Ako sa príbeh začal? Vajnoráčka Zdenka Španielová, fyzioterapeutka, ktorá vlastní spolu s manželom vinice v strede honu Široké, spomenula na fyzioterapii pani manželke Norberta Surányiho, súčasného podpredsedu Vajnorského vinohradníckeho spolku Via Vitis, že by chcela revitalizovať nielen svoj, ale i okolité vinice. Spoločne sa zoskupili, našli partiu dobrovoľníkov a začali sa pred tromi rokmi o vajnorské vinice starať a hlavne vďaka nim vznikol aj tento udržiavaný komunitný priestor a spoločne zachovávajú vinárske tradície a históriu vinohradníctva vo Vajnoroch.
„My, náš Via vitis – Vajnorský vinohradnícky spolok vnímame vinohrady, nielen ako samotný vinohrad, ale aj to okolie, prírodu, jednoducho ako jeden celok. Keď sme začali zachraňovať vajnorské vinohrady, tak sme samozrejme začali s vinohradom ako takým, avšak vnímali sme aj okolie a všimli sme si že vedľa vinohradu je obrovská čierna skládka. Bolo tam kopu betónov, odpadkov, železných harabúrd, či pneumatík. Podarilo sa nám cez jeden obchodný reťazec (pozn. redakcie: Tesco) získať nejakú finančnú čiastku, ktorá nám pomohla, aby sme vedeli aj tento neporiadok dostať preč a vytvorili akési zázemie pre nás a pre dobrovoľníkov ktorí nám chodia pomáhať sem do vinohradu. Dnes tu už máme krásne sedenie, ohniská, sociálne zázemie a máme tu dokonca ukážku ako kedysi vyzerala révová búda vo vinohradoch. A vôbec, máme v pláne to naďalej trochu zveľaďovať, skrášľovať, pretože chceme tu robiť nie len oberačkové veci a tie vinohradnícke veci, ale aj také viac kultúrne a spoločenské akcie. Často sem prídu trebárs folkloristi, zaspievame si, je tu veselo a aj teraz počujete v pozadí hrá hudba, hoci máme dnes oberačku a aj napriek nepriazni počasia, máme tu pozitívnu energiu,“ uviedol pre Vajnorský Večerník Milan Kodnár, predseda Vajnorského vinohradníckeho spolku Via Vitis.
Vytvorili ukážku, ako kedysi vyzerala Révova búda vo vinohradoch
„Samozrejme základom je kameň. Ten kameň je z vinohradu, ako obrábame vinohrad, vynášame tie kamene von, a tvoria kamenný základ. Na to sa ako kostra strechy dávajú agátové drevá, aby to bolo trvácne a na takúto kostru sa dávajú snopy z vínnej révy, ktorá vzniká pri tom, ako sa vo februári strihá vinohrad, tak z tých jednotlivých konárov, z tej révy sa vytvára takáto strecha. Toto je prvý rok, preto možno dnes ešte vidíte, že trošku tá strecha presvitá, ale my veríme, že každým rokom ako sa tam spraví ďalšia a ďalšia vrstva, tak jedného roka to bude dokonca dobré aj proti dažďu. Už teraz ale to slúži proti slnku, ľudia si to pochvaľujú v lete, keď sú tu totálne horúčavy, tak sa tu dá krásne skryť a schovať pre slnečnými lúčmi. Dokonca tam máme pokladňu z ,,roku pána“, ktorú sme pri tom, ako sme tu ten bordel čistili (pozn. redakcie: skládku), tak takúto raritku sme tu našli,“ opisuje Révovu búdu Milan Kodnár.
Malokarpatská vínna cesta a komunitná oberačka
Spolok Via Vitis sa zúčastnil aktuálne, v sobotu 2. septembra podujatia Malokarpatská vínna cesta, kde vo svojom stánku prezentovali výlučne tvorbu od Vajnorských vinárov.
„Zapojili sme sa do Malokarpatskej vinnej cesty už pred tromi rokmi a snažíme sa vždy, keď je Malokarpatská vínna cesta, či už počas Dňa otvorených pivníc, alebo ako bol včera Deň vo vinohradoch, snažíme sa zapájať. Bol to náš tretí ročník, máme už vytvorené zázemie, také miestečko vedľa cesty Jurava, kde chodia cyklisti, aby nás teda hneď videli a ponúkame to, čo sa nám podarilo za ten predchádzajúci rok vyrobiť, či už sú to rôzne vínka, alebo vínny mušt. Dokonca včera si už ľudia pochvaľovali burčiačik tohtoročný, takže veľká spokojnosť. Mali sme tak isto gulášik, pretože máme veľký problém v týchto vinohradoch, ktoré nie sú ohradené, tak chodí tu zver a obžiera hrozno. Vajnorskí poľovníci, strelili vo vinohrade daniela a včera sme urobili dobrý guláš,“ zdôveril sa pre Vajnorský Večerník Milan Kodnár.
