(angl. censorship) – zámerný, inštitucionalizovaný a politicky podložený zásah štátnej moci do autorského zámeru či do informačného toku. V širšom chápaní je to akákoľvek kontrola informácií. V užšom chápaní je to štátny dohľad nad šírením mediálnych obsahov. Pojem cenzúra sa používa predovšetkým pri násilnom zásahu do práv autorov a vydavateľov. Základné triedenie delí cenzúrupodľa postupov pri procese tlače na: 1. predbežnú (preventívnu) cenzúru pred vytlačením (zverejnením) informácie; 2. následnú (represívnu), niekedy tiež exekutívnu cenzúru uplatnenú po vytlačení (zverejnení) informácie. Priebežná c. označuje kontinuálnu kontrolu (predbežnú aj následnú).
Rozlišujú sa cenzúru: 1. predbežná – pred finálnou formuláciou obsahu; 2. priebežná – medzi formuláciou a multiplikáciou informácie; 3. následná – uplatňovanú po multiplikácii informácie.
Podľa inej kategorizácie sa sleduje, či je zásah cenzúry: 1. unikátny, mierený na jednu konkrétnu informáciu, dielo; 2. plošný, mierený na všetky diela nevyhovujúce určitému kritériu. Možno tiež sledovať fázu komunikačného procesu, v ktorom je zásah cenzúry realizovaný a je namierený proti komunikátorovi (autorovi) komunikátu (dielu) adresátovi.
Podľa oblasti záujmu, v ktorom cenzúra figuruje alebo je: 1. politická; 2. náboženská; 3. hospodárska; 4. mravnostná.
Podľa správnosti a záväznosti rozhodnutí možno rozlišovať cenzúru vo forme: 1. posudku (odporučenia); 2. nariadenia (pokynu). Cenzúra býva zvyčajne obmedzená časovou emitáciou informácie (autorom) a jej percepciou (príjemcom). Často spomínaná autocenzúra označuje dôsledok nepriameho tlaku na autora, ktorý sa vymyká právnemu chápaniu cenzúry – len ťažko je možné preukázať vplyv kontextu na rozhodovanie autora.
Cenzúra figuruje vo všetkých spoločnostiach, aj v najviac rozvinutých demokraciách. V nedemokratických spoločnostiach býva cenzúra všadeprítomná a totalitný výklad zdôrazňuje jej ochrannú funkciu.
Slovník mediálnej komunikácie zostavil IMEC. Viac, nielen o mediálnych pojmoch si môžete prečítať na www.medialnavychova.sk
Použitá literatúra:
REIFOVÁ, Irena. Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004.
WATSON, James, HILL, Anne. Dictionary of media & communication studies. New York : Oxford University Press, 2000.
