1.2 C
Bratislava
utorok, 30. novembra 2021

Ako sa zmenilo nakupovanie od „Nežnej“? Pribudli obchody a na kúpu väčšiny tovarov stačí odpracovať kratší čas

Najčítanejšie

Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, čo sa v prípade obchodu, nákupov ale i cien tovarov a služieb za vyše tri desaťročia zmenilo najviac.

V ANALÝZE SA DOZVIETE:

  • Akými zmenami si prešli obchody, ale i nákupné správanie spotrebiteľov za posledné tri dekády?
  • Môžeme si zo svojich platov dovoliť viac tovarov a služieb ako kedysi?
  • Na kúpu ktorých tovarov musia Slováci odpracovať kratší alebo dlhší čas ako v roku 1989?

Predajná plocha obchodov je štvornásobne väčšia ako kedysi vďaka nákupným centrám

V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2019 predajná plocha obchodov 3,74 mil. štvorcových metrov.

Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.

Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie.

Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov – zábavy, kultúry či gastronómie, a to všetko takpovediac pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.

Z platov si môžeme dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako kedysi

Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008.

Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 – 40 % viac ako v roku 1989.

V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred desiatich rokov.

Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 % (počas lockdownu v prvej tretine roka 2021).

Na kúpu väčšiny potravín, oblečenia či techniky nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako v roku 1989

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2021 na úrovni 1 163 EUR) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.

Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko markantné.

Na kúpu chleba dnes ale musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 8-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor.

Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.

Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.

Vyššia dostupnosť tovarov a služieb ale nie je iba výsledkom rastúcich nominálnych miezd, ale i väčšej konkurencie na trhu, zlepšenej efektivity výroby alebo vyššej dostupnosti globálnych značiek a reťazcov, ktoré si môžu dovoliť produkovať a ponúkať lacnejšie výrobky vďaka úspore z rozsahu.


Obchody už nie sú iba o tovaroch. Slováci chcú popri nakupovaní i zážitok

Nákupné správanie Slovákov a dostupnosť obchodov či tovarov tak prešli za posledných 30 rokov výraznými zmenami. Okrem vyššie spomenutých faktov majú dnes Slováci možnosť nakupovať online, nakoľko e-shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne.

Z nakupovania chcú mať zákazníci zážitok a nielen mechanicky hádzať tovary do nákupných košíkov alebo vozíkov. Obchodné centrá sa stali zároveň nielen miestom pre nákupy.

Podľa výsledkov septembrového prieskumu DATAMAR a MNFORCE až 43 % Bratislavčanov navštevuje „shoppingy“ kvôli stravovaniu, 39 % kvôli zábave a relaxu a 27 % kvôli príležitosti stretnúť sa s priateľmi.

Fenoménom nie je už ani tzv. nákupná turistika do okolitých krajín, ktorú ale v súčasnosti čiastočne stopla pandémia.

Čoraz viac sa zároveň kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu.

Eva Sadovská
analytička WOOD & Company

- Advertisement -spot_img

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Advertisement -spot_img

Aktuálne