Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku nezadržateľne rastie. V roku 2020 takmer polovica skončila na skládkach, 44 % sa podarilo recyklovať alebo kompostovať. Avšak iba 8 % smetí bolo premenených na elektrinu alebo teplo.
Podľa odborníkov ide pritom o ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako jeho skládkovanie. V nakladaní s odpadom tak za vyspelou Európou výrazne zaostávame. Čo by malo Slovensko urobiť na ceste k cirkulárnej ekonomike a ako by sa v budúcnosti mohlo vyhnúť skládkovaniu nerecyklovateľných smetí? Tejto problematike sa v aktuálnej analýze venovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
V ANALÝZE SA DOZVIETE:
- Koľko komunálneho odpadu vytvárame a kde končí?
- Prečo v nakladaní s odpadom výrazne zaostávame za vyspelou Európou?
- Splníme ciele EÚ a dokážeme v roku 2035 skládkovať iba 10 % komunálneho odpadu?
- A čo by malo Slovensko urobiť, aby sa stalo cirkulárnou ekonomikou?
Produkciu komunálneho odpadu nezastavila ani pandémia. V roku 2020 sme na Slovensku vyprodukovali 2,43 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kg smetí. Vlani tak Slováci vytvorili o 2,71 % viac komunálneho odpadu ako v roku 2019, za uplynulé desaťročie bol dokonca zaznamenaný nárast o vyše tretinu. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).
Vyššia úroveň odpadového hospodárstva spočíva v kombinácii materiálového a energetického zhodnocovania odpadu. Za vyspelou Európou výrazne zaostávame
Podľa ŠÚ SR sme v roku 2020 zrecyklovali 43,7 % komunálneho odpadu. Inými slovami, z odpadu, ktorý vytvorili slovenské domácnosti, skončilo 43,7 % vo farebných kontajneroch na triedený odpad či v komposte.
Zvyšok putoval do čiernych kontajnerov na zmesový odpad, ktorý končí buď na skládke, alebo sa z neho vyrobí elektrina a teplo v zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO).
V zariadeniach ZEVO, ktoré sú odborníkmi považované za jednoznačne ekologickejšiu možnosť ako skládkovanie, sa zhodnotilo 8 % komunálneho odpadu. Podstatne väčšia časť odpadu, až 48,4 %, skončila bez ďalšieho úžitku na skládkach.
Tento stav je spôsobený nedostupnosťou zariadení ZEVO, keďže momentálne sa na Slovensku nachádzajú iba dve – v Bratislave a v Košiciach. Ide o výrazný nepomer oproti vyspelým krajinám EÚ, kde je skládkovanie buď zo zákona zakázané alebo je iba minimálne a odpad sa vo významnej miere recykluje a energeticky zhodnocuje v ZEVO podľa zásady „Recykluj čo sa dá a zvyšok premeň na energiu“.
Aký je vzťah recyklácie a energetického zhodnocovania v ZEVO?
Vo verejnosti sa občas objavujú názory, že energetické zhodnocovanie odpadu nemotivuje ku kompostovaniu alebo recyklácii. Tieto názory najnovšie vyvracajú dáta Eurostatu z vyspelých európskych ekonomík.
V krajinách EÚ, kde popri triedenom zbere existuje aj ZEVO, je úroveň kultúry nakladania s odpadmi podstatne vyššia. Obyvatelia viac separujú, viac sa v krajine recykluje, ale predovšetkým sa minimum odpadu zneškodňuje na skládkach.
Dobrým príkladom sú Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Belgicko či severské krajiny. V týchto ekonomikách sa skládkuje často iba 1 – 2 % z celkového množstva komunálneho odpadu. Tieto krajiny sa zároveň vyznačujú bohatou sieťou zariadení ZEVO. Podľa najaktuálnejších údajov organizácie CEWEP (Organization of European Waste-to-Energy Plants) existuje v Nemecku až 96 zariadení ZEVO, v Belgicku 17, v Holandsku 12 a v Rakúsku sa odpad premieňa na elektrinu a teplo v 11 ZEVO. Vo Švédsku sa nachádza 37 zariadení, v Dánsku 26 a vo Fínsku 9.
