Informáciu o plánoch Igora Matoviča priniesli 4. marca Aktuality.sk. „Líder OĽaNO na dnešných rokovaniach predostiera potenciálnym koaličným partnerom návrh zapojiť investigatívnych novinárov do takzvanej protikorupčnej jednotky. Podľa Matoviča by investigatívni novinári mali dohliadať na prácu politikov. V praxi by malo ísť fond pre investigatívnych novinárov, ktorí chce financovať miliónmi eur. S nápadom už súhlasil Boris Kollár zo Sme rodina. Matoviča ešte čaká rokovanie s lídrom SaS Richardom Sulíkom a exprezidentom Andrejom Kiskom zo strany Za ľudí,“ uviedli Aktuality.sk.
„Zvažujem vytvoriť fond pre investigatívnu žurnalistiku, ktorý by mohol byť napríklad pomenovaný po Jánovi Kuciakovi. V rozsahu nejakého zlomku percenta z HDP, ktorý by bol pevne definovaný, kde by média mohli financovať túto náročnú činnosť,“ uviedol podľa Aktuality.sk Igor Matovič.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ale už existuje, vzniklo už vo februári 2019. Založili ho novinári Zuzana Petková, dlhoročná investigatívna novinárka a riaditeľka nadácie Zastavme korupciu, Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk a Arpád Soltész, komentátor portálu Noviny.sk.
„Ďakujeme, že na nás Igor Matovič myslí, ale my si neprosíme. Kam dlhodobo vedie veľkorysá štátna podpora nezávislých médií, si môžete pozrieť v Maďarsku… Predstava, že by sa mali z novinárov stať lovci odmien, je pomerne temná. Ak odhliadneme od toho, že by to bolo hrubo neetické, časom by to úplne deformovalo prácu médií. Začali by postupne vyhľadávať „lukratívne“ kauzy, ktoré však nemusia byť nutne najzávažnejšie. Pretože ukradnutý milión eur nie je ani zďaleka taký zlý, ako povedzme týranie detí alebo dôchodcov v nejakom zariadení,“ reagovalo 4. marca Investigatívne centrum Jána Kuciaka na Matovičovu aktivitu.
„My veríme v novinársku etiku, ktorá prijatie takejto formy podpory vylučuje. Ale budeme veľmi vďační, ak nový parlament zlepší legislatívne prostredie, aby sme mali lepší prístup k informáciám, aby sme dokázali účinnejšie chrániť naše zdroje a nemuseli čeliť neustálym osobným útokom a vyhrážkam. To by sme veľmi ocenili,“ dodalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Prečítajte si reakciu dlhoročného investigatívneho novinára Arpáda Soltésza: „Viem, že to nebude populárne ani medzi mnohými kolegami, ale ak nám chce Igor Matovič pomôcť, osobne by som sa prihováral za zákon, ktorý by novinárom pod hrozbou vysokých pokút (a v prípade hrubého porušenia so závažnými následkami aj väzenia) prikazoval zachovávať mlčanlivosť o svojich zdrojoch a doposiaľ nepublikovaných informáciách. Malo by to byť rovnako tvrdé a účinné ako v prípade advokátov a lekárov. Pretože prinajmenšom „Kočnerova knižnica“ nám veľmi jednoznačne ukazuje, že si musíme dôkladne poupratovať aj vo vlastných radoch a toto by bola zo strany štátu účinná systémová pomoc,“ uviedol Soltész.
Marek Vagovič, šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk reagoval: „Igor Matovič navrhuje zriadiť fond na podporu investigatívnej žurnalistiky. Nemyslím si, že je za tým zlý úmysel. Napokon, niečo podobné navrhoval v parlamente – krátko po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – aj poslanec Miroslav Beblavý a nikto ho za to nekritizoval. No keďže jedným z kľúčových pilierov poctivých médií je ich nezávislosť, nepovažujem za vhodné prijímať akúkoľvek finančnú podporu od štátu/vlády. Teraz, v minulosti ani v budúcnosti. Je to principiálna vec – a zároveň aj riziko, že by sme si na seba uplietli bič, ktorý by mohol znížiť našu dôveryhodnosť v očiach verejnosti“.
