Séria rozhovorov Bratislavského Večerníka s kandidátmi na primátora Bratislavy pokračuje rozhovorom s Matúšom Vallom. V rozhovore Bratislavského Večerníka približuje svoje priority pre ďalšie volebné obdobie, hodnotí zavádzanie parkovacej politiky PAAS, rozvoj električkových tratí či nájomného bývania a reaguje aj na kritiku opozície a nových kandidátov na primátora.
Súčasný primátor Bratislavy hovorí aj o vzťahoch s mestskými časťami, o doprave, tlaku developerov a o tom, ako by mala Bratislava vyzerať o desať rokov. Tvrdí, že mesto podľa neho prešlo za posledných osem rokov výraznou zmenou a dnes je „sebavedomou a fungujúcou európskou metropolou“.
Bratislavu vediete od roku 2018 a dnes sa uchádzate už o ďalší mandát. Čo považujete za tri najdôležitejšie výsledky svojho pôsobenia, ktoré podľa vás zmenili mesto k lepšiemu?
Urobili sme množstvo opatrení a rozhodnutí, ktoré možno nie sú vidieť – zmenili sme fungovanie magistrátu aj mestských podnikov, znížili sme zadlženie Bratislavy na historické minimum, hoci investujeme do rozvoja mesta najviac financií, zaviedli sme parkovaciu politiku, pripravili viacero manuálov, podľa ktorých dnes prebiehajú rekonštrukcie všetkých komunikácií a verejných priestorov.
Sú to dôležité veci so zásadným dopadom na lepší život v meste. Z tých na pohľad viditeľných je to určite MHD. Zrekonštruovali sme dve električkové dráhy a vybudovali úplne novú petržalskú trať, po ktorej týždenne cestuje cca 220.000 cestujúcich. Zároveň ešte tento rok začneme rekonštruovať ďalšiu, Ružinovskú radiálu. Výrazne sme tiež obnovili vozový park MHD. Do konca roka sa dostaneme na číslo takmer 400 nových vozidiel, ktoré sa nám od roku 2019 podarí nasadiť do premávky, čo pri celkovom počte 550 autobusov, trolejbusov a električiek, ktoré sú denne v premávke, znamená už vyše 75%-nú obmenu.
Dôležitou témou je aj nájomné bývanie, ktoré bolo roky v Bratislave zanedbávané. Dnes máme postavený prvý dom s nájomnými mestskými bytmi od roku 2014. Hovorím o bytovom dome na Muchovom námestí so 103 nájomnými a náhradnými bytmi, kde už bývajú rodiny. Tento projekt bude mať aj druhú etapu, ktorá nám prinesie ďalších 50 nájomných bytov. A staviame aj ďalšie bytové domy na Terchovskej ulici v Ružinove a na Žitavskej vo Vrakuni.
Využívame však všetky možnosti ako fond nájomných a náhradných bytov navýšiť. Bratislava je napríklad prvé mesto na Slovensku, ktoré sa dokázalo transparentne dohodnúť s developermi, že v súvislosti so zmenou územného plánu tiež spravodlivo participujú na tvorbe dostupného bývania a verejnej infraštruktúry mesta, a teda prevedú mestu vo forme kontribúcie byty, pozemky alebo finančné plnenie vo výške 5 percent hodnoty tých bytov, ktoré vďaka takej zmene územného plánu postavia. Už dnes nám tieto pravidlá prinášajú do vlastníctva ďalšie stovky bytov. Bratislava musí v oblasti nájomného bývania dobiehať obrovský dlh, ale nasadili sme na to všetky možné sily.
Z verejných priestorov som mimoriadne hrdý na rekonštrukciu Námestia slobody a tiež Námestia SNP a Námestia Nežnej revolúcie, ktoré budú dokončené už na jeseň a verím, že úplne zmenia náš pocit z centra mesta.
Vaši kritici tvrdia, že Bratislava sa za posledné roky síce urbanisticky mení, no mnohé projekty postupujú pomaly. Čo považujete za najväčšiu prekážku pri realizácii zmien v meste?
Možno si nie všetci dostatočne uvedomujeme, aký náročný je proces prípravy takýchto projektov, a zvlášť pokiaľ sa odohrávajú v urbanizovanom území, majú aj pamiatkovú hodnotu a ktorým je treba zabezpečiť financovanie. Je to vidieť na príklade už spomenutej rekonštrukcie Živého námestia. Boli to roky náročnej prípravy, ale samotná rekonštrukcia ide rýchlo a podľa harmonogramu. Platí to aj pre kúpele Grossling alebo projekt Plató.