Dôkazy, že energetické zhodnotenie odpadu ide ruka v ruke s materiálovým zhodnocovaním, máme aj na Slovensku. Ide o Bratislavu a Košice, ktoré sa odlišujú od iných krajských miest existenciou ZEVO, uvedených do prevádzky v roku 1978, resp. 1991 a následne modernizovaných na vysokú technologickú a ekologickú úroveň požadovanú Európskou úniou.
Potvrdzuje to aj aktuálna štúdia (z augusta 2021), ktorú zverejnil tím odborníkov z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) pod názvom „Analýza stavu odpadového hospodárstva a potenciál modelu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku“.
„Kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje. Dôvod? Vyššie povedomie ľudí o environmente, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, existencia zmysluplnejšieho využitia zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania“, zdôraznil dekan FBERG TUKE prof. Michal Cehlár, pod ktorého vedením štúdia vznikla.
Dokážeme v roku 2035 iba 10 % komunálneho odpadu skládkovať a 65 % recyklovať? A čo so zvyšným nerecyklovateľným odpadom?
Nie je žiadnym prekvapením, že slovenskí vedci a odborníci upozorňujú na zaostalosť aktuálneho systému odpadového hospodárstva na Slovensku a zároveň sa pýtajú: „Čo budeme na Slovensku každý rok robiť s miliónom ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu?“
Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu stanovuje pre rok 2035 dva ciele: recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a maximálne 10 % ukladať na skládkach. Pre Slovensko, vzhľadom na aktuálny, ale aj očakávaný vývoj, môže byť naplnenie týchto cieľov problematické.
Odhadujeme, že v roku 2035 bude na Slovensku pripadať na jedného obyvateľa 580 kg komunálneho odpadu. Celková produkcia komunálneho odpadu by tak mala dosiahnuť 3,1 mil. ton. O obdobných úrovniach produkcie komunálneho odpadu hovoria aj odhady odborníkov FBERG TUKE či Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).
Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, sa hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu bude pohybovať v rozpätí cca 1-1,5 milióna ton (tabuľka).
Ako bolo spomenuté vyššie, z celkového komunálneho odpadu bude môcť putovať na skládky maximálne 10 percent.
Otázkou zároveň zostáva, prečo vôbec skládkovať odpad, keď z neho môžeme vyrobiť elektrinu a teplo. Kapacity, ktoré by dokázali ročne energeticky zhodnotiť viac ako jeden milión ton odpadu na Slovensku ale nemáme, a to ani po zarátaní kapacity cementární.
Nakoľko ZEVO je aktuálne realitou iba v Bratislave a Košiciach. Na Slovensku tak existuje priestor na výstavbu približne piatich zariadení ZEVO, každé s ročnou kapacitou spracovania 100 000 – 150 000 ton nerecyklovateľného odpadu.
Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo pôjde o zariadenia určené výhradne pre spracovanie nerecyklovateľného komunálneho odpadu vytvoreného na Slovensku.
Čo odporúčajú odborníci, aby Slovensko zvládlo úspešne prechod na cirkulárnu ekonomiku?
- Eliminácia tvorby odpadu
- Podpora „re-use“ centier
- Kvalitný zber kuchynského bioodpadu
- Dobudovanie recyklačných kapacít na bioodpad
- Neodporúčajú navyšovanie skládkových kapacít
- Dobudovanie infraštruktúry zariadení ZEVO (rozšírením existujúcich kapacít v Bratislave a Košiciach a zároveň vybudovaním nových zariadení priamo v regiónoch s najvyššou produkciou komunálneho odpadu a najvyšším podielom skládkovania, teda v Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji)
Eva Sadovská
analytička WOOD & Company
Zdroj: Štúdia FBERG TUKE: „Analýza stavu odpadového hospodárstva a potenciál modelu cirkulárnej ekonomiky na Slovensku“
