverejnil aj údaje o vývoji hladiny Račianskeho potoka. Tá sa podľa neho zvýšila zo 47 na 64 centimetrov, teda o 17 centimetrov, a následne pomerne rýchlo klesala.
Drotován zároveň pripomenul situáciu počas dažďov v čase vinobrania v roku 2024, keď merací bod SHMÚ dosahoval 103 centimetrov a hladina mala stúpnuť z troch centimetrov, teda približne o jeden meter.
Drotován a Pilinský diskutovali o množstve aj intenzite zrážok
Pod príspevkom sa následne rozvinula diskusia medzi súčasným starostom Michalom Drotovánom a bývalým starostom Rače Petrom Pilinským. Týkala sa množstva a intenzity zrážok, starších prípadov zaplavenia Račianskej ulice, ale aj opatrení, ktoré sa v lokalite uskutočnili v minulosti.
Pilinský v prvom komentári uviedol, že Račianska podľa jeho názoru nebola tentoraz zatopená najmä preto, že spadlo približne 20 milimetrov zrážok v rozpätí troch hodín. Situáciu porovnal s rokom 2018, keď podľa neho pri jednej z udalostí spadlo približne 70 milimetrov za 45 minút.
Drotován údaj o približne 20 milimetroch spochybnil. Uviedol, že merací bod Koliba AWS2 zaznamenal 35,3 milimetra. Neskôr poukázal aj na údaje zo zrážkomerných staníc za 20. august – podľa údajov, ktoré citoval, zaznamenali Vajnory 27 milimetrov a Biely kríž 19 milimetrov, pričom Rača sa nachádza medzi týmito lokalitami.
Práve Drotován v diskusii zdôraznil, že pri riziku zaplavenia Račianskej nie je rozhodujúci iba celkový úhrn zrážok, ale predovšetkým ich intenzita v krátkom časovom intervale. „A ako píšem, kľúčové nie sú len celkové zrážky, ale ich intenzita v perióde 15 minút. Takže aj 20 mm vie vytopiť Račiansku, ak spadne za 20 min.,“ reagoval Drotován.
Za kritickú označil situáciu od 15 milimetrov zrážok za 15 minút. Zároveň vysvetľoval, že vysoká intenzita počas veľmi krátkeho obdobia ešte nemusí znamenať rovnaký problém ako jej dlhšie trvanie.
Pilinský následne spresnil, že mal na mysli zrážky z konca augusta 2018. Drotován na to reagoval, že pri zaplavení 1. septembra 2018 bol priamo na mieste a podľa neho vtedy intenzita uvádzaná Pilinským nebola.
Drotován zároveň zdôraznil, že v pôvodnom príspevku netvrdil, že Račianska mala byť pri ostatnej búrke zaplavená. Za podstatné označil nové zistenie možného problémového miesta na Peknej ceste, ktoré považuje za riziko do budúcnosti.
Do diskusie sa dostali aj opatrenia z minulosti
Debata medzi bývalým a súčasným starostom sa následne presunula aj k príčinám starších záplav a k opatreniam uskutočneným v minulosti. Peter Pilinský poukázal na to, že na Račianskej dnes pri zaplavení nenaplavuje také množstvo bahna ako v minulosti. Podľa neho k tomu prispelo vyčistenie zachytávacích lapačov vo viniciach.
Ako ďalší dôvod Pilinský uviedol, že PD Vinohrady prestali obrábať vinice, ktoré boli pravidelne rozorávané a podľa jeho vyjadrenia predstavovali hlavný zdroj bahna. Pilinský zároveň ocenil opatrenia, ktoré sa v tejto oblasti uskutočnili počas Drotovánovho pôsobenia, nesúhlasil však s prípadným dojmom, že predchádzajúce vedenie mestskej časti problém neriešilo.
Drotován mu odpovedal, že nikdy netvrdil, že sa v minulosti „nerobilo nič“. Zároveň uviedol, že hypotéza, podľa ktorej Račiansku zaplavovala voda z vinohradov, podľa jeho názoru už neobstojí.
Ako argument spomenul situáciu z roku 2023, keď podľa neho bola vetva odvádzajúca vodu na Žabí majer v poriadku a napriek tomu Račiansku zaplavilo. V roku 2025 to podľa Drotována potvrdili aj račianski hasiči pri prečerpávaní vody z Račianskej do systému odvodnenia vinohradov, ktorý mal byť priepustný.
Za problém Drotován označil spevnené plochy a spojenú splaškovú a dažďovú kanalizáciu pod úsekom Račianskej s nedostatočným profilom. Práve nové zistenie pri Peknej ceste by podľa neho mohlo pomôcť znížiť zaťaženie systému. Drotován chce zároveň preveriť, kam smerujú dva vpusty na začiatku Peknej cesty.
„Ver, že to, čo som si myslel aj ja o dôvodoch vytápania Račianskej v minulosti (vinice, Slanec a pod.) nesedí, problém je inde. Úplne sa mu zabrániť nedá nikdy,“ uviedol Drotován v diskusii.
Problém našiel pri Peknej ceste
Drotován upozornil na konkrétny problém v oblasti Peknej cesty. Podľa jeho zistení tam časť vody z lesoparku nesmeruje do Račianskeho potoka, ale priamo do kanalizácie. „Našiel som však jeden problematický bod na Peknej ceste, kde už voda z lesoparku netečie skôr či neskôr do Račianskeho potoka – ale kompletne priamo do kanalizácie,“ uviedol starosta.
Na zverejnenej mape vyznačil odtokovú oblasť, ktorá pokračuje aj vyššie smerom do lesoparku. Hoci sa samotné miesto už nachádza na území mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, Rača chce podľa Drotována problém riešiť spoločne s Mestskými lesmi v Bratislave.
„Na najbližšom stretnutí s riaditeľom Mestských lesov Bratislava priamo v tomto území sa budeme snažiť nájsť možnosti na vodozádržné opatrenia – ide síce už o územie MČ Nové Mesto, ale počasie a voda sa nepýta na kataster,“ dodal.
Rača chce analýzu územia
Podobné opatrenia je podľa starostu potrebné hľadať a riešiť aj nad Potočnou a ďalšími ulicami v Rači. Mestská časť získala na konferencii Urbis v Brne kontakty na spoločnosti, ktoré dokážu vypracovať analýzu celého územia z pohľadu vody, sklonu terénu a možných opatrení.
Podľa Drotována chce Rača zaradiť takúto štúdiu do rozpočtu na rok 2027 a v budúcom roku ju dať vypracovať. Starosta sa zároveň poďakoval členom Dobrovoľného hasičského zboru obce Bratislava-Rača, ktorí počas následkov nepriaznivého počasia pomáhali nielen v Rači, ale zasahovali aj v ďalších mestských častiach Bratislavy.
Štvrtková búrka tak otvorila aj širšiu diskusiu o hospodárení so zrážkovou vodou v Rači. Výmena názorov súčasného a bývalého starostu zároveň ukazuje, že príčiny zaplavovania Račianskej nemožno redukovať na jediný faktor. Úlohu môže zohrávať množstvo a intenzita zrážok, odtok vody z vyššie položeného územia, spevnené plochy, stav jednotlivých odvodňovacích prvkov aj kapacita kanalizačného systému.
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