Trochu iný príklad je Petržalská električka. V jej prípade sme mali smolu, že stavba začala práve počas vrcholiaceho covidu a vzápätí na ňu dopadla vojna na Ukrajine, zvlášť pretrhnutie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a prudký nárast cien stavebných materiálov. V istom období dokonca dodávateľ zastavil práce úplne a bol pripravený zo stavby odísť. Dokázali sme ho však presvedčiť a nastaviť podmienky tak, aby trať dokončil.
Dnes preváža 220.000 cestujúcich týždenne. Viete, pri takto náročných projektoch, ako je stavba električky, ale aj ďalšie projekty, ktoré dnes menia tvár Bratislavy a to, ako ju môžu ľudia zažívať, je potrebné spojenie a spolupráca. A to nielen na komunálnej úrovni, ale aj spolupráca so štátom na finančnej podpore a legislatívnych rámcoch, v ktorých sa potom môže mesto pohybovať. A táto spolupráca nie vždy funguje, vlády radšej s Bratislavou bojujú ako by jej mali pomôcť. Je to asi jednoduchšie pre ich politické body, ale určite to nie je v prospech Bratislavčanov a Bratislavčaniek.
Jednou z najdiskutovanejších tém posledných rokov je parkovacia politika. Aké poučenia si mesto z jej zavádzania vzalo a čo by ste dnes urobili inak?
Že pravidlá parkovacej politiky nie sú vytesané do kameňa a že na oprávnené podnety občanov je dôležité reagovať. Zavedenie parkovacej regulácie nie je pre žiadneho politika niečo, čo mu prinesie body, lebo mení zvyky ľudí. Ťažko sa zvyká na to, že za niečo, čo bolo roky zadarmo sa dnes platí. Čo je však pre mňa dôležité je to, že dáta nám ukazujú, že obyvatelia v už zavedených zónach PAAS sú s parkovaním spokojnejší ako pred jeho zavedením a nechceli by sa vrátiť k pôvodnému stavu. Dnes máme 20 aktívnych zón v rôznych častiach Bratislavy, čo predstavuje približne 45 tisíc parkovacích miest, ktoré spravuje mesto. PAAS chceme ďalej rozširovať do zón, kde je systém potrebný. Cieľom je funkčný, spravodlivý a hlavne efektívny spôsob regulácie. Aké poučenie si odnášame?
Napríklad aj na základe dát vidíme, že vodičky a vodiči v Bratislave sú prevažne disciplinovaní v dodržiavaní pravidiel parkovania, viac než v iných mestách. Vychádzame im v ústrety a prvú pokutu za 12 mesiacov, ktorú dostanú za parkovanie v zóne PAAS, meníme iba na upozornenie.
V kampani sa čoraz častejšie hovorí o tom, že Bratislava potrebuje „silnejší manažment mesta“. Ako reagujete na výhrady, že magistrát je príliš centralizovaný a rozhodovanie nie je vždy dostatočne transparentné?
Nesúhlasím s nimi. Za uplynulých osem rokov prešla Bratislava významnou transformáciou. Mestské podniky ako OLO, BVS či Dopravný podnik, ktoré slúžili ako peňaženky najmä pre rôzne vplyvné skupiny v pozadí, dnes fungujú ako štandardné, transparentne riadené spoločnosti s profesionálnym manažmentom vyberaným v otvorených výberových konaniach.
Bratislava patrí medzi najúspešnejšie samosprávy v čerpaní eurofondov. Začali sme cielene kontrolovať majetky mesta, kto a akým spôsobom ich užíva. Digitalizujeme úrad aj schvaľovacie procesy. Voľakedy bolo “normálne” a pre silných hráčov v pozadí výhodné, že veľa činností za mesto vykonávali externé firmy. Mesto tak síce malo menej zamestnancov, ale stovky ľudí pracovali pre mesto nepriamo a hlavne nevýhodne.
Hovorím napríklad o prevádzke IT služieb, údržbe ulíc alebo o starostlivosti o zeleň. Dnes si čoraz viac služieb vykonávame svojimi zamestnancami, kvalitnejšie a najmä – lacnejšie. Vytvorili sme Komunálny podnik alebo Technické siete Bratislavy, ktoré sa starajú o osvetlenie, vznikol Útvar správy mestských podnikov, ktorý kontroluje a nastavuje fungovanie mestských podnikov bez vplyvu externých spoločností, ako to bolo v minulosti. Obrovský investičný a aj funkčný dlh v meste si vyžadoval naštartovanie mnohých procesov, aby sme mohli mať lepšie a krajšie mesto a som presvedčený, že je aj omnoho transparentnejšie oproti minulosti.
V posledných mesiacoch sa objavujú noví kandidáti na primátora, napríklad poslanec Martin Winkler či starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. V čom podľa vás spočíva hlavný rozdiel medzi vašou víziou Bratislavy a ich predstavami?
