Jaroslav Haščák sa po dlhšom čase objavil na titulke, ako hlavná tvár veľkého rozhovoru. Forbes priniesol text o tom, že Pente už Európa nestačí, že skupina sa pozerá do Ázie, uvažuje o globálnej ambícii a pripúšťa aj vstup na burzu.
Na papieri to znie ako klasický príbeh úspechu. Slovenská investičná skupina, veľké plány, expanzia, miliardový biznis, globálne rozmýšľanie. Lenže stačilo, aby Penta rozhovor propagovala na svojom facebookovom profile, a ukázalo sa, že verejnosť nečíta tento príbeh iba očami ekonomiky.
Pod príspevkom sa neotvorila diskusia o tom, či Penta uspeje v Ázii. Ľudí oveľa viac zaujímalo, akým spôsobom sa z Penty stala skupina, ktorá dnes môže hovoriť o globálnych ambíciách. Jeden z najvýraznejších komentárov znel: „Nikdy, nikdy by som nechcela jeho úspech, získaný jeho spôsobom. Pre mňa je príkladom, ako sa podnikať nemá.“ Iný diskutujúci napísal: „Bez politickej podpory by neboli na Slovensku tam, kde sú.“
Práve v tom je podstata celého problému. Penta môže hovoriť o investíciách, zdravotníctve, nových nemocniciach, fondoch aj raste. Môže pripomínať, že na Slovensku investovala stovky miliónov eur a že postavila nové nemocnice. V diskusii pod príspevkom to aj sama robila. Lenže časť verejnosti jej na túto argumentáciu neodpovedá ekonomickou debatou, ale morálnou nedôverou.
A to je pre Pentu možno väčší problém než konkurencia na zahraničných trhoch. Firma, ktorá chce byť globálnym hráčom, má doma stále problém s tým, že veľká časť ľudí ju nevníma ako štandardný podnikateľský úspech. Vníma ju ako symbol éry, v ktorej sa veľké majetky nerodili iba vďaka podnikateľskému talentu, ale aj vďaka blízkosti k politike, štátu a privatizačným príbehom deväťdesiatych rokov.
Forbes ukazuje Slava „Hašlerku“ Haščáka ako muža, ktorý sa vrátil, rozmýšľa vo veľkom a chce posúvať Pentu ďalej. Diskusia pod príspevkom však ukazuje niečo iné. Nie návrat rešpektu, ale návrat spomienok. Nie obdiv k úspechu, ale otázku, či sa takýto úspech dá vôbec oddeliť od spôsobu, akým vznikol.
A tu sa ukazuje hranica medzi bohatstvom a dôverou. Peniaze sa dajú investovať. Firmy sa dajú kúpiť. Nemocnice sa dajú postaviť. Fondy sa dajú rozbehnúť. Ale reputácia sa nedá prikázať tlačovou správou ani rozhovorom v magazíne.
Možno je to najväčší paradox celého príbehu. Jaroslav Haščák hovorí o Ázii, burze a globálnej Pente. Slováci mu pod vlastným príspevkom Penty pripomínajú Slovensko, minulosť a nedôveru.
A práve táto nedôvera môže byť komoditou, ktorú si za žiadne miliardy kúpiť nemožno.
Prečítajte si tiež:
PR článok alebo súčasť stratégie? Haščákov rozhovor na Facebooku sprevádza vlna odporu