„Novinári totiž nemajú také technické možnosti pri odhaľovaní protispoločenskej činnosti ako polícia, prokuratúra či súdy. Môžu upozorňovať na netransparentné konanie – a aj to celé roky svedomito robia – v mori korupcie a pochybných kšeftov s politickým pozadím je to však len kvapka v mori. Ak by im niečo uniklo – alebo by nejaký prípad nezverejnili, pretože by ho nevedeli preukázať – konšpirátori by ich okamžite upodozrievali, že si ich kúpila vláda, ktorej týmto spôsobom kryjú chrbát. Nechceme byť skrátka figovým listom – chceme byť aj naďalej nespochybniteľným strážnym psom. Od politikov, ktorí dostali v týchto voľbách dôveru verejnosti, preto očakávam úplne iné veci. V prvom rade to, že štát poskytne ochranu investigatívnym novinárom aj bežným ľuďom, keď pôjdu tvrdo po krku mafii a oligarchom. Že politici si z nás neurobia terč ako predchádzajúca vládna garnitúra, ktorá nesie nepriamu zodpovednosť za vraždu Jána a Martiny. A že budú dôsledne dodržiavať infozákon, odpovedať na naše otázky a vyvodzovať zodpovednosť aj pri najmenšom podozrení z korupcie a klientelizmu,“ doplnil Vagovič.
Šéfredaktor Aktuality.sk Ján Bárdy reagoval: „Nápad Igora Matoviča vytvoriť fond na podporu investigatívnej žurnalistiky a naliať tam 10 miliónov eur nie je zrejme myslený zle, ale slovenská žurnalistika nepotrebuje vládny/štátny fond. Potrebujeme funkčný a moderný novinársky zákon, politikov, ktorí nám odpovedajú na naše otázky, ktorí neútočia na novinárov a médiá, ktorí rešpektujú infozákon a vytvárajú prostredie, v ktorom môžeme slobobne vykonávať svoju prácu“.
„My budeme politikov kontrolovať aj bez tohto fondu. Treba odpolitizovať RTVS, aby sa v tejto inštitúcii robila profesionálna žurnalistika, nie insitná agitácia pre vybrané politické strany a politikov. Potrebujeme, aby vláda a ministerstvá urobili ráznu a dôslednú kontrolu nákupu mediálneho priestoru na propagáciu EU fondov, pretože máme vážne podozrenie, že časť médií nenapĺňala podmienky zmlúv, teda, že išlo o korumpovanie “spriaznených” médií, resp. dohody medzi ministerskými úradníkmi a vybranými médiami. Ďakujeme Igorovi Matovičovi za zrejme dobrý úmysel, ale namiesto fondu uvítame vytvorenie prostredia, v ktorom budeme môcť robiť našu prácu bez toho, aby z nás útoky politikov robili terče nenávistných atakov. Toto je odkaz #AllForJan,“ doplnil Peter Bárdy, šéfredaktor Aktuality.sk.
Adam Valček, investigatívny reportér SME.sk Adam Valček reagoval: „Igor Matovič a Boris Kollár ohlásili, že do štátneho fondu na podporu vyšetrovacej novinárčiny chcú napumpovať 10 miliónov eur ročne, aby novinári ešte detailnejšie kontrolovali obchody ministerstiev a verejných podnikov. Pretože to hovoria predsedovia dvoch najsilnejších strán budúcej koalície, tak to pravdepodobne aj zrealizujú. Takže to je asi 300 novinárov s cenou práce 2700 eur, teda 1500 eur v čistom. Taký plat má na Slovensku iba malá skupina novinárov. Pri cene práce 1600 eur, kde to vychádza v čistom bežnejších 900 eur, to je armáda 520 novinárov.“
„Pre predstavu, vydavateľstvo Petit Press, ktoré vydáva denník SME a veľkú sieť regionálnych týždenníkov malo 339 zamestnancov (vrátane obchodníkov, manažérov, tlačiarov a iného personálu), News and Media Holding (Plus 7 dní, Trend, Plus 1 deň a ďalšie) 286 zamestnancov (údaje k 31. 12. 2018).
V rokoch 2016 a 2017 som bol členom pracovnej skupiny, ktorá pripravovala novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. K výslednému návrhu novely prišlo 794 pripomienok – novinári a aktivisti žiadali ešte otvorenejšie právo na informácie, verejné podniky, ich dodávatelia a ich lobisti naopak uzavretejšie.