Skôr ich kampaň vnímam ako populistickú kritiku niektorých našich konkrétnych krokov, než ako predstavenie vízie. Zrušenie cyklopruhu na Vajanského ani 15 minútový lístok predsa nie je vízia. My sa usilujeme o kvalitné mesto, v ktorom ľudia dokážu prežiť naplnené životy. V ktorom si vedia užiť prítomnosť aj naplánovať svoju budúcnosť. Ktoré považujú za svoj domov. Snažíme sa budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia podľa svojich individuálnych potrieb a preferencií.
Usilujeme sa o mesto, ktoré myslí na svojich najslabších, na seniorov a deti, lebo vieme, že mesto dobré pre deti je v konečnom dôsledku mestom lepším pre nás všetkých. Záleží nám na rovnováhe, udržateľnosti a na kvalite. Je potvrdené skúsenosťami po celom svete, že to, ako vyzerá verejný priestor, ako sa v ňom dobre cítime ovplyvňuje aj to, ako sa k sebe správame. A my sa usilujeme o to, aby Bratislava tvorila jednu silnú, súdržnú a navzájom sa podporujúcu komunitu.
Bratislava čelí veľkému tlaku developerov, no zároveň rastie potreba dostupného bývania. Ako chce mesto v najbližších rokoch vyvážiť rozvoj mesta a ochranu verejného záujmu?
Budem sa možno opakovať, ale Bratislava, a postupne už aj ďalšie mestá na Slovensku, sa dokázala dohodnúť s developermi tak, aby sa aj oni podieľali na téme dostupného bývania, kvalitnej infraštruktúre či verejných priestoroch mesta. A to tak, že v súvislosti so zmenou územného plánu v prospech zvýšenia zastavanosti nám vo forme kontribúcie prevedú do vlastníctva 5% z hodnoty bytov, ktoré vďaka tomu postavia. Môže to byť vo forme bytov či pozemkov alebo finančného plnenia. Samozrejme, vždy sa snažíme získať práve byty.
Hodnota, ktorú mesto takto získa, ide nad rámec priamych zákonných nárokov, ako je napríklad poplatok za rozvoj. Vďaka týmto bytom navýšime fond dostupných nájomných a mestských bytov pre ľudí, ktorí si jednoducho komerčné bývanie nevedia dovoliť. Na prvom mieste je u mňa vždy obyvateľ a chcem zdôrazniť, že developeri majú v Bratislave jasne nastavené pravidlá a legislatívu, v ktorých nerobíme žiadne ústupky. V minulosti bolo možno normálne, že zmeny územného plánu neboli spojené so žiadnymi priamymi benefitmi v prospech hlavného mesta, výhody získavali výlučne vlastníci pozemkov a rozvoj mesta bol aj preto vyslovene živelný.
Od roku 2021 však hlavné mesto uplatňuje metodiku zmien územného plánu voči developerom, vďaka ktorej participujeme na tvorbe tzv. nadhodnoty zo zmeny územného plánu a táto nadhodnota ide výlučne v prospech obyvateľov – buď v podobe dostupnejšieho nájomného bývania alebo investícií, ktoré zlepšia život nielen v novom developmente ale v oveľa širšom území.
Doprava patrí medzi najväčšie témy hlavného mesta. Niektorí kandidáti v kampani hovoria aj o návrate 15-minútového lístka v MHD. Aký je váš názor na tento návrh? A ktoré konkrétne dopravné projekty by podľa vás mali najviac zmeniť mobilitu v Bratislave počas nasledujúceho volebného obdobia?
Doprava je jednoznačne top téma pre Bratislavu. My vidíme, že medzi najlepšie mestá pre život patria tie, kde sú všetky spôsoby dopravy v rovnováhe. A preto sa snažíme budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia podľa svojich individuálnych potrieb a preferencií. Bratislava dnes patrí medzi mestá s najvyšším počtom registrovaných áut na 1000 obyvateľov, je to až 700 áut. Napríklad v susednej Viedni je to len 400 áut, v Kodani len 300. Oproti roku 2000 sa počet registrovaných áut v Bratislave zdvojnásobil a tomu zodpovedá aj plynulosť dopravy. S týmto faktom musíme rátať, našou odpoveďou na plynulejšiu dopravu je ďalej skvalitňovať MHD.
