National Pandemic Alarm zaisťuje spoločnosť European National Panels, dcérska spoločnosť agentúr Nielsen Admosphere, NMS Market Research a STEM/MARK, ktorá združuje národné panely v krajinách Vyšehradskej štvorky a v Bulharsku a disponuje v týchto krajinách viac ako 100 tisícami respondentov.
Výskumný projekt National Pandemic Alarm v piatich európskych krajinách monitoruje aktuálne postoje a nálady spoločnosti s ohľadom na prebiehajúcu pandémiu koronavírusu. Projekt prebieha už od 16. marca 2020. Momentálne obsahuje doplnené výsledky zo zberu dát 26.–29. novembra 2021.
Index paniky narástol od posledného opytovania v septembri 2021 o 8 bodov – teraz je na hodnote 65 bodov, čo približne zodpovedá stavu, ktorý bol na jar tento rok.
Pre zaujímavosť: zatiaľ najvyššie (okolo 75 bodov) bol index paniky minulý rok na jar, teda na začiatku pandémie.
Čísla oproti septembru narástli vo všetkých sledovaných krajinách, najviac v Maďarsku – o 12 bodov. V Česku narástol index o 8 bodov (aktuálne má hodnotu 61 bodov).
Index dôvery v štátny aparát, ktorý zisťuje, akú vysokú dôveru v predstaviteľov štátu a štátne inštitúcie majú ľudia v súčasnej situácií s pandémiou COVID-19, je aktuálne na Slovensku na absolútnom minime za celú dobu trvania pandémie (32 bodov).
Od septembra sa naviac znížil o 2 body. Slovensko je v otázke dôvery v riešenia štátu taktiež najnižšie zo všetkých sledovaných krajín. V Česku je napríklad hodnota na 39 bodoch, ale taktiež sa blíži k historickému minimu. Najviac veria v kroky štátu ľudia v Poľsku (43 bodov).
Index dopadov je aktuálne na najvyššej hodnote zo všetkých piatich krajín (62 bodov). Znamená to, že tu ľudia subjektívne hodnotia dopady súčasnej krízy na svoje životy najhoršie. Najlepšie je na tom v tejto otázke Česko, kde hodnota indexu dosahuje stredné hodnoty 51 bodov.
Index ochoty k očkovaniu sa, je u nás momentálne na hodnote 67 bodov – o 11 bodov nižšie než v susednom Česku, kde je index zo všetkých krajín najvyšší. Od septembrovej vlny výskumu sa pri tomto ukazovateľovi zmenil výpočet: po novom sú do neho – okrem tých, ktorí očkovanie proti COVID-19 plánujú – započítaní aj respondenti, ktorí sú už plne zaočkovaní (jednak tí, ktorí už majú aj posilňovaciu dávku, ale tiež tí bez nej), prípadne majú pri dvojdávkovej vakcíne za sebou prvú dávku.
„Index tak poskytuje komplexnejšiu predstavu o tom, ako sa Slováci stavajú k očkovaniu proti COVID-19,“ približuje Marek Zámečník, Commercial Director CZ/SK v Nielsen Admosphere.
„Momentálne je hodnota indexu výrazne nižšia u respondentov vo veku 25–34 rokov, naopak nad priemerom sa pohybuje len pri najmladšej a najstaršej vekovej kategórií,“ dodáva Marek Zámečník.
S lockdownom súhlasí polovica ľudí
S celoštátnym lockdownom, ktorý bol na Slovensku vyhlásený minulý týždeň, súhlasí 51 % opýtaných. Menšia časť, 45 %, je však proti. V o niečo väčšej miere s dočasnou uzáverou súhlasia muži a respondenti staršieho veku; naopak najväčší podiel odporcov lockdownu nájdeme v skupine 25–34 ročných, medzi respondentami so základným vzdelaním alebo stredným vzdelaním bez maturity a na dedinách, respektíve v menších a stredných mestách.
Ako sa v priebehu tohto roka zmenil postoj Slovákov k očkovaniu?
