Pomôžem si na úvod citátom Billa Gatesa, ktorý hovorí:
„If I only had one dollar left in my marketing budget, I’d put it into PR.” („Keby som mal v marketingovom rozpočte len jeden dolár, dal by som ho na PR/vzťahy s verejnosťou.“)…
Oslovil som rodeného Nitrana, žurnalistu, dlhoročného pedagóga a zakladateľa Asociácie Public Relations Slovenskej republiky (APRSR) – jej prvého prezidenta. Oslovil som autora prvej slovenskej knihy o Public Relations (PR) – „Cesta k úspechu“, člena redakčnej rady odborného časopisu „Otázky žurnalistiky“ a autora prvej školskej učebnice o PR, ale i autora prvej slovenskej virtuálnej knihy o PR a prvého držiteľa akreditácie v PR – „Accredited in Public Relations (APR)“ – vo východnej Európe.
Pozvanie do môjho blogu „Mediálne desatoro“, v ktorom spovedám ľudí z mediálnej brandže prijal – Doc. Dr. Ivan ŽÁRY, PhD., APR (62), ktorému som položil už tradične „desať“ otázok.
Blogujete? Čo si, myslíte o blogovaní, ako o spôsobe publikovania?
Už prvým písmenkom, ktoré som vpísal do svojej odpovede som poskytol súhlas s týmto rozhovorom. Ďakujem za túto možnosť, pán Luha 🙂
V „klasickom“ zmysle slova blogujem len občas – tu. V novšom zmysle slova aj v tzv. mikroblogovom sociálnom médiu Twitter – to je zasa tu.
Keďže som kedysi začínal ako publicista, písomné vyjadrovanie a komentovanie mi je blízke. Najmä Twitter so svojou hranicou 140 znakov je vynikajúcim učiteľom stručného vyjadrovania. A dobrým trénerom písania.
Vnímam Vás ako otca filozofie Public Relations na Slovensku. Je to nielen tým, že prvá kniha ktorú som o PR čítal, bola práve tá Vaša. Čo pre Vás PR znamená? Čím Vás uchvátilo práve Public Relations? Čo tomu predchádzalo?
Výborná otázka! Inšpiruje ma k drobnej úvahe. Ak uznáme predpoklad, že by som mal byť „otcom“ PR na Slovensku, kto je jeho matkou? 🙂
V mojom prípade bola „matkou“ žurnalistika, ktorú som vyštudoval. Potom som pracoval ako novinár v Smene a v Stope. Nuž a „pôrodnou babicou“ bola vláda Slovenskej republiky, kde som pôsobil najprv ako zástupca riaditeľa a potom ako riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR.
Práve odtiaľ som sa dostal na stáže do Veľkej Británie a do USA. Mal som možnosť vidieť, ako pracovali komunikačné úseky tamojších najvyšších vládnych predstaviteľov. A ponavštevoval som aj viacero súkromných PR firiem, čo mi zas odhalilo PR ako odvetvie súkromného podnikania. A keď ma po návrate z USA vtedajší nový vedúci úradu vlády pán Lexa vyhodil, rýchlo som sa otriasol a založil prvú agentúru public relations na Slovensku.
Aký je Váš názor na pojem „nezávislý novinár“? Nevymysleli ho len majitelia médií, aby prezentovali verejnosti „svoj obraz nezávislosti médií“? A aby tak dali „punc dôveryhodnosti“ svojim mediálnym výstupom, aby sa tak stali ich média „mienkotvornými“ – aby tak prostredníctvom nich mohli ešte lepšie presadzovať svoje komerčné, politické a mocenské záujmy. Aký je Váš vzťah k médiám? A čo má podľa Vášho názoru vplyv na slovenskú mediálnu kultúru?
Nie som si istý, či vo vesmíre môže jestvovať niečo nezávislé. Nieto ešte v žurnalistike či masmédiách. Všetko nejako súvisí s niečím iným – len my to neraz nevidíme…
Hoci som vyštudoval novinárstvo i pracoval ako novinár, o svojej pôvodnej profesii si ilúzie nerobím. A nerád by som ich ďalej rozširoval. V ostatných rokoch sledujem masmédiá len prostredníctvom RSS „fídov“ na počítači. Sem-tam si pozriem nejaký časopis; z rádia v aute mi podchvíľou zaznie dopravné spravodajstvo a pozerám len televízor. Áno – televízor. A to zásadne vypnutý – nie televíziu a jej „kanály“. Netvrdím, že niet čo pozerať. Preferujem „self-paced media“, teda také nosiče informácií, ktoré nediktujú čas a tempo vnímania.
Viem, od „PR guru“ – ako ste ma úctivo nazvali (za čo ďakujem) – je to trúfalé priznanie. Nemám však na tzv. mediálnu kultúru jednoducho čas. Viete, ako je to s časom. Máme zásadne čas len na to, čo považujeme pre svoj život za dôležité. Moja orientácia sa v ostatných rokoch mení.
Opíšete prosím, ako vyzerá jeden Váš „bežný“ pracovný deň?
Ak dovolíte, požičiam si príklad z klasických reklám na pracie prášky – napr. tu. Bežný pracovný deň je v škole – učenie 4 predmetov denných a 3 on-line týždenne na Vysokej škole manažmentu/CityUniversity of Seattle v slovenčine a v angličtine. Marketing, Riadenie marketingu, Vzťahy s verejnosťou, Reklama a podpora predaja. Víkendové – „nebežné“ pracovné dni trávievam v hlinenom dome medzi Nitrou a Topoľčanmi. Tam sa mením na majstra-samouka všetkých remesiel a činností v dome a okolo domu… Cez prázdniny som tam hocikedy. Hrajkám sa.