V nedeľu 3. septembra sa uskutočnila v hone Široké vo vinici aj komunitná oberačka, ktorá sa koná každoročne približne v tomto období. Neváhali sme a z redakcie Vajnorského Večerníka sme sa prišli pozrieť ako taká komunitná oberačka vo vajnorských viniciach vyzerá.
„Závisí to od toho aká je odroda hrozna, samozrejme tiež cukornatosť, no a samozrejme sú to aj tie ďalšie aspekty ako zver, lebo je to teraz súťaž, kto bude prvý, buď my, alebo tá zver. Našli sa nejaké financie kúpili sme aj elektrický ohradník, ale prišla takzvaná dvojnohá zver (pozn. redakcie: ľudia/zlodeji) a tá nám ohradník odniesla s „komplet menu“, takže trošku máme také negatívne poučenie, keď trochu detailnejšie pozriete, tak aj pri tom hornejšom rade zostali len stĺpiky. Tento rok bol pre slovenského vinohradníka taký neprajný, my odhadujeme že okolo tých 30% zožrala zver, ale aj počasie tento rok neprialo moc vinohradom, takže bolo sa treba obracať už z hľadiska nejakých tých postrekov. Bola tam aj múčnatka, aj peronospóra (pozn. redakcie: na rozdiel od múčnatky sa šíri za daždivého počasia), a ani nám sa všetko nepodarilo zachrániť, ale tým že mi toto robíme tretím rokom, vnímame to v širšom merítku ako zachraňovanie opusteného vinohradu. Treba povedať, že každým rokom tu máme väčšiu a väčšiu úrodu a na druhej strane ako spolok sme limitujúci trosku tým, že nemáme nejakú spolkovú pivnicu, takže keby niekto vedel o nejakom dobrom tipe, radi uvítame. Preto máme s týmto trošku problém, takže aj tie objemy sú ďaleko menšie ako by umožňovala samotná výnosnosť vinohradu,“ vysvetľuje Milan Kodnár k organizácii komunitnej oberačky.
Na komunitnú oberačku pozýval Vajnorský vinohradnícky spolok Via Vitis na svojom webe a sociálnej sieti: „Hrozno nám už dozrieva a preto dňa 3. septembra 2023 v nedeľu o 8.00 hod budeme mať oberačku v komunitnom vinohrade, kde s radosťou privítame záujemcov o pomoc. Čo si treba priniesť? Obuv a oblečenie na prácu v prírode, keďže tráva môže byť skoro ráno ešte mokrá. Uvítame aj vlastné vedro a vinohradnícke malé nožnice. Kvôli bezpečnosti odporúčame mať so sebou aj ochranné rukavice. Ak však vedro, či nožnice, nemáte, to nevadí, to vieme doniesť. Hlavne si treba priniesť dobrú náladu a chuť pracovať. Dúfame, že počasie nám bude priať a tohtoročnú úrodu pozberáme rýchlo, aby sme si mohli na konci aj oddýchnuť pri spoločnej opekačke. Tešíme sa na stretnutie so všetkými dobrovoľníkmi, ktorí prídu na oberačku.“
„Nachádzame sa v hone Široké, potom máme Rongolty, máme Kačinské, Cverny, tých vinohradov vo Vajnoroch je ďaleko viac, a aby sme nemali len jednu odrodu, pretože v tomto vinohrade Široké je Müller Thurgau, máme aj vinice kde je Veltlín Zelený, potom máme Rizling Vlašský, Rizling Rýnsky, takisto máme vo vinohrade aj Frankovku. Máme tých vinohradov dokopy okolo 6 hektárov, pričom tento samotný komunitný vinohrad Široké má 1,5 hektára. Tento rok uvidíme čo bude, zatiaľ sa blížime niekde v priemere k číslu 1,5 tony. Dnes už sme v závere oberačky z komunitného vinohradu, jedna tona už je v pivnici z piatku, pričom chalani to majú porozhadzované po svojich domácnostiach, niekedy aj obývačkách (smiech), keďže nemáme spolkovú pivnicu. Z hektáru, keby sme išli podľa nejakých noriem, tak by mali byt štyri tony. V Rači vinárstvo Kollár winery malo ešte väčšiu smolu, prišli tento rok vďaka zveri o väčšinu úrody,“ uviedol Milan Kodnár a doplnil:
„Ten ich vinohrad je bližšie k hore, predsa len tá zver tie vrchnejšie obžiera a aj u nás, tie vrchnejšie sú ďaleko viac poškodené ako na tých 30%, Ale je to spôsobené aj tým, že sú okolo vinohrady, ktoré nikto neobrába, tak tá zver sa tam vie perfektne skryt. Ľudia chodia na turistiku do hory, odtiaľ ich vytlačia a tá zver potom zlezie do týchto vinohradov a tuná má raj, prejde pár krokov a je vo vinohrade kde sa nažerie, potom si ide pospať do tých zabudnutých, neobrábaných vinohradov. Bojujeme s tým, tak ako bojujeme napríklad s pajaseňom čo je cudzokrajná rastlina, nie a nie sa jej zbaviť. So zverou bojujeme spolu aj vďaka vajnorským poľovníkom, skúšame tiež mechanické plašiče, elektrické plašiče a vinohrady, ktoré sú najbližšie k lesu, máme obtiahnuté sieťou a robili sme aj pachový postrek so zvieracou krvou. Problémom je počasie, dažde vám postrek zmyjú a musíte ho opätovne aplikovať, nie je to také ľahké a je to aj nákladné“.