Tie štyri roky už zákon spí na ministerstve, nikto nemá odvahu ho presadiť, pretože odpor verejných podnikov a záujmových skupín v ňom je obrovský. Ale o tom sa teraz nerozpráva, hoci by novela priniesla efektívnejšiu verejnú kontrolu ministerstiev všetkými, nielen novinármi. Radšej sa povie – 10 miliónov eur, pretože to vyzerá lepšie a asi je to zrozumiteľnejšie ako tam nejaký zložitý infozákon.
Informácie poukazovali na pretrvávajúce snahy záujmových skupín participovať na realizácii projektov financovaných (z eurofondov) s tým spojené riziko manipulácie procesu verejného obstarávania v prospech týchto skupín. V tejto súvislosti boli príslušným štátnym orgánom zaslané informácie o viacerých podnikateľoch, ktorí údajne prostredníctvom svojich kontaktov na štátnych úradníkov a zástupcov samosprávy zabezpečovali schvaľovanie (eurofondov) na dohodnuté obecné projekty a tiež vybavovali netransparentné udeľovanie zákaziek na realizáciu týchto projektov vopred určeným firmám,“ toto sa píše v neutajovanej časti výročnej správy SIS za rok 2018. V tej utajovanej časti sú aj názvy firiem a konkrétne schémy.
Čiže niekto to kontroluje, informácie sú zhromaždené, niekto to polícii posiela, ale nič sa nedeje. V roku 2015 sme s Martinom Dubécim a Katarínou Batkovou organizovali hromadnú pripomienku za lepší, progresívnejší, návrh zákona o tajných službách. Napríklad sme žiadali, aby bolo verejne dosledovateľné, ako polícia naložila s utajovanými podnetmi, ktoré jej takto SIS poslala. Zákon už päť rokov spí na ministerstve vnútra, pretože nikto nemá odvahu ho presadiť,“ uviedol Adam Valček.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME reagovala: „Investigatívni novinári už teraz dohliadajú na verejné obstarávania, tok verejných zdrojov a na fungovanie moci. Prvý zásadný posun bude, ak ich premiér tejto krajiny nebude nazývať: protislovenské prostitútky, slizké hady, idioti, žoldnieri Sorosa alebo zapredanci. A to ani vtedy, ak napríklad začnú rozoberať mafiánsku minulosť koaličného partnera alebo pripomenú nezrovnalosti medzi jeho vyjadreniami a skutočnosťou. Vláda nemá platiť investigatívnych novinárov. Má ich nechať slobodne pracovať a ochrániť ich, ak na nich niekto útočí, nebodaj ich niekto chce zabiť. A potom má reagovať na ich zistenia. Snáď mi bude odpustené, ak v regióne, kde Orbán stvoril KESMU, som z podobných iniciatív nervózna,“ uviedla Balogová.
Na Matoviča reagovala i Asociácia na ochranu novinárskej etiky v SR, prostredníctvom Mariana Zimu, predsedu Zboru zástupcov: „Asociácia na ochranu novinárskej etiky, ktorá v sebe združuje najvýznamnejšie profesijné zoskupenia z oblasti printových a digitálnych médií a je strešnou organizáciou pre fungovanie nezávislej Tlačovo-digitálnej rady, chápe iniciatívu budúceho premiéra Igora Matoviča ako prejav zmeny prístupu k novinárskej obci zo strany budúcej vlády. Novinári by už konečne nemali byť zo strany štátnych orgánov vnímaní ako nepriatelia platení zo zahraničia.
Na druhej strane, navrhovaná iniciatíva by mohla byť v svojich dôsledkoch riskantným a nesystémovým riešením problémov, ktoré má slovenská mediálna sféra. Na ministerstve kultúry napríklad už viac ako rok „leží” nedokončený návrh novej mediálnej legislatívy, ktorej príprave predstavitelia vydavateľov i mediálni právni experti venovali veľa času a energie, bohužiaľ, zatiaľ bez výsledku.
V rámci nej sú rozpracované aj témy ako ochrana zdroja, či ďalšie právne aspekty nevyhnutné pre fungovanie investigatívnej žurnalistiky. Otázkou blízkej budúcnosti v zmysle odporúčaní EÚ je aj ďalšia integrácia slovenských médií v otázke samoregulácie, vrátane tých audiovizuálnych. Považujeme preto za užitočnejšie, aby sa podobné, zrejme aj dobre mienené iniciatívy uskutočňovali na základe poznania skutočných problémov a potrieb slovenských médií a novinárov, vrátane tých „investigatívnych”,“ uviedol Zima.