Slovensko – je zložené z korporácií a bánk, ktoré aj prostredníctvom Public Relations, Public Affairs a Lobbingu uplatňujú svoje mocenské záujmy. V roku 2012 preinvestovali na Slovensku do Public Relations oficiálne približne 8,5 milióna eur, predpokladám však že táto čiastka je v skutočnosti niekoľko násobne vyššia. Čo je teda cieľom PR v skutočnosti, a čo by malo byť, podľa Vášho názoru ich cieľom? Sú PR, PA a Lobbing sprofanované pojmy? Ako situáciu vnímate Vy?
Vzťahy s verejnosťou a ich rozličné formy – vrátane tých, ktoré ste vymenovali, sú legitímnou súčasťou demokratickej, otvorenej spoločnosti. Každý zákonný záujem má právo existovať a presadzovať sa všetkými zákonnými a etickými prostriedkami. Pochopiteľne, kto má viac prostriedkov, má aj väčší vplyv, väčší „share of voice“ – podiel hlasu… Na Slovensku je zatiaľ stále ešte výzvou a príležitosťou na vyvažovanie silného hlasu najmocnejších mecenášov a sponzorov mocný občiansky blok. Napr. silné združenia spotrebiteľov, vplyvné občianske združenia, nateraz aj „bežná“ politická opozícia.
Čo je cieľom „PR“? Presadzovať záujmy organizácií, zoskupení, sponzorov, klientov, zadávateľov… Čo mi zatiaľ chýba, je väčší dôraz na etiku, morálny prístup všetkých zainteresovaných. Dúfajme, že aj u nás budú pribúdať príklady uprednostňovania etiky a morálnosti pred čisto „zákonnými“ postupmi. Väčšina politikov a mnohé organizácie a ich predstavitelia považujú „súlad so zákonom“ za akúsi modlu, ktorá ospravedlní všetko. Skutočné vzťahy s verejnosťou sú pritom o spoločenskej zodpovednosti, o trvalo udržateľnom rozvoji a o dobrej povesti.
Akú knihu, ktorá stojí za zmienku, ste v poslednom čase čítali? Nechystáte ďalšiu knihu o PR, či o mediálnom prostredí, alebo s inou tematikou?
Od sexu k nadvědomí. Autor: Osho. A predtým Tantra. Autor: André Van Lysebeth. Tantra je odnož jogy, zaoberajúca sa špeciálnym duchovným rozvojom a osobitnou cestou k tzv. osvieteniu, oslobodeniu od lipnutia na čomkoľvek a komkoľvek. Niektoré myšlienky nájdete aj tu.
A niečo vlastné? Virtuálna kniha Vzťahy s verejnosťou, ktorú ste láskavo publikovali na svojej web stránke, priebežne dopĺňam. Samozrejme, v rámci svojich časových možností. Na ňu nadväzuje sústavné vyberanie praktických príkladov na špeciálnych stránkach Facebooku, prepojených na Twitter a LinkedIn:
– Praktický marketing – Practical Marketing
– Vzťahy s verejnosťou – Public Relations
– Najlepšie reklamy – The Best Ads
Všimol som si, že symbol slnečníc používate ako značku v osobnom marketingu. Prečo práve slnečnice? Čo majú vyjadrovať? A čo je pre Vás v živote to najdôležitejšie? A prečo?
Slnečnica, „slnečník“, sunflower – to je živý symbol života, slnka, tepla, svetla a dobra. Otáča sa za svojím zdrojom a zrkadlí ho ďalej. Vyžaruje pozitívnu energiu na všetko a všetkých okolo.
Venujete sa aj meditácii a joge. Prečo? Viete naším čitateľom dať návod na vašu obľúbenú krátku rozcvičku, pre získanie novej energie do druhej polovice dňa?
Len vedomý život je skutočný život. Joga a meditácia sú dve stránky toho istého – oslobodzovania sa od lipnutia na javoch a snoch. Sú to cesty k prijatiu všetkého takého, aké to je. Bez hodnotenia – Just Watch! Po prekonaní týchto bariér človek voľne pláva životom, splýva s ním a koná najlepšie, ako je to len v danej situácii možné.
Na účinnú, krátku relaxáciu s názvom Šéfovská zostava kedykoľvek a kdekoľvek môže poslúžiť tento návod.
Ako relaxujete po práci? Čo máte rád? Trávite čas v prírode? Plávate? Bicyklujete?
Keď som mával viacej času, chodieval som plávať, bicyklovať, rezko kráčať s paličkami – tzv. Nordic walking – severská chôdza. V zime som sa túlaval na lyžiach. V súčasnosti cvičievam jogu doma, tam aj posilňujem, trénujem na stacionárnom bicykli, atď. Ak môžem, všade chodím pešo a nepoužívam výťah.
pán Žáry, je na Vás nejaký kontakt, e-mail adresa, na ktorej by Vás mohli naši čitatelia zastihnúť? Mohli by sa napríklad stať aj fanúšikmi Vašej skupiny na facebooku – „Vzťahy s verejnosťou – Public Relations“ – a zostať tak s Vami v kontakte. Rozhovor by, už s nimi individuálne, mohol pokračovať i naďalej! Čo Vy na to!? 🙂
Súhlasím a ďakujem za túto možnosť dať svetu vedieť o mojich projektoch a pohľadoch. Adresa: zary@internet.sk.
Ďakujem za rozhovor
a doplním, že osobná web stránka pána Žáryho je www.zary.sk
Marián Luha
– rozhovor vznikol v apríli 2013
