Slnečné novembrové počasie, Dunaj s teplotou deväť stupňov a 52 plavcov, ktorých spája vzťah k rieke aj zimnému plávaniu. V Bratislave sa v sobotu 7. novembra 2026 uskutočnilo tradičné podujatie Od Štúra k Štefánikovi. Najstarší účastník mal 76 rokov, najdlhšia pripravená trasa merala približne 1 900 metrov. Pri podujatí bol aj Bratislavský Večerník.
Trinásty ročník zorganizovalo občianske združenie Slovenské ľadové medvede. Zázemie mali účastníci na lodi Sundeck pri petržalskom brehu Dunaja. Organizátor už v pozvánke upozornil, že z bezpečnostných dôvodov je podujatie určené skúseným plavcom Dunaja a otužilcom. Atmosféru, prípravy aj samotné plávanie zachytili Marián Luha a Miroslav Košírer. Bratislavský Večerník bol na mieste ako jediné médium a prináša vlastnú reportáž, fotografie aj video.
Deväť stupňov vo vode, deväť vo vzduchu
Pred vstupom do vody sa účastníci stretli na Sundecku, kde dostali organizačné a bezpečnostné pokyny. Nechýbal ani humor. Predseda občianskeho združenia Slovenské ľadové medvede Adrian Bagala oznámil, že na plavcov čaká príjemných osemnásť stupňov. „Pýtate sa, že kde beriem 18 °C? No, voda 9 °C a vzduch 9 °C,“ vysvetlil s úsmevom.
Voda aj vzduch mali podľa informácií organizátorov zhodne deväť stupňov Celzia, hladina Dunaja dosahovala približne 310 centimetrov. „Teploty boli stále celkom príjemné, ale zároveň dostatočne svieže pre otužilcov. Počasie bolo veľmi pekné, slnečné, no i tak teplota vzduchu nepresiahla deväť stupňov,“ priblížil Adrian Bagala v dodatočnom vyjadrení pre Bratislavský Večerník. Podľa jeho slov bola hladina rieky mierne rozvírená vetrom, inak však podmienky hodnotil ako pokojné a vhodné na plánované plávanie.
Prečo sa plávanie presunulo na petržalský breh
Názov Od Štúra k Štefánikovi pripomína pôvodnú trasu na opačnej strane rieky. Plavci kedysi vstupovali do vody pri soche Ľudovíta Štúra a vychádzali pri soche Milana Rastislava Štefánika pred Euroveou.
Tento rok však plávali pozdĺž petržalského brehu. Adrian Bagala počas úvodnej inštruktáže vysvetlil, že dôvodom bola bezpečnosť. Na ľavom brehu pribúdajú kotviace lode a pontóny, ktoré komplikujú prístup k vode aj samotné plávanie. Podľa jeho slov už minulý rok nastali problémy s loďami kotviacimi v priestore plánovaného vstupu. Tento rok preto Dopravný úrad podľa organizátora pôvodnú stranu z bezpečnostných dôvodov nepovolil.
Petržalský breh podľa organizátorov ponúkal viac možností vystúpiť z vody aj počas plávania. „Vzhľadom na určité technické a bezpečnostné opatrenia sme boli nútení posunúť body štartu a cieľa, ako aj stranu Dunaja. Napriek tomu ponechávame historický názov, aby sme si pripomínali začiatky a predchádzajúce ročníky,“ vysvetlil Adrian Bagala. Podujatie zároveň posunuli na skorší novembrový termín, aby mali účastníci priaznivejšie podmienky než pri plávaní koncom mesiaca.
Takmer dva kilometre v studenej rieke
Plavci si mohli vybrať z troch variantov trasy podľa svojich možností. Najdlhší, približne 1 900-metrový úsek sa začínal pri Aušpici, nad Mostom SNP, a smeroval po prúde k železným schodom pri lodenici za Starým mostom. Najkratšia možnosť mala približne 700 metrov so vstupom pri Sundecku. Pre záujemcov organizátori pripravili aj stredný variant.
