Zuzana Petková je riaditeľkou Nadácie Zastavme korupciu, ktorá bojuje proti korupcii na Slovensku. Predtým pôsobila ako reportérka a zástupkyňa šéfredaktora týždenníka Trend.

Pracovala aj v denníkoch Pravda, Hospodárske noviny a SME. Na poste riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu pôsobí od leta 2018.

Za svoje články v oblasti investigatívnej žurnalistiky získala trikrát prestížne ocenenie Novinárska cena, ktorú už niekoľko rokov vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti.

Korupcia je na Slovensku obrovským problémom. Kauzy vychádzajú na svetlo jedna za druhou. Je desivé pomyslieť na to, o koľkých ešte ani nevieme. Z Vášho pohľadu, ako by ste zhodnotili túto nelichotivú situáciu?

Omnoho väčší problém ako kauzy vnímam skutočnosť, že sa s nimi spoločnosť a štát nedokáže vysporiadať. Korupciu môžeme potláčať, ale zrejme sa ju nikdy nepodarí celkom zničiť.

Na Slovensku však v posledných rokoch polícia, prokuratúra a súdy nepostupovali efektívne voči páchateľom vysokej korupcie. Špecializovaný trestný súd sa zaoberal prípadmi, kedy si za fľašu koňaku alebo 20 eur ľudia vybavovali prednostné termíny u lekárov, ale rozsudok voči vysokopostaveným verejným činiteľom padol len jeden.

Za nástenkový tender boli odsúdení dvaja ministri, nominanti SNS. Myslím si, že je to málo. Navyše v samotnom rozhodnutí sudca konštatuje, že ak by polícia a prokuratúra robila, čo má, trestne stíhaný mohol byť aj ten, kto z celého tendra profitoval, nielen jeho bábky.

NAKA, ktorá má fungovať ako elitná zložka polície, namiesto toho, aby stíhala vysokú korupciu čelí podozreniam, že v minulosti pracovala pre oligarchov a v prospech tých, čo vytvárali korupčný systém. Ako inak si má verejnosť vysvetliť, že hromadne lustrovala práve novinárov, ktorí na korupciu upozorňovali?

Je vôbec možné túto situáciu zvrátiť? Sú ľudia na Slovensku vôbec schopní a dostatočne vyspelí či uvedomelí, aby dokázali bojovať proti korupcii, ktorá je na Slovensku tak pevne zakorenená?

Zuzana Petková (zdroj foto: Z.P.)

Myslím si, že situácia sa zlepšuje pokiaľ ide o takzvanú malú korupciu. Dokazujú to aj viaceré prieskumy, napríklad posledný, ktorý si nechala spraviť TIS.

Bežní občania si už začínajú uvedomovať zvrátenosť systému, na aký sme boli zvyknutí za socializmu, kedy bol nedostatok tovaru a ten sa vybavoval cez známosti alebo za úplatu.

Bohužiaľ, štatistiky ukazujú, že si Slovensko nevie poradiť s veľkou korupciou pri štátnych tendroch, kde sa stráca najviac peňazí. Toto sa dá zlepšiť len reformou polície a prokuratúry.

Som veľmi zvedavá, či zastupujúci policajný prezident Milan Lučanský, ktorý sa hlási o túto funkciu nastálo, dodrží svoje sľuby a zreformuje NAKA tak, aby nepodliehala žiadny tlakom a vyšetrovala nezávisle.

Zatiaľ sa zdá, že si postupne NAKA začína robiť svoju prácu a má výsledky, či už ide o vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ale aj ekonomických trestných činov vplyvných podnikateľov Ladislava Bašternáka a Mariána Kočnera. Otázka je, či tento “drive” vydrží.

Okrem toho s bojom proti korupcii súvisí aj strach. Strach ľudí niečo proti nej podniknúť.

Áno, pretože oznamovatelia korupcie čelia mnohým tlakom. Ak nahlásia korupciu na pracovisku, stávajú sa obeťami šikany nadriadených alebo nedôvery zo strany svojich kolegov.

Tí sa na nich pozerajú ako na nepriateľov, je to prirodzená reakcia, keďže sami nemali odvahu postaviť sa proti zlu. Treba týmto oznamovateľom pomáhať, aj preto podporujeme vznik nového Úradu na ochranu oznamovateľov.

Ak bude mať dobré vedenie, bude oznamovateľov nielen zastupovať, poskytovať im právnu pomoc, ale tiež sa bude môcť informovať, ako polícia rieši ich podania.

Pre oznamovateľov je totiž veľmi dôležité, aby vedeli, že sa nevystavili problémom zbytočne, ale zaslúžili sa o potrestanie páchateľov alebo nápravu tam, kde systém zlyháva.

Akú úlohu v boji proti korupcii zohráva žurnalistika, respektíve akú úlohu by mala zohrávať?

Kontrolnú. Môže odhaľovať nielen samotnú korupciu, ale najmä kontrolovať kroky orgánov, ktoré by ju mali riešiť. Za dôležité považujem, aby novinári doťahovali kauzy do konca a informovali aj s odstupom rokov, ako skončili ich aktéri.

Čitatelia sú totiž často frustrovaní z toho, koľko korupčných káuz sa udeje, ale nedočkajú sa koncovky.

Mediálne trendy a prostredie sa za posledné roky podstatne zmenili. Ako vnímate tieto zmeny?

Boli rýchle a bolo ich mnoho, na niektoré médiá nestihli včas zareagovať. V prvom rade, sa kvôli klesajúcim príjmom vydavateľstiev, zo Slovenska stiahli štandardné zahraničné vydavateľské domy, ktoré mali v mediálnom biznise históriu.

Nahradili ich slovenskí majitelia, ktorí doteraz podnikali v iných segmentoch a preto si myslím, že skupovaním titulov sledujú najmä posilnenie svojho podnikateľského vplyvu, snahu ovládnuť trh a formovať verejnú mienku. Kľúčovými hráčmi sa stali finančné skupiny Penta a J&T.

Spoplatnenie tradičných webov zase dopomohlo k tomu, že ľudia začali vyhľadávať iné zdroje informácií, ktoré sú zdarma. Často ide o takzvané “alternatívne” médiá, ktorých obsah netvoria profesionálni žurnalisti a síce nestojí veľa, ale pracujú aj s neoverenými informáciami.

Spolu s rozšírením používania sociálnych sietí tak tradičné média čelia novým výzvam, ako sa presadiť kvalitnými správami proti ľahko dostupným často neovereným správam a hoaxom.

Ja som ale optimista a verím, že ľudia v dobe informačného zmätku začnú postupne znovu vyhľadávať kvalitné informácie, na ktoré sa budú vedieť spoľahnúť.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu