2.9 C
Bratislava
pondelok, 6. decembra 2021

Výdavky za odpad: Vieme, ktoré krajské mestá ich majú najvyššie. Už v najbližších rokoch sa poradie výrazne zmení

Najčítanejšie

Na Slovensku produkujeme z roka na rok viac komunálneho odpadu. Samosprávy tak každoročne vynakladajú nemalé finančné prostriedky na zabezpečenie zberu, zvozu a likvidácie smetí. Výdavky miest závisia nielen od množstva vytvoreného odpadu, ale aj od miery jeho triedenia či spôsobu spracovania.

Až štvrtina z celkového komunálneho odpadu vzniká v osmičke krajských miest. V aktuálnej analýze sa preto Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na výšku výdavkov na odpadové hospodárstvo v jednotlivých krajských mestách SR.

V ANALÝZE SA DOZVIETE:

  • Ktoré krajské mestá míňajú najviac a ktoré najmenej na odpadové hospodárstvo?
  • Od čoho závisia náklady krajských miest na odpadové hospodárstvo?
  • A prečo čaká väčšinu samospráv v nasledujúcich rokoch výrazné zvyšovanie nákladov za odpad?

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,4 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Najväčšími producentmi smetí sú pritom krajské mestá, ktoré sa vyznačujú nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl.

Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Každá samospráva ročne musí zabezpečiť zber, zvoz a spracovanie desiatok tisíc ton smetí, čo ju pochopiteľne stojí nemalé finančné prostriedky.

Náklady miest na odpadové hospodárstvo závisia od množstva vyprodukovaného odpadu, od miery triedenia, ale aj od toho, či sa nerecyklovateľný odpad zneškodní na skládkach alebo energeticky zhodnotí v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Miera triedenia sa v jednotlivých krajských mestách pohybuje v rozpätí 29 – 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú iba Bratislava a Košice (a čiastočne aj Prešov), kde odpad končí v ZEVO.

V porovnaní so skládkovaním ide o ekologickejší spôsob nakladania s odpadmi, keďže jeho výsledkom je vyrobené teplo a elektrina. Len v Košiciach sa vďaka teplu vyrobenému z odpadu vykuruje približne 2400 domácností a produkuje elektrina pre takmer 20 000 domácností.

Najviac, v prepočte na obyvateľa, míňajú na odpadové hospodárstvo Trnava a Nitra.

zdroj: WOOD & Company

Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách SR predstavovala v roku 2020 úroveň 53,2 eur v prepočte na obyvateľa. Spomedzi krajských miest vykázalo najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo mesto Trnava a to 63,6 eur na osobu.

Nasledovala Nitra, ktorej úroveň ukazovateľa dosiahla 59,4 eur na obyvateľa. Hlavné mesto Bratislava evidovalo vlani výdavky na odpad na úrovni 56,8 eur na osobu.

Krajské mestá na východe krajiny – Košice a Prešov sa s 54,0 a 52,4 eur na hlavu najviac priblížili k priemeru za krajské mestá SR. Banská Bystrica vykázala 51,5 eur na hlavu. Najnižšie náklady evidovali v samosprávach Trenčín a Žilina, v ktorých výdavky na odpadové hospodárstvo dosiahli hodnoty 43,4 a 44,2 eur v prepočte na obyvateľa.

Pozn,: Výdavky krajských miest na odpadové hospodárstvo zahŕňajú bežné výdavky na odpadové hospodárstvo zo záverečných účtov miest zverejnených na ich webových stránkach za rok 2020 prepočítané na obyvateľa.

Samosprávam náklady na odpad narastú ak budú aj naďalej skládkovať. Mestá so ZEVO budú lacnejšie.

V posledných rokoch bolo zvyšovanie nákladov na odpadové hospodárstvo ovplyvňované najmä vyššími poplatkami pre Envirofond (v závislosti od miery triedenia) a taktiež zavádzaním triedeného zberu kuchynského biologického odpadu.