Z tohto pohľadu bude veľmi dôležitý projekt novej električkovej trate Košická-Pribinova a tiež rekonštrukcia a predĺženie Ružinovskej radiály. Dôležitý je aj projekt predĺženia električkovej trate do Borov, ktorý je momentálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredia EIA a rovnako dôležité bude aj prepojenie trolejbusovej trate Kramáre-Koliba. Z cestnej infraštruktúry pôjde najmä o rozšírenie cesty na Rybničnej ulici a tiež rozšírenie cesty medzi Slnečnicami a odbočkou na Jarovce. Dôležitý bude aj segregovaný cyklochodník do Devína, na ktorý už máme stavebné povolenie, vysúťaženého dodávateľa a chýbajú už len financie.
15 minútový lístok je len zástupná otázka. Dúfam, že sa mi to podarí vysvetliť zrozumiteľne – keď sme po pandémii covidu zvyšovali v dôsledku vysokej inflácie ceny cestovných lístkov, rozhodli sme sa cenu jedného cestovného lístka nezmeniť a podržať ju na pôvodnej úrovni. Tým lístkom bol 30 minútový cestovný lístok, ktorý využíva najviac cestujúcich. Cena 15 minútového lístka by však po zvýšení o infláciu bola rovnaká ako tohto 30 minútového lístka a preto sme sa ten 15 minútový rozhodli zrušiť. Mohli sme mať teda 15 minútový lístok, ktorý by stál ako súčasný 30 minútový, ale ten by bol dnes drahší a tým pádom by aj viac ľudí platilo vyššie cestovné, ako platí dnes.
Často hovoríte o kvalite verejného priestoru a o tom, že mesto musí byť príjemné pre život. Ako by mala Bratislava vyzerať o desať rokov, ak by sa podarilo naplniť vaše plány?
Bratislava už nie je mesto, ktoré len dobieha zameškané a po nociach pláta výtlky z minulosti. Za osem rokov sme z „pacienta v kritickom stave“ vybudovali sebavedomú a fungujúcu európsku metropolu. Máme plán, máme skúsený tím a stále tú istú energiu. Pozeráme sa na Bratislavu ako na svoj domov. Miesto, kde sa deti neboja chodiť do školy, kde obyvatelia majú dostatok možností a príležitostí viesť naplnený a kvalitný život, z ktorého mladí neodchádzajú a tí, čo odišli sa chcú vrátiť, lebo tu veci konečne dávajú zmysel. Vidíme Bratislavu ako bezpečný domov pre nás všetkých. Taká chcem, aby bola Bratislava o 10 rokov, ideálne aj skôr!
Niektorí mestskí poslanci aj starostovia mestských častí hovoria o napätí medzi magistrátom a samosprávami. Ako chcete zlepšiť spoluprácu medzi mestom a mestskými časťami?
S drvivou väčšinou starostov a starostiek mestských častí mám korektný a povedal by som aj priateľský vzťah. Áno, niekedy máme rozdielne názory, ale to je normálne a zdá sa mi, že vo väčšine prípadov sa napokon dokážeme zhodnúť a slušne pragmaticky komunikovať. Veď väčšina dôležitých hlasovaní v zastupiteľstve – od parkovacej politiky cez zmeny územného plánu a rozpočet mesta – prechádzajú hlasmi všetkých poslancov a starostov, s výnimkou dvoch, troch.
Myslím si, že isté napätie do zastupiteľstva vnášajú skôr poslanci s primátorskými ambíciami v snahe zviditeľniť sa a upriamiť na seba pozornosť. Ak však narážate na starostu Petržalky Jana Hrčku, tak v tomto prípade poviem len to, že ak je niekoho primárny záujem robiť naprieky, nie je to cesta, ktorou ja chcem ísť. Vidím, že spolupráca je to, čo projekty posúva vpred a vďaka čomu môže Bratislava rásť a to je môj primárny cieľ. Nie žabomyšie vojny, ale výsledok pre obyvateľov.
Prečo by mali Bratislavčania v komunálnych voľbách opäť dať dôveru práve vám a nie niektorému z vašich vyzývateľov?
Dnes stojíme na dôležitej križovatke. Bratislava nie je izolovaný ostrov a my aj vo svete vidíme, že poriadok založený na pravidlách a hodnotách slabne a nastupuje populizmus. A súčasťou populizmu je to, že jeho hlavným nástrojom je kritika. Kritika všetkého. Keď sa však populisti dostanú k moci, spravidla nemajú viac čo ponúknuť, len ďalšie konflikty a emócie. Vidíme to nielen v USA, ale aj na Slovensku. My už vieme, čo súčasná populistická vláda urobila so Slovenskom a nechceme, aby takto dopadla aj Bratislava. My naopak ponúkame stabilný rozvoj mesta, rovnováhu, pokoj a spoluprácu. Ponúkame Bratislave kvalitnú budúcnosť, nie návrat do minulosti. Takže asi preto 🙂
