„Žurnalistiku dnes nič neohrozuje, môže sa dobrovoľne ohroziť len sama sebou – znížením nárokov na kvalitu a profesionálnosť, uspokojením sa s povrchnosťou, morálnymi ústupkami a podobne,“ uviedol v rozhovore publicista, politický komentátor, teológ a vysokoškolský pedagóg Marián Balázs.
Majú podľa vášho názoru nové médiá vplyv na tradičnú žurnalistiku? Ak áno, aký?
Ak vychádzam z toho, že pod tradičnou žurnalistikou rozumiem poctivé reportáže, mienkotvorné komentáre, investigatívnu žurnalistiku, analytické články a tak ďalej, tak ak sa tzv. nové médiá chcú zaobísť bez takejto tradičnej žurnalistiky alebo ju vytláčajú na okraj ako niečo nepotrebné, tak potom aj vyzerajú.
No sú aj internetové noviny, resp. spravodajské portály, ktoré pracujú s tradičnou žurnalistikou rovnako ako tlačové médiá. Určitý vplyv nových médií na mediálne prostredie je daný už tým, že je tu viac konkurenčných produktov pri rovnakom počte potenciálnych konzumentov.
To by malo nútiť tzv. tradičnú žurnalistiku k ešte väčšej profesionálnosti. V tomto zmysle by vplyv tzv. nových médií na tradičnú žurnalistiku mohol byť pozitívny – v zmysle prirodzeného nútenia tzv. tradičnej žurnalistiky k ešte väčšej profesionálnosti a kvalite.
Ako si zvykáte na myšlienku, že jedného dňa pravdepodobne prestanú existovať tlačené médiá? Pripúšťate si vôbec túto možnosť?
Nevidím najmenší dôvod pre takéto úvahy. Stalo sa módou hovoriť o začiatku konca tlačených médií, najmä v zrkadle nástupu nových technológií či poklesu nákladov alebo aj zániku niektorých novín a časopisov. Lenže katastrofické scenáre sú mylné.
Trh sa prečisťuje. Čitatelia si viac vyberajú, čo si kúpia, čo naozaj chcú. Pravidelné čítanie tlačených médií bude zrejme záležitosťou užšieho publika než v minulosti, čo znamená, že zo strany médií pôjde o vytváranie verného publika.
Veľkosti tohto verného publika sa tlačené médiá postupne prispôsobia. V tejto realite budú musieť nájsť nový fungujúci ekonomický model.
Prečistením trhu a existenciou nových technológií budú pritom nútené aj k vyššej kvalite, väčšej profesionálnosti a väčšej atraktívnosti. Za takýchto okolností môžu tlačené médiá dokonca zažiť renesanciu.
Čo podľa vás ohrozuje žurnalistiku? Ako vnímate mediálnu kultúru na Slovensku? Čo ju podľa vášho názoru determinuje?
Žurnalistiku dnes nič neohrozuje, môže sa dobrovoľne ohroziť len sama sebou – znížením nárokov na kvalitu a profesionálnosť, uspokojením sa s povrchnosťou, morálnymi ústupkami a podobne.
Nemyslite si, že žurnalistiku na Slovensku ohrozujú oligarchovia z finančných skupín? Pôsobenie skupiny Penta na mediálnom trhu, alebo skupiny J&T, či Agrofertu Andreja Babiša, ale i Antona Zajaca zo spoločnosti ESET, ktorý financoval vznik denníka N a dokonca i vznik politickej strany Progresívne Slovensko?
Opakujem, žurnalistiku nemôže zvonku ohroziť nič, ak sa samotní žurnalisti nevzdajú vlastných nárokov na profesionálnosť svojej práce. Ale vieme a vidíme, že takto ideálne to, žiaľ, nefunguje. Neredukujme však tlaky na médiá len na oligarchov či finančné skupiny.
Pamätáte si, ako minister Kaliňák inštruoval novinárku Pravdy? To nebolo o oligarchoch ani o finančných skupinách, aj keď v konečnom dôsledku mohlo ísť, samozrejme, aj o ich záujmy.
Isto si pamätáte aj to, keď v prezidentskej kampani Robert Fico spájal Andreja Kisku so scientológiou a verejnoprávna televízia pod vedením pána Miku okamžite zaradila film o scientológii, samozrejme taký, ktorý vyznel negatívne a teda v kampani mohol pomôcť Robertovi Ficovi a uškodiť Andrejovi Kiskovi. Takéto ovplyvňovanie kampane by malo byť vo verejnoprávnej televízii z hľadiska profesionálnosti a etiky neprípustné.
Ale späť k Vašej otázke. Vstup oligarchov a finančných skupín do mediálneho priestoru vždy vyvoláva odôvodnené pochybnosti. A oni to, pochopiteľne, nerobia len tak z rozmaru.
V mnohých prípadoch sa takéto vlastnícke zázemie naozaj odráža v spôsoboch a výstupoch daných médií. Stačí sa pozrieť na príklad Česka a Babišom kontrolovaných novín, tam je to priam ako výkladná skriňa takéhoto podriadenia žurnalistiky politickým či iným záujmom vlastníckeho zázemia.
Alebo keď TV Prima prinášala správy a reportáže o migrantoch jednostranne tak, ako to vyhovovalo prezidentovi Zemanovi. Alebo slovenská TA3, ktorá sa dlhodobo správa priam ako reklamná agentúra Smeru a od istého času robí nadprácu aj pre Andreja Danka, ktorému nie tak dávno evidentne pomohla dostať SNS späť nad čiaru.
Súkromné médiá sú biznis a ak sa v jednom vlastníckom prostredí stretávajú ekonomické záujmy s politickými, je to dôvod na otázky a pochybnosti a na kritickejší pohľad na fungovanie takýchto médií.
archívny rozhovor, zdroj: Mediahub.sk, október 2017