Jednotlivé skupiny mali vstupovať do vody tak, aby sa počas plávania spojili. „Na tejto akcii sme poskytli účastníkom viacero možností, takže každý si mohol vybrať nielen dĺžku trasy, ale najmä čas pobytu vo vode podľa vlastných preferencií a limitov. Najdlhšia, takmer dvojkilometrová trasa napokon trvala aj 26 minút, čo už nie je málo a rozhodne nie je určené pre začiatočníkov,“ uviedol Adrian.
Podľa údajov zozbieraných redakciou na mieste sa celkový čas pobytu jednotlivých účastníkov vo vode pohyboval približne od 15 do 31 minút. Predseda združenia zdôraznil, že všetci plavci svoje zvolené trasy zvládli bez zaznamenanej ujmy na zdraví.
Záchranárske člny a povinné plavecké bójky
Bezpečnosť bola jednou z hlavných tém organizačnej prípravy. Sprievod zabezpečovali dva motorové člny záchranárov, jeden na začiatku a druhý na konci skupiny. Povinnou výbavou každého účastníka bola plavecká bójka. „V prvom rade je povinná bójka pre každého plavca, aby boli otužilci dobre viditeľní na hladine Dunaja. Navyše sme mali, ako vždy, objednanú záchrannú službu s dvoma motorovými člnmi a kvalifikovaným záchranárskym personálom, pripraveným kedykoľvek zasiahnuť,“ vysvetlil Adrian Bagala.
Záchranári zároveň dohliadali na pohyb ďalších plavidiel a pomáhali zabezpečiť, aby sa plavci nedostali do nebezpečnej blízkosti lodí či pontónov. Dôležitou témou pred štartom bola aj vzájomná pozornosť. Dlhoročná plavkyňa Andy Ostrihoňová pripomenula, že každý by mal vnímať ľudí okolo seba. Človek, ktorý potrebuje pomoc, si ju totiž nemusí dokázať sám vypýtať. Svoj vzťah k rieke neskôr pre Bratislavský Večerník vystihla: „Nikdy neviem, čo ma v rieke stretne. Dokážem to zdolať, ale vždy sa o to podelím, aby sa aj iní vedeli zariadiť.“
V rozhovore po doplávaní hovorila o postupnom privykaní si na chlad a poznávaní vlastných možností. Pripomenula aj rozdiel medzi krátkym ponorením v jazere a plávaním v rieke. Pri plávaní treba rátať s pohybom, prúdom, vlnami aj s tým, kde a ako sa človek dostane z vody.
Na Dunaji sa stretli otužilci z viacerých slovenských klubov
Na podujatie sa podľa Adriana Bagalu zaregistrovalo 52 záujemcov z viacerých slovenských otužileckých klubov a združení. Organizátor uviedol, že napokon prišli takmer všetci prihlásení. Predseda združenia počas úvodnej inštruktáže osobitne privítal zástupcov jednotlivých klubov. Najpočetnejšiu skupinu hostí tvorili Ľadové medvede Veľká voda, ktorých prišlo dvanásť. Medzi ďalšími účastníkmi boli členovia klubov Ľadové medvede Bratislava, Polárne líšky Senica, Turčianske tulene, Kodiak, otužilci zo Smrdák, Lučenecké ľadové medvede, Trenčianske tulene a zástupcovia skupiny Zdravé otužovanie – Delfíny Zlaté piesky. Podujatia sa zúčastnili aj bývalí členovia otužileckých klubov a individuálni hostia, ktorí nie sú členmi žiadneho združenia.
Organizátorský klub Slovenské ľadové medvede doplnili aj jednotlivci, ktorí nie sú členmi žiadneho otužileckého združenia. Adrian Bagala s úsmevom poznamenal, že počet hosťujúcich klubov postupne rastie a domáci organizátori sa tak na vlastnom podujatí pomaly dostávajú do menšiny. „Na túto konkrétnu akciu vždy pozývame aj iné kluby. V posledných rokoch máme približne polovicu účastníkov z iných klubov,“ priblížil Adrian.