Vyššie uvedené poradie krajských miest sa v najbližších dvoch rokoch ale výrazne zmení. A to v súvislosti s ukladaním komunálneho odpadu na skládky, ktoré opäť zdražie. Náklady v mestách, v ktorých dominuje skládkovanie, sa stanú v prepočte na obyvateľa najvyššími.

Naopak mestá, ktoré svoj odpad energeticky zhodnocujú v ZEVO, budú patriť k najlacnejším. Hlavným dôvodom je zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku a z toho plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať.

Od roku 2023 má dôjsť k zosúladeniu slovenského Zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov.

Odhadujeme, že táto povinná úprava zvýši náklady miest na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 40 – 50 eur za tonu upravovaného odpadu, alebo o približne 20 eur na jedného obyvateľa.

To znamená, že mestá, ktoré dnes skládkujú s výdavkami 45 – 65 eur na obyvateľa môžu nákladovo narásť až na úroveň 65 – 85 eur na hlavu. Na druhej strane mestá ako Bratislava, Košice či Prešov, ktoré odpad zhodnocujú v ZEVO, túto povinnú úpravu nebudú musieť zavádzať a finančne znášať, teda ostanú na rovnakej alebo podobnej úrovni ako dnes a stanú sa najlacnejšími v nákladoch na obyvateľa.

Skládkovanie bude stále drahšie. Ktoré faktory budú ešte vplývať na rast nákladov?

Ďalšie zvyšovanie nákladov za skládkovanie, ktoré dnes nie je možné presnejšie špecifikovať, bude spojené s nárastom cien v dôsledku postupného znižovania kapacít skládok.

Ciele Európskej únie totiž jednotlivým krajinám prikazujú znížiť skládkovanie do roku 2035 maximálne na 10 % z celkového množstva komunálneho odpadu. V roku 2020 Slovensko skládkovalo ešte stále 48 % komunálneho odpadu.

Plánovaný pokles počtu skládok okrem iného spôsobí, že mestám a obciam narastú náklady spojené s prepravou odpadu, keďže odpadárske vozidlá budú musieť pri odvoze na skládku prekonávať dlhšie vzdialenosti.

V prípade energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO je situácia odlišná. Nakoľko do tejto formy nakladania s odpadom legislatíva nezasahuje, celkovú úroveň nákladov na energetické zhodnocovanie očakávame porovnateľnú ako v súčasnosti.

Ak teda bolo doteraz skládkovanie z pohľadu finančných nákladov na Slovensku dlhodobo najlacnejšou možnosťou nakladania s odpadom, už počas najbližších necelých 2 rokov tomu tak nebude.

Ktoré krajské mesto najekologickejšie nakladá s odpadom?

Napriek tomu, že v aktuálnom rebríčku výšky nákladov sa Košice nachádzajú uprostred, neodmysliteľne im patrí jedno prvenstvo. Najnižšiu uhlíkovú stopu, ktorá vzniká pri nakladaní s odpadom, majú spomedzi všetkých krajských miest práve Košice.

Metropola východného Slovenska sa od ostatných krajských miest odlišuje kombináciou recyklácie odpadov a energetického zhodnocovania nerecyklovateľného odpadu v ZEVO.

Ide o osvedčený prístup, ktorý je najviac rozšírený vo vyspelých krajinách Európy ako Fínsko, Dánsko, či Švédsko. Táto kombinácia so sebou prináša nielen ekologickejší prístup pri spracovaní odpadu, ale aj náhradu fosílnych palív pri výrobe energií.

Navyše skládkovanie, ktoré vo všeobecnosti zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, sa v Košiciach v oblasti komunálnych odpadov realizuje minimálne, podľa údajov za rok 2019 iba na úrovni 1%.

Eva Sadovská
analytička WOOD & Company

- Advertisement -spot_img

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Advertisement -spot_img

Aktuálne