V priebehu tohto roka, teda za dobu, kedy je na Slovensku možné sa nechať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, zmenilo názor na očkovanie proti tomuto ochoreniu 36 % ľudí – 22 % k lepšiemu, 14 % ho vníma negatívnejšie než predtým.
Negatívnou zmenou prešli nepatrne častejšie postoje ľudí vo veku 15–24 rokov, naopak pozitívnejšia je vo väčšej miere zmena názoru u ľudí vo veku medzi 35 a 54 rokov. Väčšina ľudí (64 %) však odpovedala, že sa ich postoj v priebehu tohto roka nijak nezmenil.
Čo sa týka konkrétnych impulzov, ktoré respondentov viedli k zlepšeniu názoru na očkovanie, sú na prvom mieste informácie od odborníkov ako lekárov, vedcov a podobne (45 %).
Tie boli častejším dôvodom pre zmenu postojov u mužov, najmladších respondentoch, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale taktiež obyvateľov stredného Slovenska.
Medzi ďalšími dôvodmi pre zlepšenie názoru na očkovanie proti COVID-19 opýtaní uviedli skúsenosť s ochorením vo svojom okolí (28 %), pozitívnu skúsenosť s očkovaním u ľudí v okolí (27 %) alebo diskusie s rodinou či priateľmi (27 %).
Len 15 % zmenilo postoj k lepšiemu vlastná skúsenosť s ochorením COVID-19. Možnosti ako celoštátna kampaň ministerstva zdravotníctva, mediálne výstupy alebo vyjadrenia politikov označilo len zlomok respondentov.
A z akých dôvodov zmenili niektorí respondenti názor na očkovanie k horšiemu? Hlavným deklarovaným dôvodom je negatívna skúsenosť s očkovaním v ich okolí (45 %), na druhom mieste potom vyjadrenia politikov (31 %).
Okolo štvrtiny respondentov, ktorí zmenili názor na očkovanie k horšiemu, potom zhodne označilo nasledujúce impulzy: celoštátna kampaň, narastajúce obmedzenia pre neočkovaných, informácie od odborníkov, mediálne výstupy a skúsenosť s ochorením vo svojom okolí.
Najslabším deklarovaným impulzom k tejto zmene postojov boli diskusie s rodinou alebo priateľmi, uviedlo ich len 13 %.
Nová kampaň má podľa respondentov nízky potenciál zmeniť postoje ľudí
Podporiť očkovanosť na Slovensku má mimo iné aj nová kampaň ministerstva zdravotníctva, ktorá využíva maskota vírusu.
Vo výskume preto zisťovali, ako ho respondenti vnímajú. Skoro dve tretiny ľudí (64 %) túto kampaň zatiaľ ani nezachytili. Ale opýtaní mali v dotazníku k dispozícii náhľady použitých vizuálov a mali sa rozhodnúť, či má táto kampaň potenciál presvedčiť neočkovaných ľudí k očkovaniu sa. 69 % si myslí, že potenciál nemá, 16 % v ňu verí a 15 % nevie.
Epidémia COVID-19 ovplyvní vianočné sviatky u väčšiny ľudí
Aj keď u 31 % opýtaných neovplyvní aktuálny vývoj epidémie na Slovensku to, ako budú tráviť tohtoročné Vianoce, u ostatných pravdepodobne dôjde k nejakým zmenám – za isto aj kvôli nejasnej dĺžke trvania lockdownu.
Viac ako tretina napríklad plánuje obmedziť stretávanie sa priateľmi a známymi (vo väčšej miere staršie ročníky), tretina vynechá návštevu verejných akcií.
31 % chce nakupovať v menšej miere v kamenných predajniach (častejšie mladší respondenti). 23 % plánuje obmedziť stretávanie sa s rodinou a 16 % sa s epidemiologickou situáciou počas Vianoc „vyrovná“ tak, že sa plánujú chrániť pred nákazou pri stretnutiach napríklad nosením respirátora, dodržovaním rozostupov a tak ďalej.
(ts)
