16.4 C
Bratislava
piatok, 12. apríla 2024

Nielen divá zver, ale aj turisti ničia vinohradníkom v Malých Karpatoch v Rači úrodu

Najčítanejšie

„Z pol hektárového vinohradu sme obrali 200 kg. Z 20 árového vinohradu sme obrali 90 kg. Ďalší 20 árový vinohrad už pred dozretím na 95% zožratý. Nevieme, či sa máme smiať alebo plakať,“ posťažovali sa z vinárstva Kollár winery, ktoré patrí medzi vinárstva z Račianskeho vinohradníckeho spolku. 

„Toto je výsledok celoročnej driny, mnohých a mnohých hodín starostlivosti o vinič, ktoré sme mohli využiť pri našich rodinách, mnohých investovaných finančných prostriedkov, ktoré sme použili na hnojenie, oranie či plečkovanie, striekanie kvalitnými a nie najlacnejšími bio postrekmi. Komu poslúžilo hrozno z vinohradov? Pochutila si na nej lesná zver, ktorá je neúnosne premnožená a už od narodenia zvyknutá na akýkoľvek hluk traktorov, ktorú nie je možné zredukovať do rozumných počtov, a ktorú nie je možné ani vyhnať priamo spoza panelákov do vyššie položených oblastí Malých Karpát! Áno, pri každom našom príchode do vinohradov z nich počas dňa vyskákali alebo vybehli mnohé počty srnčej či diviačej zvery,“ uviedlo vinárstvo Kollár winery.

„Alebo si už na dozrievajúcom Iršai pochutili turisti či ľudia venčiaci svojich psov, ktorí si v dobrej viere odtrhli jeden či dva strapce hrozna, mysliac si, že môžu, že ich nikto nevidí, a že veď je to len jeden strapec? Áno, v ostatných dňoch niektoré odrody dozreli a sú veľmi chutné na jedenie. Keď prejde okolo denne 100 ľudí a každý si odtrhne strapec či dva, a takto to ide niekoľko dní po sebe, výsledok je jasný. Nemáme čo obrať. Nemáme z čoho robiť víno. Hodiny roboty, úsilia, a driny sú zbytočné. Každým rokom je situácia horšia z každého pohľadu. Jeden rok počasie, požiare, druhý rok zver, tretí neželaní oberači či ochutnávači, a takto to ide posledné roky dookola. Má toto vôbec zmysel?,“ dopĺňa Kollár winery a vysvetľuje dôvod k premnoženiu zvery:

„Veľa ľudí sa nás pýta, prečo je tomu tak, prečo je vo vinohradoch tak veľa zvery a či tomu bolo aj v minulosti tak. My tento problém vnímame z viacerých aspektov. Problémom sú mnohé neobrobené vinohrady bez aktívnych vlastníkov, zver, ktorá sa stiahla dole, sa v nich bez problémov celý rok uživí. Drží sa v zarastených svahoch, zvykla si na prítomnosť ľudí a hluk techniky. Obec vlastníkov neprinúti starať sa o vinohrady, nie je ako, nie je kto. Zver sa tu množí a nemá tu prirodzeného predátora. Mnoho ľudí povie, že od korony v lesoch Malých Karpát nie je zver. Samozrejme, obrovské počty ľudí tráviacich v lesoch nad Račou čas počas zatvorených prevádzok vystrašilo aj tie posledné zvyšky zvery a tá sa stiahla do pokojnejších oblastí, do vinohradov, kde nikto nechodí, kde majú pokoj“.

„Niekto povie, oploťte si vinohrady. Je to jedna z možností, no finančne veľmi náročná, a tieto zvýšené náklady sa predsa musia niekde premietnuť. Veď každé zvýšené náklady znáša posledný spotrebiteľ. Budú potom ľudia ochotní platiť za víno viac? O koľko viac? Starší povedia, že vinohrady boli vždy voľné, dalo sa cez ne prechádzať, prečo ich oplocujeme. Samozrejme, to fungovalo, keď si každý vážil drinu a vlastnícke právo toho druhého. Je iná doba. Iný povie, že v pletive sa zasekla srnka a zahynula. Prečo sú vôbec tie drôty vo vinohradoch? Každý má na to iný pohľad, ten svoj správny. Koho je správny?,“ položili rečnícku otázku v Kollár winery.

Redakcia
Redakcia
Redakcia Bratislavského Večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne