Monika Luknárová (zdroj foto: archív M. Luknárová)

Dnes si predstavíme Račanku Mgr. Moniku Luknárovú, ktorá vyrastala v Krasňanoch, kde absolvovala na Hubeného ulici ZŠ a gymnázium. Magisterské štúdium úspešne zakončila na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Starej Rači žije už 35 rokov a z toho 25 rokov bola zamestnaná na Miestnom úrade. Je spoluzakladateľkou Račianskeho muzeálneho spolku.

Monika Luknárová je poslankyňou mestskej časti Bratislava-Rača, v roku 2018 kandidovala za starostku ale aj poslankyňu a celkovo získala až 3776 hlasov. Bola protikandidátkou Michala Drotována, ktorý sa stal starostom Rače so ziskom 3889 hlasov, na druhom mieste pri voľbe starostu skončil bývalý starosta Peter Pilinský, ktorý získal 3460 hlasov a na tretom mieste sa umiestnila Monika Luknárová, so ziskom 1600 hlasov.

Monika Luknárová zároveň získala najväčší počet 2176 hlasov z kandidátov na poslancov. Druhý najvyšší počet hlasov získal vinár Miloš Maťúš s počtom 2126 hlasov a Ján Polakovič s počtom 1860 hlasov, z iniciatívny Spoločný Cieľ.

Aké sú pozitívne a aké negatívne stránky života v mestskej časti Rača?

Monika Luknárová: Pozitívom je určite jedinečná poloha v dotyku s prírodou a zároveň aj blízkosť mesta. Preto je vyhľadávanou lokalitou pre novousadlíkov, ktorí racionálne vyhodnotili potenciál územia.

Rača sa rozrastá a je mi ľúto, že nevyužíva svoje možnosti. Stáva sa v posledných rokoch skôr spálňou a ubytovňou. Je tu deficit služieb a aj mládež kvôli zábave a iným aktivitám často navštevuje radšej iné mestské časti.

Bola by som veľmi rada, keby sa podarilo skĺbiť potreby a požiadavky rozrastajúcej sa novej komunity s pôvodnou. Aby sa vzájomne obohacovali a zároveň boli spoločne hrdí na to, kde žijú. Aby jedinečné špecifiká Rače boli zachované pre ďalšie generácie.

Kedy ste sa rozhodli venovať komunálnej politike a prečo?

Bolo to spontánne rozhodnutie v roku 2014, kedy som ako dlhoročná zamestnankyňa úradu cítila, že z pozície referentky nemám možnosť čokoľvek v rámci fungovania úradu alebo MČ pozitívne ovplyvniť.

Mala som chuť pracovať a nápady, ktoré som mala ,,na stole“. Navyše som sa stretla s bossingom. Bolo to ešte pred voľbami a ja som sa rozhodla dať po 25-tich rokoch výpoveď. Vedela som, že na úrade už nemôžem dlhšie zostať, ale zároveň som si nevedela predstaviť, že by som nejakým spôsobom pre Raču nepracovala.

Čo sa za ten čas podarilo a čo by ste spravili inak?

Môj muž hovorieva, že sa nedokážem predať, lebo zabúdam na svoje individuálne úspechy a ak aj nezabudnem, prezentujem ich ako kolektívne. A viac sa sústredím na to, čo sa ešte nepodarilo, čo by som ešte chcela urobiť. Myslím si, že tak je to v poriadku.

Sú tu ale veci, ktoré mi naozaj urobili radosť. Po prvé, že som mala tú česť stať sa spoluzakladateľkou Račianskeho muzeálneho spolku, spolu s ľuďmi, ktorých si nesmierne vážim.

Je mi veľkým potešením, že aspoň niektoré výsledky práce spolku stihol vidieť nestor uchovania račanskej histórie p. Ľudovít Havlovič, ktorý nás žiaľ v roku 2021 navždy opustil. Spolok napriek pandémii pracuje na plné obrátky, za čo som členom veľmi vďačná.

Po druhé, že sme to v Rači ustáli a ZŠ Plickova nebude súkromnou, ale obecnou školou.

A čo by som urobila inak? Je toho veľa. Ale zmeniť sa to už nedá a je zbytočné sa tým zaoberať. Minulosť nezmením, o budúcnosť sa pokúsim.

MČ Rača tento rok zrušila Mikuláša, nerealizovala vianočné Adventné trhy na námestí. Iné mestské časti, napr. Vajnory pripravili program online vysielania Mikuláša, alebo čítanie rozprávok v podaní herečky Táni Pauhofovej… Podunajské Biskupice zrealizovali Farmárske trhy na Trojičnom námestí… Ako hodnotíte tento krok vedenia Rače?

