Prečítajte si úryvok z knihy „Návrat do budúcnosti“ od Krasňančana, spisovateľa Gustáva Murína, ktorý opisuje príbeh jedného sídliska v Krasňanoch od „komunizmu ku konzumismu“.
Žije médiami, knihami a blogovaním. Gustáv Murín je slovenský prírodovedec, biológ, spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a scenárista.
Patrí do siene slávy bratislavskej mestskej časti Rača, je držiteľom ocenenia Račianske srdce 2012, ktoré je udeľované významným osobnostiam Rače, ktoré výraznou mierou prispeli k skvalitneniu života v mestskej časti Rača v oblasti – športu, kultúry, vedy, výskumu, vzdelaní alebo aj v sociálnej či spoločenskej oblasti. V Rači, v Krasňanoch žije od narodenia. Z toho vyšla aj jeho kniha „Návrat do budúcnosti“.
BITKY V BUDÚCNOSTI. Je priam neuveriteľné kráčať tými istými ulicami okolo tých istých domov a uvedomovať si, že pred polstoročím sa tu diali veci dnes nevídané a priam nemožné.
Toto sídlisko osídľovali vtedy noví obyvatelia a prinášali si svoje staré zvyky. Boli to zväčša dedinčania a dedina mala po stáročia jasné hranice, čo je naše a čo je cudzie. Cudzinci neboli vítaní, najmä ak chodili za „našimi“ dievčatami.
Dedinské bitky chalanov s votrelcami boli bežnou súčasťou nedeľnej tanečnej zábavy a to si noví obyvatelia Budúcnosti priniesli so sebou.
Nepomohli komunistické inštitúcie typu domových dôverníkov a uličných výborov, s týmto akoby vrodeným návykom ohradzovať sa voči cudziemu svetu neurobil nič ani policajný okrskár.
Najmä keď sa tento návyk preniesol na prvorodenú generáciu Budúcnovčanov a už ako malí chalani chystali praky zvané šlajdre a k tomu muníciu uklinčákov (klincov či kúskov silného drôtu v tvare U), aby bránili svoje sídlisko pred votrelcami.
Ktokoľvek zo susedných sídlisk vkročil na pôdu Budúcnosti, musel postupovať opatrne ako Indián na nepriateľskom území. Niekedy naopak celkom plánovane prenikali malé uličné bandy na územie nepriateľa, aby sa tam stretli so svojimi rovesníkmi v bitkách na šlajdre, kamene a nakoniec aj palice.
Väčšinou sa to zaobišlo bez zranení, ale s pribúdajúcim vekom, okolo puberty, sa výzbroj týchto bánd pritvrdila. A tak sa celkom nevyhnutne muselo stať, že jeden Budúcnovčan vystrelil z prerobenej vzduchovky tak nešťastne, že svojho pubertálneho protivníka naozaj zabil.
Pri všetkom tom návyku na násilie to bol predsa len šok a tak došlo k hromadnému zmiereniu pouličných bánd a v ich večných súbojoch už nikto nepokračoval.
Rukolapné násilie bolo aj neodmysliteľným folklórom miestnych krčiem a pivárne. Chlapi sa často mlátili len tak, zo zábavy. Zámienka na bitku sa našla ľahko. Napríklad, keď k vám niekto pristúpil a výhražne sa opýtal: „Čo dýchaš?“
Po takej výzve ostávali len dve možnosti, útočiť alebo utiecť, presne podľa pravidiel zvierat v najdivokejšej džungli. Ale ľudia sa predsa len od zvierat odlišujú a tak raz pri tejto notorickej hláške ostal oslovený pokojne sedieť, lebo našiel správnu odpoveď. Pozrel na vyzývateľa a zreteľne odpovedal: „Vzduch!“ Tým vyzývateľa zosmiešnil a bolo po bitke.
Bitky medzi chlapmi v krčme aj mimo nej boli také samozrejmé, že poznačili miesta bitiek novými názvami. Jedna z dvoch električkových zastávok v Budúcnosti sa preto volá už navždy „Fackovačka“, lebo tam nejaký policajt dostal facku.
Pri takom bitkárskom tréningu sa nutne musel vyvinúť aj najúspešnejší spôsob krčmového a pouličného boja. Bitky boli takmer na dennom poriadku a keď letí popolník či stolička, nemáte čas rozmýšľať nad obranou, musíte reagovať reflexívne. A tak vstúpilo toto sídlisko a vlastne celé mesto do svetových dejín bojových umení.
Nové bojové umenie, zložené z najdivokejších krčmových úderov, vynašiel syn šéfa vtedajších mestských detektívov Imi Lichtenfeld, zápasnícky šampión, ktorý ho pod názvom Krav Maga spropagoval po celom svete. Ako vidno, aj v tomto prípade je i to zlé na niečo dobré.
Gustáv Murín
Ďalšie úryvky z knihy nájdete > TU
Prečítajte si tiež:
Gustáv Murín: Návrat do Budúcnosti (o Krasňanoch) časť 1.: „Toto sídlisko“
