Séria rozhovorov Bratislavského Večerníka s kandidátmi na primátora Bratislavy pokračuje rozhovorom s Danou Čahojovou. Starostka Karlovej Vsi a mestská poslankyňa hovorí o tom, prečo sa rozhodla vstúpiť do boja o primátorský post, ako vníma fungovanie súčasného vedenia mesta aj čo by chcela zmeniť v doprave, parkovacej politike, hospodárení či spolupráci s mestskými časťami. V rozhovore zároveň približuje aj svoju predstavu o tom, ako by mala Bratislava vyzerať v nasledujúcich rokoch.
Ste starostkou Karlovej Vsi už od roku 2014 a mestskou poslankyňou za túto mestskú časť. Čo vás po viac než desiatich rokoch v komunálnej politike motivovalo uchádzať sa o post primátorky Bratislavy?
Za mojím definitívnym rozhodnutím je presvedčenie, že súčasné vedenia mesta nie je schopné a ani ochotné korigovať niektoré svoje škodlivé prístupy. Ako dlhoročná starostka stredne veľkej mestskej časti rozumiem, že môže nastať situácia, že niektoré projekty alebo plány nevychádzajú podľa našich predstáv. Zároveň neprehliadam, že v niektorých oblastiach sme sa posunuli a mesto vyzerá krajšie. Krásne kulisy sú však málo. Potrebujeme klásť dôraz nielen na to, ako veci vyzerajú, ale aj ako fungujú. Aj pekná fasáda môže skrývať nepekné skutočnosti alebo spôsoby.
Vo viacerých vyjadreniach kritizujete fungovanie magistrátu a smerovanie mesta. Čo podľa vás robí súčasné vedenie Bratislavy zle a čo by ste robili inak, ak by ste sa stali primátorkou?
Uvediem pár príkladov na ilustráciu. Súčasné vedenie mesta sa rado prezentuje svojou skvelou komunikáciou. Aj tu treba hľadať korene problémov. Komunikácia funguje len, keď je obojsmerná. To znamená, že mesto nielen vysiela ale malo by aj prijímať, viac načúvať nielen hlasom svojich obyvateľov, ale aj odborníkom. Mesto ale nemá záujem o iný názor, na kritiku nereaguje a vyjadrenie nesúhlasného postoja vyhlasuje za konflikt. Ďalší príklady. Túžime byť príjemným zdravým a zeleným mestom. Nová výsadba je chvályhodná a potrebná, ale zároveň v príkrom protiklade s pripravovanými veľkými stavebnými projektami, kvôli ktorým padnú desaťtisíce stromov. Ťažko sa hľadá vysvetlenie ako je možné, že zelené mesto pripúšťa nové stavby v ochranných pásmach Slovnaftu, veď to si nedovolili ani komunisti. Neefektívne hospodárenie je na celú samostatnú kapitolu.
Ako starostka jednej z mestských častí máte skúsenosť s fungovaním mesta „zdola“. Ktoré problémy Bratislavy sú podľa vás dnes najakútnejšie z pohľadu každodenného života obyvateľov?
Každodenný život v Bratislave strpčujú ľuďom najmä zápchy na cestách bez ohľadu na to, či v MHD alebo v aute. Zavedená regulácia parkovania pôsobí stresujúco, zložito a často nespravodlivo trestajúco. Ľudia zle vnímajú aj zanedbané verejné priestory, prítomnosť osôb s asociálnym správaním v MHD alebo na draho upravených verejných priestranstvách.
Ako by ste chceli zlepšiť spoluprácu medzi magistrátom a mestskými časťami? Niektorí starostovia hovoria, že mesto ich pri rozhodovaní často obchádza.
Magistrát nie je nadriadený mestským častiam. Spolupráca je základom partnerstva a základom spolupráce má byť otvorená komunikácia. To u nás nefunguje a má vážny následok stratu dôvery. Ako starostka som povinná obhajovať a chrániť záujmy našich obyvateľov. Ak som presvedčená, že ich mesto poškodzuje, že nás obišlo, musím konať.
Jednou z tém, ktoré spomínate, je hospodárenie mesta a zadlžovanie Bratislavy. Aké konkrétne kroky by ste ako primátorka urobili, aby bolo financovanie mesta udržateľnejšie?
Ako prvé je treba okresať položky na výdavkovej strane, to znamená šetriť na vlastných výdavkoch, znižovať nominálne zadlženie a opäť budovať rezervný fond. Súbežne sa musia zvyšovať výnosy lepšou správou vlastného majetku, dôrazne plánovať nové udržateľné a výnosné projekty, lepšie a efektívnejšie zdieľať služby medzi mestom a mestskými časťami.
Bratislava dlhodobo rieši problémy v doprave – od verejnej dopravy cez parkovanie až po dopravné zápchy. Aké tri konkrétne opatrenia by ste presadili v prvých rokoch vo funkcii?
Pred cyklotrasami namaľovanými na už existujúcich vozovkách by som určite uprednostňovala buspruhy na zrýchlenie MHD. Keďže parkovacia politika sa namiesto nástroja upratania verejného priestoru stala zdrojom príjmov mesta, treba jej pravidlá zjednodušiť, zmenšiť počet parkovacích zón a skutočne zvýhodniť rezidentov, ktorí dnes okrem kariet mestu platia aj likvidačné pokuty. Okrem dôrazného postupu pri projektoch predlžovania električkových tratí okamžite pracovať aj na projektoch nových komunikácií, ktoré by pomohli odľahčiť centrum mesta.
Ako by ste pristúpili k rozvoju mesta a výstavbe nových projektov? Kde podľa vás treba viac stavať a kde naopak viac chrániť existujúce prostredie?
Sú miesta, ktoré dávajú mestu dušu, niektoré sú jeho tvárou, niektoré srdcom. Treba si úprimne povedať, že sme si ľahkovážne poškodili všetky. Niektoré škody už nedokážeme napraviť. Hovorím o Podhradí, nábreží Dunaja, Horskom parku a jeho okolí, o centre, kam Bratislavčania už nemajú veľa dôvodov zavítať. Rozvoj je nevyhnutný, ale pravidlá musí rozumne stanovovať mesto. Nesmieme viac strácať ako získavať, to je alfa a omega. Vzhľadom na všetky známe okolnosti by sme si viac mali ceniť zelené pľúca, ktoré padajú, lebo tlak developmentov je silnejší. Platí to podobne aj pre športoviská, ktoré zanikajú bez adekvátnej náhrady.
Ak by ste sa stali primátorkou, ako by sa podľa vás mala zmeniť komunikácia mesta s obyvateľmi Bratislavy?
Tak ako som vyššie spomenula, komunikácia musí mať dve strany. Ak ide len o jednostranný tok, nejde o komunikáciu, ale o sebaprezentáciu.
Do volieb vstupuje viacero kandidátov a kandidátok. V čom sa podľa vás líši vaša vízia Bratislavy od vízie vašich politických konkurentov?
Zatiaľ nepoznám vízie iných kandidátov a na víziu súčasného primátora už neverím.
Ako by podľa vás mala Bratislava vyzerať o desať rokov, ak by sa vám podarilo presadiť váš program?
Dnes nikto nevie s istotou naplánovať ani kratšie obdobie. V hre je priveľa premenných. Ak sa svet dramaticky nezmení a v to dúfam, treba Bratislavu a jej obyvateľov previesť v pokoji ťažším obdobím, ktoré nás pravdepodobne čaká. Nie je umením minúť veľa peňazí. Umením je urobiť veľa za málo. Chcem ukázať, že napriek podmienkam sa veci dajú robiť naozaj pre ľudí, tak ako sa nám to darí v Karlovej Vsi. Skromne, ale húževnato, cieľavedome a vytrvalo. Tak, ako sa nám to podarilo v Karlovej Vsi, kde sme vybudovali modernú plaváreň, postavili lodenicu, hĺbkovo zrekonštruovali základnú aj materskú školu, telocvičňu na Karloveskej 61, vybudovali nové atletické dráhy pre žiakov aj verejnosť, otvorili sme krásny Park Kaskády s potokom z dažďovej vody, nové zariadenie pre seniorov, na mnohých miestach pribudli kvitnúce cestné ostrovčeky, zazelenali sme pešiu zónu na Pribišovej ul., rozšírili kapacity v materských školách, pripravili a vybudovali nové dopravné ihrisko, hokejbalové ihrisko, viaceré multifunkčné ihriská, prvý parkovací dom a samostatnou kapitolou je komunálny podnik verejnoprospešných služieb. Nepotrebujeme veľkú slávu, potrebujeme životaschopné mesto, potrebujeme mladých ľudí, ktorí tu dokážu presadiť svoje talenty, rozvinuté technologicko-akademické zóny, kvalitné dlhodobé partnerstvá, medzigeneračnú solidaritu a finančnú stabilitu.
Prečítajte si tiež:
Martin Winkler: Bratislava potrebuje manažéra z praxe, nie politikára
Miro Heredoš: Bratislava sa odtrhla od občanov, mesto musí opäť slúžiť ľuďom