Je mi to ľúto. O to viac, že práve kultúra je takpovediac moja parketa. Myslím si, že to nebolo dobré rozhodnutie. Starosta síce deklaruje svoj pozitívny postoj k miestnej kultúre, ale reálne ma o tom dodnes nepresvedčil.

Preto ľahko podľahol trendu opatrnosti a zvolil pre neho ,,bezbolestné“ riešenie. V tomto prípade sa naozaj dal operatívne zorganizovať aspoň prejazd Mikuláša Račou, kedy by sa vopred oznámila jeho trasa. Urobili to tak v Pezinku, nechceli sklamať deti.

Čo ma však teší, že po kritike úradu poslancami v minulosti, sa Rača rozžiarila. Bohatšia svetelná výzdoba bola už aj počas Vianoc v roku 2020.

V roku 2018 ste kandidovali za starostku mestskej časti Rača. Čo vás k tomu viedlo? Budete opätovne kandidovať aj v roku 2022?

V mojom prvom volebnom období som pochopila, že na realizáciu svojich predstáv a predstáv mojich voličov v rámci mestskej časti, nestačí byť len poslancom miestneho zastupiteľstva.

V predchádzajúcom volebnom období nefungovala spolupráca medzi poslancami. A ak nemáte tím a nie ste ani starosta, je to priam nemožné. Tak som sa pokúsila takýto tím zostaviť a kandidovať spolu s ním.

Ak mi to môj zdravotný stav dovolí, o dôveru občanov sa budem uchádzať opäť. Preukazovaná podpora občanov ma k tomu zaväzuje. Neviem si predstaviť, že by som sa nezaujímala o dianie a chod Rače. Kandidovať budem, ale už nie na post starostky. Zvažujem kandidatúru na iné pozície.

Račanom sa hovorilo Šipkári?

Áno, Šipkári. A Vajnorákom Bubeláci, Juranom Hadári. Mala som vedomosť, že Šípkari kvôli šípkam v chotári, vždy ich tu bolo veľa aj medzi vinohradmi. Počula som aj o výrobe šípkového vína. V slovníku Račianskeho nárečia je slovíčko uvedené ako žartovné oslovenie Račanov.

Odkiaľ pochádza váš recept na šípkový džem?

Tento recept je taký ,,náš“, spolu s manželom. Počuli sme rôzne, tak sme si ho prispôsobili. Nerobíme striktne len podľa jedného. Napríklad sme nepasírovali cez plátienko, ale možno to niekedy tak urobíme, kvôli tým mikrochĺpkom. Nám neprekážajú, ale vnúčatám môžu.

Ďakujem za rozhovor.

Recept na šípkový džem od Moniky Luknárovej:

foto: archív M. Luknárová

Recept na 1kg šípok (už s odrezanými špičkami):

1. Potrebujeme 1kg očistených šípok, 1 citrón a 330g cukru
2. Očistené šípky premyjeme vodou, scedíme. Dáme ich do hrnca a zalejeme 1l vody. Varíme do mäkka približne 40 min. Potom rozmixujeme ponorným mixérom. Následne zmes pasírujeme cez jemnejšie sito. Ak je zmes tak hustá, že vám to nejde, smelo do nej pridajte horúcu prevarenú vodu (len to neprežeňte). Po pasírovaní ako odpad zostane lepkavá hmota, vzhľadom pripomínajúca mleté mäso v paradajkovej omáčke
3. Prepasírovanú hmotu dáte variť, postupne počas stáleho miešania prisypete 330g cukru a prilejete šťavu z citróna. Varíme do aleluja :-))), teda kým vám skúška ,,na cestičku“ zafunguje, keď dáte trošku džemu na tanierik a prejdete cezeň lyžičkou, je taký hustý, že cestička už zostane čistá a nespojí sa
4. Potom už len nalejete do čistých pohárov, zaviečkujete, obrátite ich na približne 10 min. hore dnom, potom obrátite a zakryjete dekou, aby pomaly chladli
5. Dobrú chuť 🙂

Šípkový džem robí pani Luknárová na dva spôsoby, redší na omáčku k divine a hustejší napríklad ako plnenie do vianočného lineckého pečiva (zdroj foto: archív M. Luknárová)
(zdroj foto: archív M. Luknárová)
(zdroj foto: archív M. Luknárová)
(zdroj foto: archív M. Luknárová)