Najstarší účastník novembrového plávania mal 76 rokov. Podľa predsedu združenia však vek nemusí byť sám osebe prekážkou otužovania. „Máme medzi sebou veľa starších otužilcov, napríklad aj dôchodcov. Najvyšší vek našich otužilcov sa pohybuje okolo sedemdesiatky, ale stretávame sa aj s ľuďmi, ktorí majú viac ako osemdesiat rokov,“ uviedol.
Adrián Bagala sa otužovaniu venuje desať rokov
Predseda Slovenských ľadových medveďov sa zimnému plávaniu venuje približne desaťročie. K otužovaniu ho priviedol najlepší kamarát. „Zo začiatku to vyzeralo ako taký uletený nápad a laické pokusy, no veľmi rýchlo sa to zmenilo na seriózne a pravidelné otužovanie so všetkým, čo k tomu patrí, aj s ohľadom na zdravotné a bezpečnostné aspekty,“ zaspomínal si.
Za dôležitú súčasť prípravy považuje pravidelnosť. Podľa jeho skúseností je vhodné venovať sa otužovaniu približne jeden- až dvakrát týždenne, pričom niektorí skúsení otužilci zvládajú aj tri tréningy. Upozorňuje však, že každý človek má iné možnosti a limity. „Dĺžka pobytu vo vode v minútach je pre otužilcov najsmerodajnejším ukazovateľom. Dôležitá je aktuálna teplota vody, ale aj vzduchu. Samozrejme, potom sú individuálne hodnoty. Niekto zvládne viac, niekto menej,“ vysvetlil.
V komunite podľa jeho slov používajú aj orientačné pravidlo, pri ktorom odvodzujú čas pobytu vo vode od jej teploty. Takýto výpočet však nemožno považovať za univerzálne bezpečný limit. Pobyt v studenej vode závisí od zdravotného stavu, skúseností, podmienok a individuálnej reakcie organizmu.
Začiatočníkom odporúča postupnosť a skúsený sprievod
Ľuďom, ktorí chcú s otužovaním začať, Bagala odporúča predovšetkým postupnosť. „Určite je vhodné začať postupne od prvých poklesov teplôt, respektíve po skončení letnej sezóny, teda aspoň od septembra alebo októbra, a dodržiavať pravidelnosť,“ uviedol.
Za dôležité považuje aj konzultácie so skúsenými otužilcami a prítomnosť ďalšej osoby. „Nikdy nie sám a bezhlavo. Tiež je veľmi dôležité vstupovať do vody od nôh a postupne sa ponárať. Skoky a hlavičky do studenej až ľadovej vody určite neodporúčame, môžu mať veľmi zlé následky,“ upozornil. Náhly kontakt so studenou vodou môže vyvolať nekontrolované zrýchlenie dýchania a ďalšie nebezpečné reakcie organizmu. Ľudia so zdravotnými problémami by preto mali vhodnosť otužovania vopred konzultovať s lekárom.
Slovenské ľadové medvede sú ako jedna veľká rodina
Zimné plávanie nie je podľa Bagalu iba športovou aktivitou. Rovnako dôležitá je komunita, ktorá sa okolo neho vytvorila. „Komunita, alebo skôr náš samotný klub, je pre nás niečo ako ďalšia širšia rodina. Nejde len čisto o samotné otužovanie, ale určite aj o spoločné chvíle, zážitky a spoločenské aktivity,“ vysvetlil.
Členovia klubu sa navzájom podporujú a motivujú. „Sme známi, kamaráti, rodiny, ale najmä jedna veľká spoločná záujmová skupina s dobrými vzťahmi. Vzájomne sa povzbudzujeme a motivujeme, a tak ľahšie prekonávame aj situácie, do ktorých by sa nám samým veľakrát vôbec nechcelo,“ dodal. Práve táto atmosféra bola viditeľná aj počas novembrového stretnutia.
Po návrate z vody čakal účastníkov na Sundecku čaj a guláš. Stretnutie pokračovalo rozhovormi a zdieľaním zážitkov. Podľa Bagalu je spoločné občerstvenie prirodzenou súčasťou podobných podujatí. „Dá sa povedať, že občerstvenie pri takejto akcii je priamo tradíciou. V podstate na každej podobnej väčšej akcii máme pripravené aj občerstvenie, keďže takéto otužovanie a plávanie vie organizmus celkom vyčerpať. Preto je veľmi dobré a príjemné opäť doplniť energiu niečím chutným a teplým,“ vysvetlil.
