Po úspešnom účinkovaní v prvom ročníku speváckej súťaže SuperStar vydala dva sólové albumy „Patríme k sebe“ (2005) a „Čo sa tu deje“ (2008). Za debutový album získala ocenenie Platinová platňa a hudobná akadémia Aurel ho označila za najpredávanejší album roka.
Neskôr sa z hudobnej scény stiahla, aby sa venovala deťom a rodine. Po siedmych rokoch pripravila svoj hudobný návrat a v septembri jej vychádza nový singel. Novomestský Večerník sa zhováral so speváčkou Martinou Schindlerovou.
Uškodilo vám účinkovanie v súťaži SuperStar v kariére, alebo pomohlo? V čom?
Superstar je moja úžasná skúsenosť, ktorá mi pred 18timi rokmi zmenila život. Z tejto skúsenosti ťažím dodnes v pozitívnom slova zmysle, aj osobnostne aj profesionálne. Bol to jeden obrovský ošiaľ, mám nezabudnuteľné zážitky, a doteraz mám z toho obdobia fanúšikovskú základňu. Ďakujem za tento čas v mojom živote, aj za priateľstvá a vzťahy z tohto obdobia.
Vydavateľstvá údajne nechceli vydávať albumy od interpretov, ktorí sa tejto súťaže zúčastnili… Zmenilo sa to?
Mám práve opačnú skúsenosť. Všetci z fachu s nami chceli spolupracovať :). Z môjho pohľadu to sú všetko výhovorky, my sme si napríklad založili vlastné vydavateľstvo, lebo keď sa chce, všetko sa dá. Keď sa rozhodneš, naozaj rozhodneš pre čokoľvek čo sa týka teba samého, tak to dosiahneš.
Akými piesňami chcete osloviť publikum? Náročnejším štýlom, alebo stredným väčšinovým prúdom? Chystáte nový album?
Jediným mojim kritériom je, že tie piesne milujem spievať. To je celé. Keď cítim pri spievaní radosť, verím, že ju viem aj odovzdať, a o to ide. V septembri vydáme môj ďalší singel Šiesty zmysel, ktorý sme zložili na motív Jamesa Bonda. Natočili sme videoklip s veľkou produkciou, a mám pocit, že každou ďalšou piesňou sa prekonávame, či už zvukom, alebo vizuálom. Už sa teším, keď pieseň v septembri zverejníme, a keď si ju zahráme s kapelou na vystúpeniach.
Na tom aké sú piesne, veľmi závisí aj, kto je ich autorom. Kto vám píše hudbu?
Spolupracujem už na treťom singli s LittleBeat studio, kde tvorí tzv. Veľký Maxo a Malý Maxo :). Sú to frajeri jednoducho :), dokážu tvoriť na mieru, rozumieme si.
Mali ste takmer 10 ročnú koncertnú prestávku. Na pódiách ale vystupujete od svojich 6-tich rokov. Chýbalo vám koncertné pódium a vystúpenia počas pandémie koronavírusu?
Pódium a publikum sú pre mňa vyživujúce, potrebujem svoju pravidelnú dávku, ale keď boli deti malé, vnímala som, že ma potrebujú doma, aby mohli byť v kľude. Je to otázka priorít, ale dnes už mám deti „veľkáčov“, a situácia je iná, môžem sa realizovať aj ja.
Ako si udržiavate hlas v kondícii? Láka vás muzikálový spev?
Spievam pravidelne, mám skúšobňu, kde skúšame repertoár na vystúpenia, a novú tvorbu. Spev je prirodzenou súčasťou mojich dní. Muzikály som zatiaľ nevyskúšala, ale nikdy nehovor nikdy :).
V mestskej časti Nové Mesto, kde žijete, vzniká nový kultúrny stánok pod názvom STARS auditorium za ktorým je Július Jackuliak z agentúry Feeling. Svoje miesto tam nájdu koncerty kapiel rôznych žánrov, muzikály, divadlo, tanečné a iné javiskové projekty. Ako to vnímate?
Verím, že každý nový priestor pre kultúru je vítaný, teším sa z tejto iniciatívy a aj na výsledok.
Aké sú podľa vás pozitívne stránky života v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto? Ste skôr mestský typ človeka, alebo vidiecky? Máte rada prírodu a zdravý životný štýl? Milujete mačky?
Som skôr mestský typ, ktorý má rád prírodu, a zdravý životný štýl :). Skôr by som to tak povedala, že mám rada konkrétne našu mačku z útulku. Je to prvá mačka v mojom okolí, a našu mačku majú radi všetci, ktorí ju spoznajú. Je výnimočná, rada sa kúpe, striháme ju, spí s dcérou v posteli, najradšej sa nosí u detí pod pazuchou. Odkedy ju máme, myslím si, že každé dieťa by malo mať svoju mačku :).
Čím ste chceli byť ako dieťa. A ako ste sa dostali k spevu? Vyštudovali ste právo a pôsobíte na Univerzite Komenského, ako pedagóg… Ako sa umelkyňa dostane k právu?
Odmalička som chcela spievať. To že učím na Univerzite, je jeden z mnohých paradoxov v mojom živote. Nikdy som nebola ten študijný typ, ktorý rád študuje aj navyše, a prihlásila som sa na doktorandské štúdium na Univerzitu Komenského nie kvôli titulu za menom, ale hlavne preto, lebo som mala potrebu sa socializovať. V rámci doktorandského štúdia je povinná aj pedagogická činnosť, v ktorej teraz pokračujem aj po ukončení štúdia ako zamestnanec Univerzity Komenského, lebo mi študenti a kolektív kolegov prirástli k srdcu :).
Máte 9-ročnú dcéru a 8-ročného syna, ostáva vám čas aj na koníčky, okrem hudby?
Snažím sa pravidelne cvičiť, lebo potom sa cítim výrazne lepšie a silnejšia aj fyzicky, aj psychicky. A okrem toho sa už venujem vo voľnom čase iba svojim blízkym.
Ďakujeme za rozhovor.
