Predseda Bratislavského samosprávneho kraja a kandidát na župana Juraj Droba predstavil vo štvrtok 17. septembra 2026 svoj plán pre Bratislavský kraj do roku 2030. V ďalšom období chce nadviazať na doterajšie projekty kraja, pričom medzi výrazné výzvy zaradil rast počtu obyvateľov, starnutie populácie, dopravu, školstvo, sociálne služby a zdravotníctvo. Témami programu sú aj životné prostredie, kultúra, cestovný ruch či fungovanie verejnej správy.
Program predstavil na tlačovej konferencii v Liberálnom dome v Bratislave. Vystúpil na nej aj predseda strany Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling. Bratislavský Večerník vychádza pri spracovaní článku z verejného livestreamu tlačovej konferencie zverejneného na facebookovej stránke strany Sloboda a Solidarita.
Podľa Gröhlinga sa počas doterajšieho pôsobenia vedenia BSK modernizovali školy a školské areály, vznikali centrá odborného vzdelávania, obnovovali sa cesty, rozvíjala integrovaná doprava a budovali cyklotrasy. Zdôraznil tiež význam sociálnych služieb, zdravotníctva a prevencie. V ďalšom období považuje za dôležité aj posilňovanie samospráv, jasné kompetencie a stabilné, predvídateľné financovanie.
„Silnejšie samosprávy a jasné kompetencie s jasným a stabilným, predvídateľným finančným príjmom. To je to, čo samosprávy potrebujú, aby vedeli plánovať dopredu,“ uviedol Gröhling podľa záznamu tlačovej konferencie. Dodal, že podľa neho má Bratislavský samosprávny kraj ukazovať, že pri odbornom vedení a jasnom pláne môže samospráva dosahovať konkrétne výsledky.
Droba zdôraznil kontinuitu
Juraj Droba vo svojom vystúpení označil za jedno z kľúčových slov „kontinuitu“. Poukázal na stabilitu tímu na úrade BSK a spoluprácu so starostami bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Podľa Drobu má vedenie kraja po rokoch skúseností jasnejšiu predstavu o tom, kam by sa mal Bratislavský kraj v nasledujúcich štyroch rokoch posunúť.
„Chcem povedať jedno slovo a tým je kontinuita,“ povedal Droba. Pripomenul, že na župe pôsobí tím, ktorého veľká časť zostala počas deviatich rokov spolu. Za dôležitú označil aj schopnosť spolupracovať so samosprávami naprieč politickým spektrom.
Droba následne predstavil rámec svojho plánu pre Bratislavský kraj do roku 2030. Jednou z hlavných tém je demografický vývoj. Bratislavský región podľa neho rastie predovšetkým v dôsledku vnútroštátnej migrácie – ľudia z iných regiónov Slovenska sa sťahujú do Bratislavy a jej okolia, čo vytvára ďalší tlak na infraštruktúru.
Význam Bratislavy pritom presahuje hranice samotného mesta. Droba upozornil, že viac ako 65 percent obyvateľov Bratislavského kraja žije v hlavnom meste a aj značná časť obyvateľov okresov Malacky, Pezinok a Senec je na Bratislavu naviazaná dochádzaním za prácou či ďalšími každodennými aktivitami.
Školstvo: Droba reagoval aj na nedostatok miest na gymnáziách
Jednou z tém bolo školstvo. Droba uviedol, že BSK investoval približne 50 miliónov eur do stredných škôl a zariadení sociálnych služieb. Reagoval tiež na kritiku nedostatku miest na gymnáziách, ktorá sa v Bratislavskom kraji objavuje najmä počas prijímacích konaní.
Podľa údajov prezentovaných Drobom tvorí pomer študentov gymnázií v kraji približne 48 percent, zatiaľ čo 52 percent pripadá na odborné školy. V iných krajoch je podľa neho podiel gymnazistov približne 22 až 30 percent. Súčasný tlak na kapacity spája aj s demografickou vlnou, ktorá sa postupne presúva zo základných na stredné školy.
Starnutie obyvateľov má zvýšiť význam sociálnych služieb
Popri raste počtu obyvateľov označil Droba za druhú zásadnú demografickú výzvu starnutie populácie. Práve sociálne služby a zdravotníctvo by preto mali mať v nasledujúcom období väčšiu váhu.
Bratislavský región podľa neho patrí medzi rýchlo starnúce regióny. S vyšším vekom obyvateľstva rastie aj výskyt ochorení súvisiacich so starobou a potreba dlhodobej starostlivosti. Droba spomenul okrem iného Alzheimerovu chorobu a demenciu. „Nebude to len o zdravotníctve, ale bude to aj o sociálnych službách,“ povedal v tejto súvislosti.
Z prezentovaného rámca programu tak vyplývajú dva súbežné demografické tlaky: Bratislavský kraj na jednej strane získava nových obyvateľov sťahovaním z iných regiónov, na druhej strane jeho populácia starne. Obe tendencie vytvárajú odlišné požiadavky na verejné služby – od dopravy a školstva až po zdravotnú a sociálnu starostlivosť.
Po veľkých rekonštrukciách chce kraj viac riešiť obsah
Droba sa venoval aj investíciám do kultúrnych a verejných objektov. Spomenul Ekocentrum Čunovo, Divadlo Aréna, Bratislavské bábkové divadlo, Malokarpatské osvetové stredisko a Seneckú synagógu. Pri Divadle Aréna podľa neho kraj preinvestoval viac ako desať miliónov eur. Po období, keď sa BSK výrazne sústredil na obnovu budov a infraštruktúry kultúrnych inštitúcií, sa chce v ďalšej fáze viac orientovať na ich program a obsah.
Súčasťou ďalších tém programu majú byť aj cestovný ruch, cyklistika a vínna turistika. Droba avizoval, že týmto oblastiam sa bude podrobnejšie venovať spolu s Barborou Lukačovou z BSK. Predstavenie programu sa tak opiera o pokračovanie rozbehnutých projektov, ale zároveň reaguje na meniacu sa demografiu Bratislavského kraja. Konkrétne opatrenia a projekty v jednotlivých oblastiach programu do roku 2030 majú byť rozhodujúce aj pre posúdenie toho, ako chce súčasný župan deklarované priority v ďalšom volebnom období napĺňať.
Pozrite si záznam tlačovej konferencie:
