Prezident Peter Pellegrini v pondelok 20. apríla vyhlásil referendum, ktoré sa má konať v sobotu 4. júla 2026. Hlasovať sa však napokon nebude o všetkých troch bodoch, ktoré do petície presadzovala mimoparlamentná strana Demokrati. Z referenda vypadla otázka o skrátení volebného obdobia súčasnej vlády, keďže ju prezident označil za protiústavnú. V hlasovaní tak zostali len dve témy – zrušenie doživotnej renty a obnova Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Informáciu priniesol Denník N.
Na referendum pritom predchádzal niekoľkomesačný zber podpisov, s ktorým Demokrati výrazne vstúpili do verejného priestoru. Strana odovzdala do Prezidentského paláca 23. marca viac ako 384-tisíc podpisov a prezentovala ich ako dôkaz celoslovenskej mobilizácie proti vláde Roberta Fica. Už vo februári pritom oznámila, že potrebnú hranicu 350-tisíc podpisov prekročila, pričom zber bežal od 29. septembra 2024.
Podľa Denníka N prezident vyhlásil referendum bez otázky na predčasné voľby, čo zásadne mení pôvodný politický zámer iniciatívy. Namiesto priameho pokusu otvoriť cestu k skráteniu mandátu vlády sa hlasovanie zúži na dve trestnoprávne a symbolicky silné témy, ktoré Demokrati dlhodobo komunikujú ako súčasť svojho opozičného profilu. Rovnaký výklad priniesli v pondelok aj ďalšie médiá vrátane TA3.
Zber podpisov Demokratom viditeľne pomohol v teréne
Politický význam podpisovej akcie však tým úplne nezaniká. Aj keď otázka na predčasné voľby do referenda neprešla, zber podpisov Demokratom viditeľne pomohol v teréne. Strana sama zdôrazňovala, že podpisy prišli „od Sobraniec až po Kúty“, teda z množstva regiónov Slovenska. Práve takáto kontaktná kampaň mohla popri samotnej referendovej téme poslúžiť aj na posilnenie straníckych štruktúr, aktivizáciu dobrovoľníkov a zvýšenie politickej viditeľnosti mimo parlamentu. To je vecné pozorovanie vyplývajúce z rozsahu kampane, nie oficiálne potvrdený dôvod neskorších koaličných dohôd.
Časová následnosť je však zaujímavá. Len niekoľko dní pred odovzdaním podpisov, 2. marca 2026, oznámili Matúš Vallo a Juraj Droba v Bratislave spoločnú predvolebnú spoluprácu strán Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati. Vallo vtedy otvorene hovoril o tom, že cieľom je ukázať schopnosť demokratických strán spolupracovať nielen v komunálnej a krajskej politike, ale aj ako možný model do budúcnosti. Preto sa dá opatrne povedať, že referendum a s ním spojená mobilizácia mohli Demokratom zlepšiť vyjednávaciu pozíciu a posilniť ich relevanciu pri vzniku tejto bratislavskej štvorkoalície. Priamy kauzálny vzťah medzi petíciou a koalíciou však zatiaľ nikto z aktérov explicitne nepotvrdil.
Pre Demokratov tak dnešné rozhodnutie prezidenta predstavuje zároveň úspech aj limit. Uspeli v tom, že po vyzbieraní státisícov podpisov dotlačili tému referenda až k oficiálnemu vyhláseniu hlasovania. Zároveň však nepresadili jeho politicky najvýbušnejšiu časť – otázku na predčasné voľby, ktorá bola od začiatku hlavným motorom kampane. V praxi to znamená, že 4. júla sa nebude hlasovať o konci Ficovej vlády, ale o dvoch témach, cez ktoré sa opozícia bude snažiť udržať mobilizáciu svojich voličov aj počas leta.