Sám priznal, že sobotné plávanie v kombinácii s organizačnými povinnosťami a náročným pracovným týždňom ho výrazne vyčerpalo. „Mňa to plávanie tak dorazilo, že som víkend takmer celý prespal,“ napísal redakcii s úsmevom. Pripomenul, že pri podobných podujatiach treba myslieť nielen na samotný športový výkon, ale aj na organizačnú prípravu, stres a následnú regeneráciu.
Bratislavský Večerník bol s otužilcami aj počas letného slnovratu
S touto komunitou sme sa pri Dunaji stretli aj počas letného slnovratového plávania 20. júna 2026. Vtedy sa na podujatie prihlásilo 43 účastníkov a trasa viedla popod päť bratislavských mostov, od priestoru nad mostom Lanfranconi až za Prístavný most. Marián Luha sledoval plávanie priamo zo sprievodného záchranárskeho člna. Reportáž, video a rozsiahlu fotogalériu sme priniesli v článku. Novembrové stretnutie ukázalo ďalšiu podobu tej istej tradície. Popri spoločnom plávaní mala svoje miesto dôkladná príprava, rešpekt k rieke a ochota dohliadnuť jeden na druhého.
Hymnu otužilcov zložil operný spevák Martin Babjak
K tradičným podujatiam ľadových medveďov patrí aj spoločný spev hymny otužilcov. Jej autorom je známy slovenský operný spevák a dlhoročný otužilec Martin Babjak, ktorý žije v bratislavských Vajnoroch. Babjak patrí k osobnostiam spojeným s históriou organizovaného zimného plávania na Slovensku. Už v roku 1994 sa pridal k skupine bratislavských otužilcov, ktorí postupne položili základy organizovaného otužileckého hnutia v hlavnom meste.
Spolu so Štefanom Korbeľom vytvoril aj logo Ľadových medveďov Bratislava. Pre otužilcov navyše zložil hudbu a napísal text hymny, ktorá sa dodnes spieva pri spoločných podujatiach. Hymna otužilcov sa objavila aj na Babjakovom hudobnom albume Život je krásny z roku 2006. Jej spoločné spievanie zaznelo aj pred novembrovým plávaním Od Štúra k Štefánikovi. Bratislavský Večerník tento okamih zachytil na videu. O Martinovi Babjakovi a jeho vzťahu k otužovaniu sme písali aj v staršom článku o Vajnorských ľadových medveďoch. Historické informácie o vzniku organizovaného otužovania a hymne približuje aj Andrea Ostrihoňová.
Otužilcov čaká vianočné a silvestrovské plávanie
Slovenské ľadové medvede plánujú pokračovať v spoločných stretnutiach aj počas zimných mesiacov. Podľa Adriána Bagalu patria medzi najbližšie podujatia vianočné plávanie na Veľkom Draždiaku a silvestrovské plávanie. V kalendári združenia je na 24. decembra uvedené vianočné plávanie na Veľkom Draždiaku, ku ktorému patrí aj krst nových členov. Na 31. decembra je plánované silvestrovské plávanie na Dunaji. Na prelome januára a februára by sa malo uskutočniť aj spoločné plávanie v rieke Morava pri Devíne, na ktoré organizátori plánujú pozvať aj ďalšie otužilecké kluby. Aktuálne informácie o pripravovaných podujatiach zverejňuje združenie na stránke.
Hymna Ľadových medveďov aj rozsiahla fotogaléria
Pred novembrovým plávaním zaznela tradičná hymna Slovenských ľadových medveďov, ktorú Bratislavský Večerník zachytil na videu. Video si môžete pozrieť tu:
Všetky fotografie z podujatia nájdete aj na facebookovej stránke Bratislavského Večerníka, kde sme zverejnili rozsiahlu sériu fotografických albumov: foto 1/6, foto 2/6, foto 3/6, foto 4/6, foto 5/6, foto 6/6 a foto.
foto / video: Marián Luha, Bratislavský Večerník