„15. a 16. septembra máme vo Vajnoroch Hody a Dožinky, kde budeme ponúkať naše vínečká aj burčiačik z tohto komunitného vinohradu, ktorý práve oberáme. Všetkých ľudí pozývame, príďte tam za nami, príďte nás povzbudiť, podporujte nás, pripadne pozrite našu webovú stránku www.viavitis.sk, kde píšeme o našich akciách, kde takisto ľudia dobrovoľníci si nájdu nejaké odkazy a prídu nám pomôcť,“ uviedol vajnorák Milan Kodnár.
Pri viniciach v hone Široké sa kedysi pestovali aj jahody Vajnorky a vinohradnícke broskyne. Broskyne sú sfarbené, nie do červena, ale do biela a vtedy už sú zrelé. Ľudia ich ani neoberajú, lebo si myslia že sú ešte nedozreté. Plody vinohradníckej broskyne sú sladučké, majú fantastickú chuť. Vinohradníci z nej nerobili lekvár, keďže ich je tak málo popri viniciach, že ich hneď zjedia. Ale do budúcna ak tých stromov bude plno, zvažujú i vyrábať lekvár. Postupne chcú aj so žiakmi školy vo Vajnoroch spolupracovať, aby mali školu v prírode vo vajnorských viniciach. „Máme tu hmyzie hotelíky pre deti, vtáčie búdky na stromoch. Pritiahneme hmyz, ktorí potom vie trošku opeľovať kvety na stromoch a u detí vytvoria silnejší vzťah k prírode,“ doplnil Kodnár.
Spolok Via Vitis plánuje ešte tento rok nad Vajnorskými vinohradmi pri lese vysadiť na lúke čerešňový sad s 12-timi stromami a veľa vtáčích búdok osadia. Deťom zo Základnej školy Kataríny Brúderovej a cirkevnej školy vo Vajnoroch chcú vytvoriť priestor, kde môžu realizovať školu v prírode. Prečo práve čerešňový sad?
„Konzultovali sme to v Moravskom Lieskovom, kde oni sú veľkí pestovatelia takýchto stromov a pre takúto pôdu a podnebie sú vhodné čerešne, slivky, alebo hrušky. Rozhodli sme sa pre čerešne, niekoľko druhov, sú to dlhoveké hrubo kmenné čerešne, ktoré by tu mali byť potom 50-60 rokov. Je tam takáto lúka o ktorú sa staráme, posedenie, ohnisko. Lúka ponúka obrovský výhľad na celú Bratislavu. V hone Široké budú tri stromy čerešne a na lúke vytvoria čerešňový sad s 12 stromami, vďaka sponzorskému príspevku spoločnosti Tipsport,“ uviedol Milan Kodnár.
Stromčeky budú stáť približne 2500 eur, zasadia si ich sami v spolupráci s dobrovoľníkmi. Sad budú realizovať ešte v tomto roku v mesiacoch október-november, aby vlaha bola dostatočná v tomto priestore. So sadením stromov sliviek a hrušiek majú už skúsenosti vedľa cesty cyklochodníka Jurava, o ktoré sa starajú, v letných mesiacoch musia i polievať.
„Pani Olenočinová, bývalá veliteľka DHZO Bratislava-Rača nám sľúbila pomoc, keď potrebuje vyskúšať techniku, popolieva aj stromy v rámci cvičenia račianskych dobrovoľných hasičov, ktoré náš spolok vysadil. Nakoniec sa spolupráca neuskutočnila, keďže zastupiteľstvo v Rači pani Olenočinovú odvolalo z postu veliteľky a v DHZO v Rači už nepôsobí, “ prezradil na záver Milan Kodnár, predseda Vajnorského vinohradníckeho spolku Via Vitis.
